Moldavský krok k Moskve

Keď v roku 1991 Moldavsko vyhlásilo samostatnosť, veľa sa písalo o tom, že ho čaká podobný osud ako bývalú Nemeckú demokratickú republiku. Identita miestnych obyvateľov, vrátane dvojtretinovej väčšiny - Moldavcov - má inú podobu, ako sa na prvý pohľad zdá.
Počet zobrazení: 940

Keď v roku 1991 Moldavsko vyhlásilo samostatnosť, veľa sa písalo o tom, že ho čaká podobný osud ako bývalú Nemeckú demokratickú republiku. Identita miestnych obyvateľov, vrátane dvojtretinovej väčšiny - Moldavcov - má inú podobu, ako sa na prvý pohľad zdá.

Podpísala sa na nej pestrá história, zmeny štátoprávnych postavení a geopolitické vplyvy. Postupné zbližovanie s Rumunskom sa zastavilo napokon po referende v roku 1994, kde ideu zjednotenia dvoch jazykovo aj kultúrne blízkych území nepodporila väčšina.

Vo februárových parlamentných voľbách sa rozhodovalo aj o tom, kto bude hlavným strategickým spojencom štátu. Ich výsledok bol v geopolitickom kontexte nezvyčajný. Po prvý raz sa v krajine bývalého tzv. východného bloku vrátili k moci nepremenovaní komunisti. So ziskom 71 zo 101 možných mandátov týmto pomerom výrazne predbehli silné opozičné partnerské organizácie na Ukrajine, v Rusku a Kirzgizstane a tiež stredne veľké subjekty, zatlačené na okraj politického spektra v Česku a Arménsku. V iných transformujúcich sa krajinách sú komunistické strany bezvýznamné, alebo sa vytratili zo života.

Nízke ceny, ale aj platy

Volebnému výsledku v Kišiňove predchádzalo veľa príčin. Moldavsko patrilo v minulosti v rámci sovietskych pomerov k prosperujúcim republikám. Nešikovne uskutočňovaná transformácia ho zatiahla do nezávideniahodnej hospodárskej situácie. Jeho kormidelníci (podobne ako v susednom Rumunsku) si viac všímali makroukazovatele, oceňované Medzinárodným menovým fondom ako životnú úroveň väčšiny obyvateľov. Návštevníkovi krajiny udrú hneď do očí nízke ceny potravín - za jeden dolár sa dajú kúpiť dva litre prvotriedneho vína. Väčším prekvapením je však výška priemerného platu, ktorý osciluje okolo 20 dolárov za mesiac. Republika nemá peniaze na splácanie importovanej energie. Gazprom zastavil preto v polovici decembra na čas dodávky plynu, a tak sa mnohí Moldavania z volebných miestností vracali do nevykúrených bytov. Ani jednej zo štyroch vlád, čo sa vystriedali za posledné štyri roky, sa tiež nepodarilo zastaviť rast kriminality a korupcie.

V Moldavsku, podobne ako na Slovensku, sa nevytvorilo tradičné stranícke spektrum. Európske centrály mu veľmi málo rozumejú, ich pomoc sa ukázala celkom neefektívna. Mnohé strany sú skôr personálnymi zoskupeniami, ktoré si dodatočne deklarujú svoju hodnotovú orientáciu. Väčšina lídrov rozhodujúcich politických smerov patrila v minulosti k vysokej štátnostraníckej nomenklatúre. Prvý prezident Mircea Ion Snegur, reprezentujúci pravý stred s nacionalistickým nádychom, bol tajomníkom ústredného výboru komunistickej strany a predsedom najvyššieho sovietu Moldavska. Jeho nástupca, centrista Petru Lucinschi, bol zas posledným vodcom miestnej štátostrany a doterajší premiér Dumitru Braghiş, ktorý si hľadá cestu k európskym liberálom, za mlada viedol moldavský Komsomol.

Stávka na národnú kartu

Moldavsko má aj ďalšiu zvláštnosť. V krajine s pravoslávnou tradíciou je niekoľko kresťansko-demokratických strán, ktoré sú v európskych podmienkach silné prevažne v katolíckych krajinách. Katolícka cirkev, vzhľadom na svoje pevné nadnárodné centrum, bola v minulosti v značnom napätí s národnými štátmi, a preto dala podnet k zakladaniu vlastných politických subjektov. Protestanti sa so štátom ľahšie zmierili a ortodoxná cirkev sa s ním neraz stotožnila. Ostatne, k podobnej zvláštnosti došlo aj v Rumunsku, kde minulý prezident bol kresťanským demokratom.

Moldavskí kresťanskí demokrati neskoro stavili na národnú a prorumunskú kartu. Pronárodná tendencia vo východnej Európe už zohráva podstatne menšiu úlohu, ako v prvých rokoch po páde Berlínskeho múra. Prvé radikálne prejavy etnického sebauvedomovania priniesli obavy nielen slovanskej komunite. Výzva na zjednotenie s Rumunskom vyvolala strach v oblasti východne od Dnestra, obývanej v drvivej väčšine Rusmi a Ukrajincami, kde po vojenských stretoch vznikla fakticky samostatná Podnesterská republika. Dnes medzi oboma brehmi Dnestra existuje prímerie, na ktorom mal rozhodujúci podiel generál Alexander Lebeď, no obe územia spolu málo komunikujú. Poľnohospodárske Moldavsko odtrhnutím východného pásu stratilo významnú priemyselnú oblasť.

Ohľaduplnejšie reformy

Jednou z volebných tém opozičných komunistov boli aj návrhy na rozbitie bariér s Podnesterskom, ktoré opäť ignorovalo celoštátne voľby. Veľa sa hovorilo aj o neuspokojivých vzťahoch s Gagauzskom, ďalšou moldavskou republikou, ktorá má autonómny štatút. Jeho obyvatelia, v značnej miere pokresťančení Turci, sa tiež obávali zjednotenia s Rumunskom. Komunisti vyhrali s výrazným náskokom aj vďaka proruskej kampani. Ich líder Vladimir Voronin sa nedávno stretol s prezidentom Vladimirom Putinom a patriarchom ruskej pravoslávnej cirkvi Aleksejom II. Voliči ocenili aj požiadavku uzákonenia ruštiny ako druhého úradného jazyka.

V otázkach vstupu do rusko-bieloruskej únie ostáva šéf víťaznej strany, najvážnejší kandidát na budúceho prezidenta, zdržanlivý. Oceňuje spoluprácu s ľavicovými poslancami z Rady Európy a nechce pretrhať vzťahy s EÚ. V blízkom čase neplánuje odvolať súčasného premiéra, ktorého centristické zoskupenie skončilo vo voľbách druhé. Ako sa vyjadril, krajina potrebuje vládu odborníkov, ktorá by mala podporu aj medzi stúpencami menších strán. Podľa neho, treba pokračovať v reformách, ale s väčším ohľadom na obyvateľstvo krajiny. Ideologická blízkosť s novým rumunským prezidentom Ionom Iliescom nesignalizuje, že by sa mali zhoršiť vzťahy medzi dvoma štátmi, ktoré oddeľuje Prut. Moldavcom stačí iba občiansky preukaz pri prekročení západných hraníc. Viacerí z nich si bez problémov vybavili aj druhé, rumunské štátne občianstvo.

Autor (1959) je politológ

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984