Prečo jeden, keď môžeš poznať dva

Koncom minulého roka vydal Academic Electronic Press zaujímavú publikáciu pod názvom Jeden človek, dva jazyky s podtitulom Dvojjazyčnosť u detí - Predsudky a skutočnosti. Jej autorom je vysokoškolský pedagóg Jozef Štefánik, ktorý sa už niekoľko rokov zaoberá problematikou bilingvizmu.
Počet zobrazení: 2168

Koncom minulého roka vydal Academic Electronic Press zaujímavú publikáciu pod názvom Jeden človek, dva jazyky s podtitulom Dvojjazyčnosť u detí - Predsudky a skutočnosti. Jej autorom je vysokoškolský pedagóg Jozef Štefánik, ktorý sa už niekoľko rokov zaoberá problematikou bilingvizmu.

Počas mojej poslednej návštevy Prahy som sa na niekoľko dní ubytovala u dávnej priateľky zo študentských čias. Nevideli sme sa už niekoľko rokov, nevedela som ako sa jej darí, nepoznala som jej novú rodinu. Ale už po niekoľkých telefonátoch a e-mailoch som zistila všetko, čo som v tej chvíli potrebovala vedieť.

Všetko pre dieťa

S priateľkou sme sa opäť naladili na spoločnú frekvenciu a naša elektronická pošta dostala podobu sopky chrliacej popol a kamenie, ktorú nik nedokáže zastaviť. Vulkán slov o tom, kto, kde, s kým a kedy ohrozoval sieť až do môjho príchodu na pražskú stanicu. Cestou autobusom som však neustále premýšľala nad jednou vecou. Všimla som si, že jej "sopka" chrlí okrem slovenčiny aj mnoho češtiny a niekedy som nadobúdala dojem, že moja priateľka niektorým "našim" výrazom už nerozumie.

Trápilo ma to a dlho som uvažovala nad príčinou tejto skutočnosti. Často sa stretávame s názorom, že len čo Slovák príde do Česka, hneď začne hovoriť po česky, ale Čech si slovenčinu osvojí a prijme len veľmi zriedkavo. Nechcem sa teraz zamýšľať nad týmto problémom, nebudem tu rozvádzať myšlienky o svojbytnosti národa, jeho jazykovom vedomí či povedomí, ale v súvislosti s rečou mojej priateľky mi predsa len napadali mnohé odpovede. Musela sa prispôsobiť novým životným podmienkam, nechcela sa odlišovať, alebo, jednoducho, nebola tou "ozajstnou" Slovenkou.

Odpovede na moje otázky prišli čoskoro a boli úplne iné, ako som si predstavovala. "Bála som sa, že moja dcéra nebude vedieť hovoriť ani česky, ani slovensky," povedala mi priateľka. "Od narodenia som sa s ňou rozprávala po česky, aby v škole nemala problémy. So slovenčinou sa stretáva len počas návštev mojich príbuzných na Slovensku. A musím sa priznať, že mi je ľúto, keď niektorým slovám nerozumie," pokračovala priateľka vo svojej spovedi matky robiacej všetko pre dobro svojho dieťaťa. "Od začiatku si mohla so svojou dcérou hovoriť po slovensky a češtinu by si osvojila inou cestou - prostredníctvom manžela, škôlky, vonkajšieho prostredia," reagovala som. "Práve teraz som dočítala knihu venovanú tejto problematike a pri najbližšej návšteve ti ju prinesiem," ukončila som rozhovor na "najhorúcejšiu" tému a pobrali sme sa do školskej družiny, aby som už konečne spoznala jej "monolingválnu" dcérku.

Viacjazyčný potomok

Do takejto a podobnej situácie sa dnes dostáva čoraz väčšie množstvo rodičov, ktorí sa buď natrvalo odsťahovali do zahraničia, alebo žijú v národnostne zmiešaných manželstvách, či túžia po tom, aby sa ich dieťa naučilo aj iný jazyk (nielen materinský) prirodzenou cestou, čo v ich ponímaní znamená, že od narodenia bude dieťa hovoriť dvoma jazykmi naraz.

Nejde tu o žiaden módny jav, či preberanie zahraničných vzorov (mnohé európske rodiny si pozývajú k svojim deťom vychovávateľky inej národnosti, s cieľom naučiť dieťa jazyk iného národa), je to len prirodzená túžba rodiča dať svojmu dieťaťu to najlepšie, vybaviť ho do života. Ak sa pozrieme do minulosti, zistíme, že ani nie pred sto rokmi sa na Slovensku rodili "totálni trilingvisti", pretože bez znalosti maďarčiny, nemčiny a slovenčiny, nemohol žiaden Slovák v Rakúsko-Uhorsku bezproblémovo fungovať.

