Zelená neštandardným stranám
Za posledných 60 rokov Slovensko zažilo všelijaké frašky na zjazdoch vládnucich politických strán, ale to, čo sa odohralo koncom februára v zasadačke jedného z výborov Národnej rady SR, svojou originalitou vyráža dych.
Jedenásťčlenné predsedníctvo Slovenskej demokratickej koalície (SDK) zvolalo 28. februára na ten istý deň mimoriadny kongres, na ktorom sa zúčastnilo iba päť osôb delegovaných piatimi už nejestvujúcimi platformami. Tie svojho času vytvorilo päť materských strán. Z nich v tej chvíli už jedna (DU) neexistovala, dve boli mimo SDK (KDH a DS) a dva dni nato ju po hlasovaní o novele ústavy opustila SZS spolu s Budajovou LDÚ, keď so SOP založili nový parlamentný klub.
Rokovali piati delegáti
Celý kongres trval niekoľko minút a mal iba jediný bod programu: zosúladiť stanovy SDK so zákonom o združovaní v politických stranách a hnutiach. Podľa jeho zmeneného znenia, ktoré vlani na jeseň presadila opozícia v súčinnosti s poslancami za SDĽ a SOP, mali všetky politické subjekty do 1. marca 2001 upraviť svoje organizačné poriadky tak, aby zakázali súbežné členstvo vo viacerých stranách. SDK na to "akosi" zabudla, museli jej to 27. februára pripomenúť novinári a prezident republiky. HZDS-ĽS sa chystalo podať v tejto súvislosti podnet na Generálnu prokuratúru SR, aby preskúmala zákonnosť postupu SDK. Jej predseda Mikuláš Dzurinda pred televíznymi kamerami tvrdil, že na to zabudli preto, lebo "v posledných týždňoch absolvovali náročné rokovania o novelizácii základného zákona štátu a zamestnávali ich zahraničnopolitické aktivity". Toľko teda premiér. Čo je dovolené bohovi... Nech len skúsi radový občan nepodať včas napríklad daňové priznanie s vysvetlením, že si akurát maľoval byt a behal po cestovných kanceláriách kvôli dovolenke pri mori. Nik by sa s ním na úrade ani nerozprával.
Paradoxne, dnes v tomto centristicko-pravicovom subjekte zostala z pôvodných zakladateľov iba ľavicová SDSS. Okrem jej troch poslancov (jedného už stratila - Jozef Krumpolec prestúpil do SDKÚ) členskú základňu SDK tvoria v podstate len tí zákonodarcovia, ktorí sa v súčasnosti hlásia k Slovenskej demokratickej a kresťanskej únii (SDKÚ). Komické povinné tančeky okolo ďalšej existencie, či skôr formálneho živorenia SDK odôvodňuje jej hlavný ideológ Ivan Šimko a ďalší protagonisti nepochybne pofidérnym volebným zákonom, ktorý pred poslednými parlamentnými voľbami účelovo prijala koalícia HZDS/SNS/ZRS. Na to sa mohli vyhovárať tak pred rokom-dvoma. Najväčšie absurdnosti spomínaného zákona nová vládna väčšina už dávno zmenila. SDK mala dostatok času na to, aby samu seba uviedla do normálneho stavu - už dávno na slávnostnom kongrese mala oznámiť svoju transformáciu na klasickú koalíciu.
Tvrdohlavosť sa nevypláca
Vedenie SDK tak nespravilo. Neustále sa tvrdohlavo odvoláva na sľuby dané svojim voličom. Tým však bolo od začiatku jasné, že ide o taktický trik, ktorým slovenskí demokrati zareagovali na Mečiarovu pascu. Majiteľ "víkendového domčeka" v Trenčianskych Tepliciach si môže naďalej mädliť ruky. Voľby - parlamentné i prezidentské, referendum, aj boj o ústavu prehral, no tento kúsok sa mu vydaril. Hlavný rival HZDS spred troch rokov - SDK sa pred očami verejnosti rozkladá, náčelníci jeho bývalých materských strán sa navzájom hryzú a tento zahnívajúci proces sa prenáša na celú vládnu koalíciu, a preto nevyhnutné reformy i deklarovaná očista spoločnosti od kriminalníkov stoja. Práve naopak, súčasné pomery a neistá politická budúcnosť podnecuje rozmach klientelizmu a korupcie vo všetkých sférach verejného života, prokuratúru a súdnictvo nevynímajúc.
Toto všetko sa deje v mene jediného, z politologického hľadiska možno zaslúžilého, no v podstate egoistického zámeru: vytvoriť na Slovensku silný, moderný pravicovocentristický subjekt, zbavený ideologických, klerikálnych a nacionalistických anachronizmov. Keď sa politikom strednej generácie nepodaril uskutočniť tento prevrat v KDH, chceli to urobiť viac-menej násilníckym spôsobom v SDK. Mečiarov volebný zákon im prišiel vhod. No ukázalo sa, že v roku 1998 čosi nasľubovali aj konzervatívnejším činiteľom KDH a DS (sociálnym demokratom a zeleným zrejme stačilo prisľúbiť po štyri poslanecké kreslá). Totiž, že sa obnoví normálna činnosť pôvodných materských strán pod koaličnou strechou SDK. Nespravili to doteraz, a tak ostali sami s väčšinou politikov z DU, ktorým vždy viac záležalo na pragmatických cieľoch, ako na dajakých ideáloch. Zatriasli sa hory - na Slovensku sa už trasú prinajmenšom dva a pol roka - a zrodila sa myš... Tá sivá Dzurindova myška však vo výskumoch verejnej mienky osciluje okolo 12 percent preferencií, KDH len tak-tak, že má šancu dostať sa v roku 2002 opäť do NR SR a ďalší pravicový subjekt DS po samoničiacich rozbrojoch klesá ešte hlbšie. O nič ružovejšia situácia nevládne ani na ľavicovej polovici politického spektra, a preto neštandardné subjekty opäť dostávajú zelenú. Po Ivanovi Mjartanovi a Robertovi Ficovi avizuje založenie novej, všeobjímajúcej strany, Pavol Rusko.
