Vojaci preferujú SALMU

Ministerstvo obrany navrhuje vyriešiť problémy vojenského letectva nákupom 50 až 60 viacúčelových podzvukových lietadiel v hodnote približne 70 miliárd korún. Splácanie by malo byť rozložené do desiatich rokov. Projekt, ak sa má zrealizovať, musí schváliť Rada obrany štátu a vláda SR
Počet zobrazení: 1320

Ministerstvo obrany navrhuje vyriešiť problémy vojenského letectva nákupom 50 až 60 viacúčelových podzvukových lietadiel v hodnote približne 70 miliárd korún. Splácanie by malo byť rozložené do desiatich rokov. Projekt, ak sa má zrealizovať, musí schváliť Rada obrany štátu a vláda SR.

Úvaha o nákupe podzvukových lietadiel je v prvom rade výsledkom kvalifikovanej odbornej diskusie. Nie je teda pravda, že tému nákupu lietadiel si na poslednú chvíľu vymyslelo KDH a jej jediným zmyslom je zarobiť na províziách, ako to vyhlasuje "všetkého znalý" Robert Fico. Slovenské vojenské letectvo sa dostáva do ťažkých problémov a v prípade neriešenia situácie sa ocitne v nevyhnutnom úpadku. Veľká časť lietadiel technicky dožije v priebehu najbližších 3 až 5 rokov, prevádzka stíhacích lietadiel MiG-29 je zase pridrahá. Armádni odborníci odmietli ako neperspektívnu alternatívu modernizácie a opráv súčasných lietadiel, pretože tá nákup nových lietadiel i pretrhnutie závislosti od ruských dodávateľov iba oddiali. Tvrdia, že ak sa nenájdu peniaze na riešenie stavu letectva teraz, nenájdu sa ani o desať rokov - štát ich nebude akumulovať, ale jednoducho míňať. Odmietli aj alternatívu preklenutia krízového obdobia nákupom napr. modernizovaného staršieho Albatrosu (L-39). Po dlhých diskusiách však prišli s koncepciou SALMA (Subsonic Advanced Light Multirole Aircraft). Znamená nákup "ľahkého podzvukového viacúčelového progresívneho lietadla" s lacnou prevádzkou, schopného plniť všetky potrebné úlohy mimo defenzívnej protivzdušnej obrany, ktorú majú naďalej zabezpečovať lietadlá MiG-29.

Nákup podzvukových lietadiel by stál približne 70 miliárd korún. Pre porovnanie, ročný rozpočet na obranu štátu je v roku 2001 približne 18 miliárd korún. Zástancovia nákupu však upozorňujú na možnosť tzv. offsetového obchodu. Pri takýchto obrovských nákupoch je bežné požadovať od budúceho dodávateľa lietadiel okrem dodávky samotnej aj sprostredkovanie zahraničných investícií prinajmenšom v hodnote samotného nákupu. To znamená, že štát by zaplatil 70 miliárd korún, ale dostal by zahraničné investície v rovnakej výške. A ako vieme, práve prílev zahraničných investícií sa všeobecne považuje za cestu k zvýšeniu zamestnanosti a výkonnosti slovenského hospodárstva.

Aj oponenti projektu však majú silné argumenty. Ide predovšetkým o oponentúru zahraničnú. Misia Pentagonu pod vedením generála Josepha Garretta vo svojej dodnes nezverejnenej analýze stavu reformy ozbrojených síl SR nákup nových lietadiel tvrdo odmietla. Američania sa obávajú, že finančný prepočet založený na "samouhradení" lietadiel offsetovými programami je príliš optimistický. Po prvé, ak za každú korunu na nákup lietadla dostaneme korunu zahraničnej investície, neznamená to rovnosť: koruna investície korunu zisku nevyrobí. Po druhé, zisk z offsetov by neprišiel do armádneho rozpočtu, ale do štátneho. Do tretice, trvá prinajmenej niekoľko rokov, kým investície prinesú zisk. Po štvrté, je pravdepodobné, že ak by vláda projekt schválila, snažila by sa maximálne obmedziť rozpočet na obranu. Garettova správa tak došla k záveru, že veľký armádny investičný program by viedol k viazaniu veľkých prostriedkov na úkor naliehavejších potrieb, najmä vojenského výcviku.

Proti offsetovému optimizmu hovoria aj výhrady časti ekonómov, ktorí upozorňujú na nedostatok skúseností s týmto spôsobom obchodovania. Ľahko sa môže stať, že urobíme zlý obchod: napr. "kúpime" niečo, čo by prišlo aj samé, alebo zle vyčíslime hodnotu know-how, ktoré je tiež tradičnou súčasťou offsetov. Tento typ obáv sa objavuje aj v českej tlači, keďže naši západní susedia stoja pred definitívnym rozhodnutím o nákupe nadzvukových lietadiel (v tomto prípade naozaj stíhačiek) a offsetový optimizmus sa objavil i tam.

Tretí typ výhrad pochádza od niektorých prognostikov vývoja medzinárodného bezpečnostného prostredia. V súčasnosti aj členovia NATO budujú svoje ozbrojené sily tak, že každá krajina má obranu komplexnú vo všetkých druhoch vojsk a zbraňových systémov. V Európe je to stále znakom štátnej suverenity. Kosovský konflikt však ukázal, že západoeurópska obrana kríva aj vďaka tomuto prístupu. Keď kupuje lietadlá americké letectvo, kúpi jeden typ svojho druhu pre všetky svoje súčasti. V Európe každý štát robí vlastný tender, čím sa celkový nákup výrazne predražuje. To sa, pravdaže, netýka len letectva. V súvislosti s posilňovaním európskej obrany sa preto dá očakávať, že národné koncepty vyzbrojovania sa budú postupne prehodnocovať a "európsky" koordinovať. Predovšetkým malé štáty by to mali vítať, pretože tento prístup spolu so "špecializáciou" jednotlivých malých štátov na určité druhy obrany by znamenal výrazné úspory. Pri neustále rastúcich cenách vojenskej techniky to znamená jedno z mála východísk. A pred Slovenskom stojí zákonite otázka, či nebude lepšie na takéto prehodnotenie európskej obrany počkať.

"Za" aj "proti" sú teda na stole. Armádni odborníci povedali svoje, teraz sú na rade ekonómovia a politici. Veď ide o 70 miliárd korún z peňazí nás všetkých, a tak nejde iba o odborný, ale aj o navýsosť politický problém. A v tom teraz spočíva najväčšie riziko. Na dobré riešenia nám totiž ešte stále chýbajú dobrí politici.

Autor je pracovníkom ministerstva obrany SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984