Stará kauza Nova
Ťažko určiť, pre koho bol 13. február 2001 smolným dňom. Pre 56-ročného českého TV-magnáta Železného, alebo pre 55-ročného amerického podnikateľa Laudera?
Medzinárodná arbitráž v Amsterdame rozhodla: Vladimír Železný musí Ronaldovi Lauderovi a jeho spoločnosti CME vrátiť 23 miliónov dolárov (s úrokmi a ďalším presahuje táto čiastka 1 miliardu Kč), ktoré mu Američania poskytli, aby skúpil podiely spoločnosti CET 21 a mohol tak presadzovať záujmy CME v TV Nova.
CME musí zas Železnému vrátiť 6-percentný podiel v ČNTS. Predovšetkým však generálnemu riaditeľovi TV Nova už nehrozí pokuta 470 miliónov dolárov (17,5 miliardy Kč), ktorú chcela CME vysúdiť ako odškodné za ušlý zisk. PR agentúry v službách oboch strán tejto kauzy spustili opäť na plné obrátky. Vďaka nálezu medzinárodnej arbitráže sa z prípadu TV Nova stal šláger virtuálneho sveta a v druhej polovici februára vytlačil zo záujmu médií kauzu konkurenčnej ČT, ktorá sa pod vedením dočasného riaditeľa vrátila na svoje miesto v tieni diváckeho záujmu o Novu. Vďaka aktivitám týchto agentúr prestáva prostý občan celej afére rozumieť, ako jej nerozumel, keď 19. apríla 1999 vypukla.
Predstavy o televízii
Tento deň totiž Vladimíra Železného odvolali z postu generálneho riaditeľa ČNTS. Českú nezávislú televíznu spoločnosť ako servisnú organizáciu TV Nova založila 8. 7. 1993 dnešná CME spolu s CET 21 (dočasne aj s Českou sporiteľňou). Železný sa stal generálnym riaditeľom, ale jeho prostredníctvom mal majoritný vlastník ČNTS, americká (hoci so sídlom na Bermudách) firma, presadzovať svoj vplyv. Bez Železného by nebola Nova tým, čím v našom virtuálnom svete je. Od predvlaňajšej jari je jej šéfom už "len ako" generálny riaditeľ s.r.o. CET 21. Tá získala 30. 1. 1993 licenciu na celoplošné televízne vysielanie, a tak prakticky zadarmo celoplošnú doterajšiu sieť vysielačov 1. programu ČSTV (teda verejnoprávnej televízie), čo bol vtedy do 31. 12. 1992 federálny okruh. Bez Železného by CET 21 ťažko licenciu získala. Spoločnosť založilo päť intelektuálov a do pôvodného zámeru premietli svoje osobné priority: sociologické sondy do života spoločnosti a pôvodnú tvorbu. Na prezentáciu prizvali pred Radu pre rozhlasové a televízne vysielanie (tzv. veľká rada), ktorá licenciu prideľuje, Vladimíra Železného.
Jeho život by mohol byť vzorovým príbehom českého selfmademana. Je to story typicky americká, tak ako je televízia fenoménom amerického spôsobu života. TýVí, ktorá vstupuje ľuďom do života, aby ho formovala tým, že ich núti sledovať pestrý svet okolo seba a zabúdať na starosti všedného dňa. Existujú aj iné predstavy o TéVé, ktorá divákom sprostredkuje spolunáležitosť ľudí medzi sebou, poznanie hodnôt, umožňuje ľuďom vyznať sa vo svete a chápať ho. Ale taká TéVé nepripútava masy divákov. Nechce totiž, aby ľudia žili pred obrazovkou. Do takej TéVé nestojí za to platiť reklamný čas. Železný občas šokuje verejnosť svojimi prejavmi moderného češstva. Prináša mu to aj úspech podnikateľský. Na rozdiel od druhých pochopil, že trvalý úspech nezaistí len pasívne prenášať americké umelecké remeslo na českú scénu, ale že ho musí "preložiť do českej materčiny". Na rozdiel od svojich amerických kolegov si kládol za cieľ priniesť popri amerických artefaktoch aj ich "sčeštelú" podobu.
Lauderov muž Vávra
Úspech Novy medzi divákmi je daný presným dávkovaním sentimentality a cynizmu, svetovosti a populizmu, erotiky a brutality tak, aby mal človek pocit, že sa na svet nielen pozerá, ale sa aj zúčastňuje na dianí. Na to potrebovala táto stanica dvojakú tvár. Jednu ponúkal generálny riaditeľ Železný, ktorý stále osciluje medzi opojením z úspechu a snahou zostať intelektuálom, ktorý dokáže byť nad vecou. Po-ruke mal človeka, ktorý zmyl ten intelektuány náboj, lebo obaja vedia, že to český človek nemá rád. Do tejto role bol obsadený Jan Vávra. Hoci vzdelaním herec, v Sedmičkách pôsobil ako moderátor tak, že by ho na divadelnom fermane vypisovali len do úlohy Škrholu. Napriek tomu ho Železný oceňoval, dokiaľ si Vávra nesadol na Železného post v ČNTS. Potom Železný videl, že Vávra zneužíval televíziu na svoje politické ciele, že sa pokúšal odstreľovať určitých politikov.