Nikomu to nepripadalo zvláštne, provokujúce, moderné, nik v tom nevidel úsilie odlíšiť sa od ostatných. Deti dospievali k dvoj či trojjazyčnosti akosi prirodzene, rodičia sa nezamýšľali nad tým, aký môže mať bilingvizmus vplyv na mentálny a duševný vývin ich dieťaťa. Dnes však rodič v snahe neublížiť svojmu dieťaťu hľadá taký zdroj informácií, ktorý by mu osvetlil teoretickú podstatu daného javu a konkrétnymi prípadmi potvrdil niektoré tvrdenia.

Bilingvizmus = problém?

Odpoveď na mnohé otázky týkajúce sa bilingvizmu a jeho pôsobenia na ďalší vývin dieťaťa možno nájsť v knihe Jozefa Štefánika Jeden človek, dva jazyky, ktorá ako prvá v slovenskom lingvistickom kontexte venuje pozornosť tejto problematike. Okrem teoretických poznatkov z danej oblasti - história výskumu bilingvizmu, definície bilingvizmu a jeho jednotlivých druhov, výklad základných termínov a odborných výrazov z oblasti lingvistiky - sa v nej stretávame predovšetkým s osobnou skúsenosťou autora s bilingvizmom a praktickými, primerane a vhodne formulovanými radami pre tých, ktorých zaujíma bilingvizmus nielen ako fenomén, ale vidia v ňom možnosť výchovy vlastných detí.

Ponúka rozličné spôsoby a možnosti, odhaľuje cestu a ukazuje smer, kadiaľ ísť, ak chceme bezproblémovo a správne vychovávať dieťa k dvojjazyčnosti. Kniha zodpovedá súčasným požiadavkám prehľadnej a praktickej publikácie venovanej všetkým, ktorí sa v komunikácii stretávajú (a používajú) nielen s jedným, ale aj s inými jazykmi. Čitateľ sa z nej dozvie, ako môže vedome riadiť a ovplyvňovať bilingválny vývin reči svojho dieťaťa, spozná metódy tejto výchovy a už vopred je upozornený na pozitívne i negatívne faktory súvisiace s uvedenou výchovou.

Predsudky, predsudky, predsudky

Autor rozdelil text knihy do piatich častí, pričom každá predstavuje osobitý pohľad na danú problematiku. V prvej časti podáva podrobný obraz teoretického rozpracovania bilingvizmu, pomenúva jeho jednotlivé druhy, definuje, koho možno za bilingvistu považovať a v závere tejto časti poukazuje na výhody dvojjazyčnosti spolu s predstavením rozličných metód bilingválnej výchovy detí.

V druhej kapitole hľadá odpovede na otázky, s ktorými sa počas svojej dlhodobej praxe stretol, napríklad - ako komunikovať s dieťaťom, ak sa matka vydá do zahraničia? Učia sa malé deti jazyk rýchlejšie a ľahšie ako deti staršie či dospelí? Kedy je človek najlepšie pripravený na osvojenie si ďalšieho jazyka? Zaoberá sa úlohou materských škôl, bilingválnych lýceí a gymnázií v oblasti vyučovania cudzích jazykov.

V tretej časti prinášajúcej autorove názory na niektoré predsudky o negatívnych účinkoch bilingvizmu sa stretávame s jednoznačnou odpoveďou na desať základných predsudkov spájaných s daným fenoménom. Mnohí si myslia, že bilingvizmus bude mať nepriaznivý účinok na inteligenciu dieťaťa, bude mať negatívny vplyv na jeho osobnosť, na výsledky dieťaťa v škole, spôsobí, že dieťa si neosvojí ani jeden jazyk "poriadne", že bude neustále miešať oba jazyky.

Štvrtá časť knihy približuje rečový vývin bilingválneho dieťaťa, jeho jednotlivé štádiá, pričom autor dopĺňa teoretické poznatky podrobnými ukážkami členenia rečového vývinu slovensko-anglického bilingválneho dieťaťa.

Záverečná kapitola ponúka čitateľovi slovník základných termínov z oblasti bilingvizmu, aby sa ľahšie orientoval v odborných výrazoch, s ktorými sa v publikácii stretol.

Jozef Štefánik - nadšenec "zápasiaci" s bilingvizmom - sa nám predstavuje ako autor so schopnosťou zovšeobecnenia, analýzy, nadhľadu, originálnym tlmočením vlastnej skúsenosti, ako človek túžiaci odovzdať svoje poznatky všetkým, ktorí prejavili záujem a prekročili prah mýtov a legiend o možnej "ničivosti" bilingvizmu.

Autorka (1973) pôsobí ako odborná asistentka na FF UK

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984