Pod zelenou zástavou
Nemecká rozviedka BND nedávno zverejnila svoje prognózy týkajúce sa bezpečnostnej situácie v postsovietskej Strednej Ázii. Predpokladajú, že čoskoro sa v Uzbekistane, Kirgizsku a Tadžikistane objaví 2-3 tisíc ozbrojených islamských fanatikov s cieľom vytvoriť s podporou afgánskeho talibanu vlastný chalifát.
Podľa vojenských zdrojov v Moskve na teritóriu Tadžikistanu od začiatku roku 2001 odhalili a zlikvidovali viac ako 20 tajných skladov so zbraňami.
Fanatici sa koordinujú
Na prelome februára a marca zlikvidovali napríklad sklad ručných automatických zbraní v Javanskom okrese (cca 50 km od Dušanbe), v Gissarskom okrese (70 km od Dušanbe) zas odhalili nelegálny sklad granátov a protipechotných mín a na hranici Tadžikistanu a Kirgizska (Batkenskij okres) našli sklad, v ktorom sa popri mínometoch a delostreleckých súčiastkách nachádzalo aj spúšťacie zariadenie na reaktívne strely. Špeciálne služby v regióne Strednej Ázie, vrátane ruských, z toho usudzujú, že islamskí extrémisti sa pripravujú na koordinované bojové akcie, ku ktorým môže dôjsť už v apríli.
Špeciálnym službám sa podľa všetkého podarilo lokalizovať aj hlavný výcvikový tábor tadžického povstalca, fanatika, extrémistu a teroristu v jednej osobe - plukovníka Machuda Chudoberdyjeva, o ktorom nebolo počuť od smutných udalostí z roku 1998. Vtedy jeho spolubojovníci obsadili mesto Chodžet a väčšiu časť Leninabadskej oblasti. Jeho zástupca Sergej Zvorykin so svojím oddielom zablokoval Anzobský priesmyk, čím sa im podarilo dočasne oddeliť severný Tadžikistan od Dušanbe. Podľa názoru dobre informovanej agentúry Ferghana (www.ferghana.ru), akcie M. Chudoberdyjeva by mali byť zosynchronizované s očakávaným útokom oddielov islamskych fanatikov Džumu Namanganu do Kirgizska a Uzbekistanu.
V pozadí je narkobiznis
Čo sa stane, ak Rusko stratí vplyv vo svojom mäkkom podbrušku v Strednej Ázii? Pre Moskvu by to bola geopolitická strata fatálnych rozmerov. V regionálnej dimenzii by sa rozplynul pokus o vytvorenie pásu bezpečnosti. Susedné krajiny by ostali trvalo sedieť na sude prachu nestability a nezabúdajme ešte na jednu vec. V Afganistane sa dnes vyrába 75 percent svetovej produkcie ópia (v roku 2000 to bolo cca 600 ton). Nezabúdajme aj na to, že cca 90 percent ópia, ktoré sa objaví v Európe, je z Afganistanu. Pritom sa na pôde OSN odhaduje, že 80 percent narkotík z Afganistanu sa dostáva do Európy práve cez Tadžikistan, ktorého hranice "strážia" pohraničníci z Ruska. Ak by však nebolo ich, narkobiznis by si spravil z tadžicko-afgánskej hranice korzo. Preto sa snaží islamský extrémizmus a fundamentalizmus vyprovokovať udalosti, ktoré by v zásade umožnili pokojný prechod karavánam s drogami. Nacionalizmus a náboženské cítenie predstavujú len ideologickú prikrývku pre narkobiznis.
Nestabilita v Strednej Ázii vyhovuje určitým kruhom ako prostriedok tlaku na Moskvu s možnosťou vytvorenia operatívnej nestability a odčerpania zvyšku vojenských síl. Antirusizmus sa prejavuje rôzne. Ukrajinci napríklad dodali do Pakistanu 320 tankov T 84, pričom netreba zabúdať, že Islamabád je oporou afganského Talibanu. Nikto nemôže zaručiť, že tieto tanky pôjdu smerom na Kašmír a nie do Afganistanu, kde by ich mohli využiť na operácie proti vládam stredoázijských štátov. Mimochodom, Rusko okamžite reagovalo na ukrajinský predaj tankov do Pakistanu a dodalo susednej Indii 310 kusov tankov T 90S.
Spoločné obranné plány
Moskva nemôže len tak nečinne hľadieť na vývoj situácie. Generálplukovník Leonid Ivašov, ktorý je v súčasnosti najznámejším ruským praktickým geostratégom a geopolitikom, sa nedávno stretol s ministrom obrany Uzbekistanu Kadyrom Gulomovom. Výsledkom stretnutia bola okrem iného dohoda o urýchlených dodávkach ruskej vojenskej techniky pre potreby Uzbekistanu tak, aby bola krajina pripravená na prípadný útok islamistov. Stretli sa aj ministri obrany Kirgizska a Kazachstanu. Kazašský minister výsledky rozhovorov charakterizoval slovami: "...v prípade nutnosti či žiadosti o pomoc zo strany kirgizskej vlády, poskytne Kazachstan spriatelenému štátu potrebnú vojensko-technickú pomoc..." Sata Tokpakbajeva doplnil kirgizský minister Jesen Topojev informáciou o spoločnom cvičení v horských podmienkach a o vytvorení mobilných jednotiek rýchleho nasadenia v rámci ozbrojených síl Kirgizska.
Radikálny islam sa neuspokojuje len s terorom. Požíva aj iné prostriedky preniknutia do politických štruktúr, no teror je jeho vizitkou. Je to jeho charakteristika, jeho nemenná vlastnosť. Moskva preto neustále upozorňuje, že súčasná situácia v Čečensku je priamo spojená, či skôr podmienená (ne)stabilitou v postsovietskej Strednej Ázii a nakoniec v celej Centrálnej Ázii. Rusko je zainteresované, slovami Alojza Lorenca (In.: Lorenc A., Janík P.: Generál Lorenc - Dešifrovaný svet, Bratislava 2000, str. 195), na "...normalizácii vzťahov v trojuholníku Afganistan-Pakistan-Irán..." V tomto kontexte neboli vyjadrenia o možnosti ruských preventívnych útokov na tábory teroristov v Afganistane a zvýšenia ruskej vojenskej prítomnosti v Tadžikistane náhodné. Ostatne, prvý návrh našiel tichú podporu aj za oceánom. Vo Washingtone veľmi dobre vedia, že Usamá bin Ladín, svetový terorista č. 1 snívajúci o islamskej jadrovej bombe, nie je vlk samotár...
Autor (1959) je publicista