ČNTS pod Vávrovým vedením odpovedala radom žalôb (alebo správ o chystaných žalobách). Medzi nimi už vtedy figuroval hneď na druhom mieste arbitrážny spor, že bol postupom veľkej rady poškodený investor pán Lauder. Odvolával sa na česko-americkú zmluvu o ochrane investícií a nechýbala ani lobistická intervencia u prezidenta Clintona. Hrozba finančného postihu má jediný cieľ: získať v ČR kanál, na ktorom by mohol generálny riaditeľ Vávra ako Lauderov muž č. 1 vysielať produkciu, do ktorej CME toľko investovala. Ide zrejme (a prvý výsledok arbitráže to napovedá) skôr o hrozbu, že bude musieť ČR zaplatiť, než o skutočný cieľ. Lauder chce predovšetkým podnikať a Vávra túži byť zase tým, kto má možnosť ťahať vo virtuálnom svete ľuďmi ako šachovými figúrkami.
Vzbura proti CME
"Myslím si, že pôvodný projekt piatich intelektuálov, ktorí založili CET 21, nemal priveľkú šancu na prežitie," napísal Železný z odstupu piatich rokov vo svojej knihe Štvanice. "Televízia prevádzkovaná podľa predstáv tej pätice by dnes vyzerala ako Prima kombinovaná s ČT 2. Zrejme by sa kĺzala smerom dole po dráhe, ktorú už nikdy nemožno opustiť." Táto premena sa stala hneď po 4. februári 1994, keď začala Nova vysielať, predmetom kritiky. Stanica sa vraj namiesto zámeru, vďaka ktorému dostala licenciu, rozbehla za veľkým obchodom z reklamy. Pre novú televíziu potrebovala CET investície. "Slovenskí podieľnici CET uvažovali o americkom veľkopodnikateľovi Georgovi Sorosovi," píše Železný. "Roky podporoval peniazmi disent v strednej a východnej Európe, nebojí sa investovať, ale v Čechách sa mu do toho nechcelo. Založil v Prahe neziskovú nadáciu a v duchu svojich zásad nehodlal mať vedľa nej zárobkový podnik, aby nedošlo ku stretu záujmov. Ale poradil nám jedno meno - Ronald Lauder".
Železný využil svoje sobotňajšiu talkshow na zaklínanie sa slobodou a právom podnikania, mobilizoval divákov vášnivo odmietajúcich každý náznak kritiky "našej" televízie. Po roku dal parlament Železnému darček: snemovňu ovládal v roku 1995 väčšinový hlasovací blok ODS+KDU+ČSL +ODA (ktorá si vtedy monopolizovala rozhodovanie o masmédiách) a ten odhlasoval novelu zákona o vysielaní, ktorá rušila 31 prísnych podmienok obmedzujúcich prevahu komercie a bulvárnych správ. Loď TV Nova plávala pokojne za svojimi miliónmi divákov a miliónmi z reklám. Po 19. apríli 1999 bolo všetko inak. CME dospela k záveru, že hollywoodske programy vyjdú lacnejšie ako česká tvorba a odporučila tak preorientovať vysielanie. Železný to označil ako jeden z hlavných dôvodov svojej vzbury: "Keby som na niečo také pristúpil, padala by sledovanosť Novy dole. Kúpený americký seriál vyjde skutočne omnoho lacnejšie ako pôvodná česká zábava, ale naši diváci už prešli očarením zámorským akčným štýlom. Chcú vidieť vlastný český svet."
Nie je to len o ovse
Čo rozhodlo, že táto kauza nie je pre Vladimíra Železného len podnikateľským sporom? Na tlačovej konferencii som položil dr. Železnému otázku: "Povedali ste v súvislosti so seriálom o majorovi Zemanovi, že pre vás existuje určitý mantinel, za ktorý nechcete ísť, hoci by to znamenalo finančný prínos. To je, povedzme, mantinel naľavo. Existuje pre vás mantinel aj napravo?" Odpovedal: "Áno. Keby tá krajina zradila svoje vlastné zákony." A ešte jedna otázka: "Povedali ste nedávno, že by ste si v tomto závode nestavil na koňa Železného, ale na CET 21 áno. Za akých okolností by kôň Železný do toho dostihu nešiel?" Železného odpoveď znie: "To je sen druhej strany - že by koňovi dali toľko ovsa, až by sa prežral a na štart by sa mu nechcelo. A mohol toho ovsa dostať skutočne veľmi veľa, ale to nie je o ovse. Tie mantinely sú v momente, kde začína ľudská dôstojnosť. Je ním napríklad postoj svetovej korporácie, ktorá - keď je v úzkych - sa správa spôsobom, o ktorom som nikdy nepredpokladal, že by sa korporácia západného sveta mohla správať."
22. februára 2001, deväť dní po výroku medzinárodnej arbitráže, vyniesol obvodný súd pre Prahu 1 verdikt, podľa ktorého má byť zabavený celý majetok Vladimíra Železného na úhradu čiastky pre CME. Krok súdu bol na české pomery neobvykle rýchly. Spor sa však ťahá bez dvoch mesiacov už dva roky. Obrazy dr. Železného prevzala medzitým nadácia a v jeho byte našli exekútori len posteľ, rozčítanú knihu a pár najnutnejších predmetov. Súd stihol dokončiť aj vlečúci sa rozvod a pani Marta Železná verejne oznamuje v interview, že druhý raz by sa dokázala vydať len za pána Vladimíra Železného. Celá kauza je zdanlivo otvorená, no predsa je už dávno rozhodnutá. Snúbi sa v nej zisk, ale aj osudy konkrétnych ľudí. TýVí chce vnútiť divákovi seba ako vzor pre život. Vnucuje ho aj tým, ktorí sa domnievajú, že ho riadia. Rúca im ilúzie o svete, ktorý sa rúti bez ohľadu na ich osobné želania.
Autor je český publicista
