Je daňová reforma naozaj reformou?

O nevyhnutnosti daňovej reformy niet pochýb. Nesúvisí to len so vstupom SR do EÚ. Tento zámer vyjadrilo MF SR v dvoch dokumentoch na vyše 150 stranách. V oboch však chýbajú odpovede na otázky tých, ktorí dane platia
Počet zobrazení: 1201

O nevyhnutnosti daňovej reformy niet pochýb. Nesúvisí to len so vstupom SR do EÚ. Tento zámer vyjadrilo MF SR v dvoch dokumentoch na vyše 150 stranách. V oboch však chýbajú odpovede na otázky tých, ktorí dane platia.

Názory mnohých ekonomických odborníkov sú preto kritické. Správny je zámer znížiť daňové zaťaženie podnikateľov i zamestnancov. Živnostníci naozaj čakajú na rovnoprávne zdaňovanie fyzických i právnických osôb. Z pohľadu sociálnej spravodlivosti sa dá súhlasiť aj s posilnením majetkových daní.

Ministerstvo chce zvýšiť DPH V súvislosti s daňovou reformou je načase vyvrátiť mýtus o dani z pridanej hodnoty (DPH). Väčšina členských krajín EÚ má dve alebo dokonca tri sadzby DPH pričom tie najnižšie sú výrazne pod hranicou slovenských desiatich percent. Navyše, zníženou sadzbou v EÚ zdaňujú tovary, o ktorých sa nám ani nesníva: 10 či dokonca 5 percentná DPH by napríklad slovenskej tlači a producentom kníh výrazne pomohla znížiť ceny.

V Európskej únii môže každý štát používať jednu štandardnú (základnú) sadzbu, ale aj dve znížené sadzby na úrovni 5 percent. Komodity, na ktoré môže platiť znížená sadzba, definuje tzv. Dodatok H 6. smernice EÚ. Dokument Reforma daní na svojej šiestej strane uvádza: "Zámerom daňovej politiky v oblasti dane z pridanej hodnoty je (...) prehodnotenie výšky zníženej (teraz 10 -percentnej) sadzby dane a návrh úpravy - jej zvýšenie tak, aby výška zníženej sadzby zodpovedala požiadavkám EÚ, ale zároveň zohľadňovala aj daňovú únosnosť a optimálne rozloženie pomeru priameho a nepriameho zdaňovania..."

Aby o zámeroch ministerstva financií nebolo pochýb, o desať strán ďalej sa uvádza: "V priebehu prvej etapy (t. j. s účinnosťou od 2002) realizácie daňovej reformy sa vykoná prehodnotenie rozsahu tovarov a služieb podliehajúcich zníženej sadzbe dane t. j. s 10-percentnou sadzbou tak, aby došlo k maximálnej redukcii tovarov a služieb podliehajúcich tejto - teda 10-percentnej - sadzbe v súlade s prílohou H Šiestej smernice EÚ." Znamená to, že už o desať mesiacov môžeme očakávať ďalšiu vlnu zdražovania, pretože DPH na niektoré tovary alebo služby sa zvýši o 13 percent.

Ak by si niekto myslel, že takýto vývoj by sa mohol kompenzovať presunom niektorých komodít do zníženej sadzby dane, veľmi sa mýli. Po roku 2002 si totiž ministerstvo financií predstavuje "úpravu (...) zníženej sadzby dane" takto: "Do úvahy prichádza zvýšenie zníženej sadzby dane o ďalšie 2 body, t. j. na 12 percent a zníženie základnej sadzby dane, napríklad o 2 body na 21 percent, resp. inú sadzbu."

Otázna efektivita Ešte menej prehľadný je materiál o reforme správy daní. "Originálnym" spôsobom rieši problémy, ktoré pociťujú štátni úradníci. Napríklad vytvorením nového vyšetrovacieho orgánu. Náklady naň sa v rokoch 2001-2003 budú pohybovať vo výške okolo 155 miliónov, o efektivite takto vynaložených prostriedkov sa však nedozviete nič. Ako vtip vyznieva skutočnosť, že jednou z úloh daňových vyšetrovateľov má byť odhaľovanie korupcie, ale oni sami budú zaradení do sústavy daňových orgánov, teda sa môže stať, že sa budú zodpovedať napríklad šéfovi daňového riaditeľstva. Ako sa potom zabezpečí ich nezávislosť?

