Malé strany, veľké trampoty

Ministerstvo vnútra oficiálne eviduje na Slovensku 101 politických strán a hnutí. Podstatná väčšina z nich už prakticky neexistuje a v podstate okrem obdobia predvolebnej kampane nikdy nevyvíjala normálnu činnosť.
Počet zobrazení: 1258

Ministerstvo vnútra oficiálne eviduje na Slovensku 101 politických strán a hnutí. Podstatná väčšina z nich už prakticky neexistuje a v podstate okrem obdobia predvolebnej kampane nikdy nevyvíjala normálnu činnosť.

Po roku 1989 existovala i jedna ekologická strana. Rozmohla sa v nej frakčná činnosť. Na zjazde sa zišli všetci jej členovia, no pre neprekonateľné rozpory tretina opustila rokovaciu sieň. A tak ostali iba dve tretiny - predseda a jeho matka. Tento historický exkurz nie je až taký absurdný. Veď nedávno sa konal mimoriadny kongres inej, dokonca vládnucej strany, na ktorom sa zúčastnilo päť delegátov.

Zelení stratili farbu

Problém Slovenska nespočíva - ako sa mylne tvrdí - v množstve registrovaných strán. Ale v tom, aké sú tie reálne existujúce, ktoré majú zástupcov v parlamente. Práve tam dochádza teraz k personálnym rošádam. To, čo si odtrpela v minulom volebnom období SDĽ so svojimi partnermi, dnes zažíva SDK. Jej predstavitelia sa navzájom obviňujú, čo a kto spustil tento štiepny proces, no je zaujímavé, že medzi jeho aktérov patria tie isté strany, či dokonca tí istí ľudia ako pred štyrmi rokmi v Spoločnej voľbe. Používajú i veľmi podobnú argumentáciu. Opäť hovoria o nedostatočnom priestore pre svoju politiku, o zámeroch ich pohltenia väčšími subjektmi, o tom, že sa s nimi v budúcnosti neráta. Opakuje sa aj samochvála o principiálnej, štandardnej politike so zakotvením v medzinárodných zoskupeniach, no chýba akákoľvek sebakritika.

Stranu zelených na Slovensku, ktorá sa stala prvý raz súčasťou vládnucej koalície, sotva zviditeľňuje štátna tajomníčka na ministerstve životného prostredia Zdenka Tóthová, či predseda Výboru NR SR pre životné prostredie a ochranu prírody Ladislav Ambróš. Všetky enviromentálne iniciatívy dávno prevzali občianske združenia. SZS získala v rámci SDK štyri poslanecké mandáty, z nich jedno "principiálne" ponúkla predsedovi vtedajšej Únie živnostníkov, podnikateľov a roľníkov Pavlovi Prokopovičovi. Dôvod bol jednoduchý: aspoň ktosi zaplatil podiel zelených vo volebnej kampani. Prokopovič pri prvej príležitosti vzal nohy na plecia, jeho únia sfúzovala s pravicovocentristickou SDKÚ. Tam už vyplnil prihlášku aj podpredseda SZS Ján Rusnák, ktorý verejne vyhlasuje, že svoje ambície spája s pravicou. Nepochybne sa stal raritou na európskej scéne, kde zelení mali vždy bližšie k ľavici. V slovenskom politickom guláši však nejde o nič neobyčajné. Časť pročeskoslovensky orientovaných zbehov zo SZS sa už pred ôsmimi rokmi našla v DS.

Liberáli? Socialisti?

Zvyšných poslancov zo SZS - Antona Juriša a Ladislava Ambróša - po schválení novely ústavy vzala pod ochranné krídla SOP. Podobne ako Jána Budaja a Juraja Šveca, ktorí zo zvyškov členov DU, čo odmietli posilniť SDKÚ, založili Liberálnodemokratickú úniu. Pavol Hamžík nevylučuje ani budúcu volebnú spoluprácu, no tieto tri strany dokopy nedosahujú ani päť percent preferencií potrebných na vstup do NR SR pre jednu stranu. Preto chce Budaj podať na Ústavný súd návrh na preskúmanie článku volebného zákona, ktorý zvyšuje toto kvórum pre dvoj- a trojkoalície na sedem percent. Avšak v mnohých európskych krajinách býva tento prah ešte vyšší, no nik nespochybňuje ich demokratický systém. Novo sa tvoriacej zeleno-liberálnej koalícii by prospeli iné aktivity.

Na rozdiel od Budaja, Hamžík s KDH a SMK zablokoval na Koaličnej rade návrh novely volebného zákona s mečiarovskými anachronizmami. Mimochodom, predseda SOP ešte nedávno hovoril o úsilí vstúpiť do Socialistickej internacionály, hoci sám sa považuje za sociálneho liberála a to je podstatne iné ako liberálny socialista. Košická SOP je oveľa ľavicovejšia než jej bratislavské vedenie, pritom východné Slovensko tvorí 80 percent jej členskej základne. Bude preto zaujímavé sledovať, ktorá z integračných tendencií v SOP napokon prevládne. Pravda, ak túto stranu, označovanú jej neprajníkmi za výťah k politickej a ekonomickej moci, po voľbách v roku 2002 nečaká podobný osud ako Ľuptákovo ZRS. Zatiaľ však poslanecký klub SOP/LDÚ/SZS disponuje 16 mandátmi, hoci o prestupe do SDKÚ nahlas rozmýšľa prinajmenšom Jirko Malchárek.

Ľavica pred rozhodnutím

SDSS rovnako ako zelení mala pôvodne štyri mandáty. Jej podpredseda Jozef Krumpolec, ktorého nedávno označovali za ľavicovejšieho a pre tesnejšiu spoluprácu s SDĽ náchylnejšieho ako Jaroslava Volfa, našiel svoju politickú budúcnosť v SDKÚ. Tam poškuľuje i ďalší poslanec SDSS Miloslav Suchár. František Halmeš zase šokoval ľavicové spektrum, keď podporil KDH pri pokuse vpašovať zákaz interrupcií do ústavy. Teraz zdôrazňuje, že bude až do konca tohto volebného obdobia členom SDK, aj keď vývoj naznačuje, že sa bude musieť čoskoro rozhodnúť. Pri takejto váhajúcej reprezentácii strany je otázne, akým politickým kapitálom vlastne Volf disponuje. V januári sa spolu s Jozefom Migašom zaviazal pred podpredsedom Strany európskych socialistov Heinzom Fischerom, že rozbehnú rozhovory o integrácii oboch subjektov. Diskusia v SDĽ naznačuje, že jej členovia podporujú myšlienku zjednotenia ľavice na Slovensku, ale svojej značky sa, pochopiteľne, nemienia vzdať. V podstatnej časti starších členov SDSS zase pretrváva nedôvera voči bývalým komunistom v SDĽ.

V posledných dňoch sa opäť veľa špekuluje o tom, či súčasný pomerný systém volieb do NR SR nenahradiť za väčšinový. Argumenty proti tvrdia, že naša politická scéna naň ešte nedozrela a že netreba umelo urýchľovať jej vývoj. Keď ani po desiatich rokoch nedochádza k jej stabilizácii, keď vznikajú nové a nové neštandardné strany a neperspektívnym ministranám sa umožňuje priživovať na tých väčších, tak potom sa raz naozaj nastolí aktuálna otázka, či by práve nový zákon, zakotvujúci minimálne miešaný volebný systém, neprospel k ozdraveniu politického vývoja v našej krajine. Na to zrejme odpovedia až členovia budúcej Národnej rady SR.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984