Slovensko a jeho bezpečnosť

Svet spravodajských služieb priťahuje pozornosť čitateľa svojou tajomnosťou. Spomienky človeka, ktorý v ňom dlhé roky pôsobil a v historicky zložitom období stál aj na ich čele, sú dvojnásobne zaujímavé.

Kniha Alojza Lorenca Dešifrovaný svet, ktorá vyšla v bratislavskom vydavateľstve Forza koncom uplynulého roka, je spracovaná netradičným spôsobom rozhovorov. Štýlom približujúcim sa k literatúre faktu je ich najväčšia časť venovaná činnosti spravodajských služieb, najmä špionáži, predovšetkým v uplynulých tridsiatich rokoch.

Ide o zasvätené úvahy - od úlohy ľudského činiteľa v špionáži a agentúrnom spravodajstve (v odbornej literatúre označovanom skratkou humint), až po objasnenie rozsiahleho využívania moderných technických prostriedkov (sigint). Nechýbajú opisy rôznych špionážnych afér dávnejšej či len nedávnej minulosti. K ucelenému obrazu spravodajských služieb patrí aj stručné objasnenie psychologickej a ideologickej diverzie a tajných operácií ako súčasti ich bohatého arzenálu. Úvahy vyúsťujú do záverov o poslaní spravodajských služieb a nových dimenzií ich činnosti v 21. storočí.

Najväčšie riziká

Hlavným prínosom knihy sú politickoanalytické pohľady na bezpečnosť v súčasnom svete. Prinášajú podnety aj pre diskusiu o bezpečnosti a bezpečnostnej politike Slovenska. A. Lorenc zdôrazňuje, že Slovensko nemá inú alternatívu, ako vyvíjať sa smerom k Európskej únii a svoje principiálne bezpečnostné problémy riešiť rozvíjaním vzťahov s NATO. Dodáva však, že prípadný vstup do tejto organizácie nesmie pre nás znamenať ignorovanie ostatných národných záujmov.

V kontexte utvárania nového bezpečnostného usporiadania vo svete sa v knihe venuje zvýšená pozornosť bezpečnostným výzvam, rizikám a ohrozeniam na začiatku 21. storočia. Za najvýznamnejšie bezpečnostné riziká, ktoré neuznávajú štátne hranice, ani režimy, A. Lorenc považuje terorizmus a organizovaný zločin, ktorý má mnohoraké prejavy. Používa korupciu, násilie, vraždy. Krúti sa okolo peňazí prostredníctvom pašovania alkoholu, cigariet, kovov, naftových produktov, ale aj obchodovania so ženami a predaja zbraní. Jeho najvýnosnejšou komoditou sú drogy. Novým javom, ktorý ohrozuje bezpečnosť, sa stáva počítačová kriminalita.

Za jeden z najvážnejších problémov bezpečnosti Slovenska označuje sociálnu bezpečnosť. Štát nemôže byť bezpečný, ak nie sú chránené jeho vnútorné vzťahy a hodnoty, ktoré sú spojené s prirodzenými a legitímnymi právami a záujmami občanov.

Krajina v diaspórach?

V súvislosti s bezpečnostnou situáciou Slovenska sa v rozhovoroch poukazuje na nebezpečenstvo jeho dezintegrácie. Dezintegrácia spoločnosti vážne ohrozuje najvyššie záujmy našej národnej bezpečnosti. Za spoločného menovateľa riešenia problémov bezpečnosti Slovenska považuje autor knihy stabilizáciu spoločnosti a zvýšenie jej súdržnosti. Obrazne sa vyjadruje o Slovensku ako o celistvej krajine s veľkým počtom jazier. Jazerá sa však v pokračujúcej polarizácii spoločnosti zväčšujú a môže sa stať, že Slovensko bude raz pozostávať z izolovaných ostrovčekov v mori sveta a bude krajinou v diaspórach.

Názov Dešifrovaný svet symbolizuje, že aj v najzložitejších podmienkach sa dá na spoločenské dianie pozerať s nadhľadom. Tento nadhľad nie je však len doménou analytikov spravodajských služieb. Nostalgia či únik pred realitou nevyriešia žiadnu ťažkosť ani starosť. Prečítanie tejto knihy umožní zamyslieť sa nad tým, čo sa u nás na Slovensku i vo svete deje, a uvažovať o "dešifrovaní" tohto diania. Možno v ťaživej a krutej, ale predsa len neopakovateľnej kráse jedinečnosti a nezvratnosti vývoja.

Autor (1952) je nezávislý politický analytik