Za typicky úradnícky prístup považujem cieľ posilniť tímy, ktoré budú "vykladať" daňové zákony. Daňové zákony by mali byť také jednoznačné, aby ich žiadny štátny úradník nemusel vysvetľovať. Dnes je totiž úplne bežné, že dva rôzne stupne, dokonca dve rôzne oddelenia toho istého daňového úradu vysvetľujú jedno ustanovenie zákona rôznymi spôsobmi. O zdokonaľovaní, zjednodušení a sprehľadnení daňovej legislatívy však v dokumente ministerstva financií nie je ani zmienka. Ani o možnosti využiť internetovú stránku Ústredného daňového riaditeľstva na zverejňovanie jednotných výkladov.

Mimochodom, pozornosť verejnosti si určite zaslúži navrhovaný morálny kódex pracovníkov daňovej správy. Škoda, že nie je jasné, aké bude mať dosahy a aké pravidlá sa budú používať na vynútenie jeho dodržiavania.

Občianska spoločnosť ostala bokom Zarazilo ma, že ministerstvo financií nepočíta s daňovými zmenami na podporu filantropie podnikateľov i ostatných občanov. Akúkoľvek podporu mimovládnym aktivitám si totiž chce väčšina podnikateľov odpísať z daní alebo zahrnúť do nákladov. Keďže to prvé prakticky neexistuje, podnikatelia radšej podporia futbalový tím alebo súťaž krásy, lebo reklamu, vecné dary či poskytnuté služby si môžu do nákladov zahrnúť. Podpora vzdelávacieho programu nezávislej nadácie či sociálnej starostlivosti mimovládneho združenia však do tejto kategórie nepatrí. A tak ono "sponzorstvo" je v slovenskej realite zväčša rozdávaním darov z čistého zisku. Alebo vymýšľaním spôsobov, ako daňové zákony obísť.

Neobstojí pritom argument, že prostredníctvom nadácií "sa dá robiť všeličo". Ak sa Ministerstvo financií SR (MF SR) domnieva, že legislatíva alebo kontrola finančných tokov nadácií je nedostatočná, má možnosť navrhnúť riešenia. To si však vyžaduje zvýšené nároky na odborné schopnosti i morálne vlastnosti príslušných štátnych úradníkov. Boja sa autori reformy práve toho? Lenže obavy z náročnosti prísnejšej kontroly a serióznejších pravidiel nesmú viesť k likvidácii alebo obmedzovaniu rozvoja občianskych združení a nadácií. Tie sú totiž nielen pilierom občianskej spoločnosti, ale aj cestou k efektívnosti verejných služieb.

Žiadna diskusia Najviac na celej reforme zaráža fakt, že sa nestala predmetom širokej verejnej diskusie. Nechcem polemizovať o odbornosti jej autorov, avšak ponúkajú pohľad len z jednej strany. Tí, ktorí dane platia - podniky a občania - dokážu tiež povedať, čo im na súčasnom systéme prekáža a aké zmeny by im mohli pomôcť byť efektívnejšími. Nie všetci sú špekulanti a mnohých do špekulácií "tlačia" práve nevyhovujúce a neprehľadné podmienky. Veď reforma daní a ich správy sa dotýka skutočne každého občana: živnostníka i veľkopodnikateľa, zamestnávateľa i zamestnanca, samosprávy i občianskeho združenia. Každý nevie, ako veci zlepšiť, ale vie povedať, čo nefunguje, poprípade ako by to malo vyzerať.

Nemožno súhlasiť s názorom, že diskutovať môžu iba odborníci. Minister školstva Milan Ftáčnik dal na verejnú diskusiu koncepciu vysokého školstva, aby sa k nej mohli vyjadriť všetci, ktorých sa týka. Rozhodovať napokon budú tí, ktorí nesú zodpovednosť (ministerstvo, vláda alebo parlament), vyjadriť sa však môžu všetci. To je princíp otvorenej spoločnosti.

Dane by mal štát používať na naplnenie nielen svojho rozpočtu, ale najmä svojej ekonomicko-sociálnej politiky. Materiál MF SR však hneď v úvode časti o zámeroch daňovej politiky SR na budúce obdobie špeciálne podčiarkuje (doslova to takto graficky zvýrazňuje), že všetky kroky majú viesť k tomu, aby "došlo k postupnému presunu daňového zaťaženia do tej oblasti, kde získanie dane - daňového príjmu je najjednoduchšie". K čomu to povedie? Skúste hádať.

Autor (1973) je podpredseda SDĽ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984