Paríž a Lyon, ale… Pomer síl je vyrovnaný

V nedeľu sa vo Francúzsku uskutočnilo už druhé kolo komunálnych volieb, ktoré malo rozhodnúť základnú otázku: ako vyzerá francúzska politická scéna po trojročnom období koaličnej vlády socialistov so zelenými a komunistami.
Počet zobrazení: 1491

V nedeľu sa vo Francúzsku uskutočnilo už druhé kolo komunálnych volieb, ktoré malo rozhodnúť základnú otázku: ako vyzerá francúzska politická scéna po trojročnom období koaličnej vlády socialistov so zelenými a komunistami.

Takmer 70-percentná volebná účasť v druhom kole ukázala, že komunálne voľby berie ako možnosť "hovoriť do politiky" väčšina občanov. Ľavicoví kandidáti bojovali proti čoraz atomizovanejšiemu konzervatívnemu táboru, na čele ktorého naďalej stojí napriek radu škandálov neotrasený prezident. Už prvé kolo komunálnych a kantonálnych volieb neprinieslo očakávané vynikajúce výhry ľavice a prehry pravice. Napriek predpovediam si pravicové sily udržali svoje pozície. Boje na francúzskej politickej scéne sa v druhom kole priveľmi sústredili na hlavné mesto, kde úrad primátora bol vždy doménou pravice. Prinajmenšom 25 rokov tam vládli neogaullisti, stadiaľ štartoval svoj boj o Elyzejský palác vtedajší primátor a terajší prezident Jacques Chirac. Preto je víťazstvo spoločného koaličného kandidáta socialistov a zelených Bertranda Delanoë zrejme vôbec prvým socialistickým víťazstvom v histórii. Získal podporu v 14 z 20 okresov.

Straty a nálezy

Ľavica síce získala Paríž a Lyon, ale stratila také dôležité mestá ako Štrasburg, Aix, Evreux, Orléans, Quimper, Rouen, Blois. Získala ich pravica, ktorá obhájila svoje pozície v Toulouse, v Marseille a v Avignone. Celkovo je po druhom kole pomer síl v celoštátnom meradle v podstate vyrovnaný. Znalci francúzskej politickej scény s obľubou vravia, že v prvom kole sa volí, v druhom sa vylučuje a až v treťom sa vyberajú osobnosti pre posty. Medzi prvým a druhým kolom sa intenzívne robili miestne koalície, zlučovali sa kandidátky a osobitne pravicová politická scéna plamenne vyzývala k jednotnému postupu proti "červeným". Na miestnej úrovni v komunálnych voľbách tak úplne neplatia celoštátne preferencie, sympatie a antipatie, tam sa uzatvárajú miestne spojenia.

Prekvapením je skutočnosť, že vládna koalícia nedosiahla očakávané výrazné víťazstvo, hoci vláda na čele s Lionelom Jospinom dokázala nielen zastaviť rast nezamestnanosti, ale uzákonením 35-hodinového pracovného týždňa vytvorila veľký počet pracovných miest, takže nezamestnanosť po dlhých rokoch klesla pod 10 percent a je jednou z najnižších v Európskej únii. Pod Jospinovým vedením napriek niektorým sporným otázkam "kohabitácie" socialistického premiéra s konzervatívnym prezidentom vedela francúzska zahraničná politika s úspechom zvládnuť summit Európskej únie v Nice a v spolupráci s Berlínom aj prípravy podmienok na rozširovanie EÚ. Dokázala to aj napriek očakávaným pnutiam v koalícii, osobitne medzi komunistami a zelenými a napriek politickým otrasom v samotnej Socialistickej strane.

Varovanie zo Štrasburgu

Kto očakával od výsledkov komunálnych volieb odpoveď na základnú otázku francúzskej politiky, otázku, kto po budúcoročných voľbách zasadne na prezidentské kreslo v Elyzejskom paláci, musel byť sklamaný. Komunálne voľby čosi napovedali, ale definitívnu odpoveď spoznáme až o rok. Prezidentské voľby sa budú odohrávať podľa iného scenára, tam bude oveľa viac zdôraznená politická príslušnosť, dichotómia ľavice - pravice. V tábore francúzskej pravice sa síce občas vynárajú aj ďalší prezidentskí kandidáti, ale pravicový elektorát sám dobre chápe, že ak nedôjde k najhoršiemu, pravica nemôže postaviť na prezidentský post kandidáta s lepšími vyhliadkami, ako je terajší prezident Jacques Chirac. A bude to platiť tým viac, čím lepšie sa budú zdať vyhliadky ľavicového kandidáta - terajšieho premiéra Lionela Jospina.

Podobná logika platí napokon aj v ľavicovom tábore. Zabudnuté budú spory a doktrinárske prehrešky, extrémistické sily napravo aj naľavo napokon dodržia svoju orientáciu. Varovaním sú skúsenosti z takých miest ako je Štrasburg, kde ľavicový tábor postavil dvoch kandidátov, a tak stratil toto mesto. Extrémna ľavica sa ukázala ako doktrinárskejšia než extrémna pravica, ktorá väčšinou podporila pravicového kandidáta. Pravica teda v druhom kole zvíťazila v boji o hlasy tých, ktorí v prvom kole neprišli voliť.

Autor (1932) je nezávislý publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984