Moskva slovám neverí...

Nehľadiac na nespokojnosť Washingtonu, Moskva demonštratívne reanimuje spoluprácu s Iránom. Tak možno vnímať návštevu prezidenta Iránu Mohamada Chattámiho v Rusku, a predovšetkým jej zbrojársku časť. Hmlisté výsledky termínovo súbežnej návštevy tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie a muža č. 2 ruskej moci Sergeja Ivanova vo Washingtone naznačujú možné vyostrenie problému.
Počet zobrazení: 1008

Nehľadiac na nespokojnosť Washingtonu, Moskva demonštratívne reanimuje spoluprácu s Iránom. Tak možno vnímať návštevu prezidenta Iránu Mohamada Chattámiho v Rusku, a predovšetkým jej zbrojársku časť. Hmlisté výsledky termínovo súbežnej návštevy tajomníka Rady bezpečnosti Ruskej federácie a muža č. 2 ruskej moci Sergeja Ivanova vo Washingtone naznačujú možné vyostrenie problému.

Po rozpade Sovietskeho zväzu podpísala Moskva s Teheránom štyri dohody o dodávkach ruských konvenčných zbraní. Obsah týchto dokumentov predpokladal, že prezbrojenie iránskej armády do roku 2010 zabezpečia dodávkami moderných zbraní z Ruska. Po stretnutí v Kremli to ruský prezident potvrdil. Moskva je pripravená pokračovať vo vojensko-technickej spolupráci s Teheránom, no nezabúda zdôrazniť, že to "..nebude nad rámec medzinárodných dohôd a obmedzení a zväčša pôjde o zbrane obranného charakteru...".

Otvorený účet

Ešte v čase, keď mal priateľ Bill "dobrý" vplyv na priateľa Borisa, došlo k podpisu tajného memoranda v rámci komisie Gore - Černomyrdin. To zablokovalo už dohodnuté dodávky zbraní pre Teherán. Do toho momentu však Rusko stihlo popri nevýznamných objemoch ručných a ľahkých zbraní dodať Iránu ešte minimálne dva kompletné letecké pluky vybavené stíhacími lietadlami MIG 29 a bombardérmi Su 24, no tiež tri dieselové ponorky 877 KM s pobrežnou infraštruktúrou a niekoľko raketových komplexov S 200V. V rámci spomenutých dohôd sa v Iráne licenčne vyrábajú tanky T 72S (zatiaľ sa vyrobilo 226 z dohodnutých 1500), bojové vozidlá pechoty BMP 2 (vyrobených 192 kusov z 1500 predpokladaných) a protitankové riadené strely Kornet.

Prezident Iránu mal pri návšteve Moskvy vo svojom sprievode viacero vojenských odborníkov, vrátane ministra obrany, viceadmirála Aliho Šamcháního. Ten prejavil záujem kúpiť od Moskvy 450 kusov najmodernejších verzií tankov T 90S, obrnené vozidlá BMP 3 a BTR 90 (spolu 250 kusov) a 60 vrtuľníkov Ka 50. Moskva je pripravená okamžite dodať aj delostrelecké systémy Smerč a Uragan a rôzne komponenty protivzdušnej obrany (S300PMU-1, Buk-M1, rakety Igla), z ktorých je možné vytvoriť komplexný systém. Nemožno zabudnúť ani na lietadlá MIG 29, Su 24 a Su 27. Ako je pri takýchto situáciách bežné, menej sa hovorilo o spôsobilosti za dodávky zbraní platiť.

Veľká hra o Kaspik

Washington reagoval okamžite. Poslal Moskve posolstvo, v ktorom upozornil na kontraproduktívnosť dodávok zbraní a technológií do regiónu "...z ktorého prichádza hrozba pre nás všetkých..." Ruský vicepremiér zodpovedný za zbrojársky priemysel Iľja Klebanov v súvislosti s minuloročnou katastrofou jadrovej ponorky Kursk kontroval: "...aj pri pozorovaní cez mikroskop je ťažko nazvať útočnými zbraňami prostriedky protivzdušnej obrany...." V Moskve sa, samozrejme, diskutovalo nielen o dodávkach zbraní, ale aj o geopolitike a pre Rusko citlivej téme Kaspického mora. Ako balzam na ruské uši zneli slová iránskeho prezidenta: "...akákoľvek zahraničná prítomnosť v stredoázijskom a kaspickom regióne môže narušiť rovnováhu sveta a jeho stabilitu..."

Silné slová ešte doformuloval: "...necítime potrebu akejkoľvek zahraničnej prítomnosti..." Tak sa problém právneho postavenia Kaspického mora vrátil späť k dohode medzi Perziou a RSFSR z 21. 2. 1921. Inak povedané: žiaden ropovod či plynovod vedúci po dne Kaspiku, ktorým by sa obišli ruské plynovodné a ropovodné systémy, (zatiaľ) nebude. O riešení štatútu, či more, či jazero, sa môžu a musia dohodnúť len prikaspické štáty, aj keď má Zbigniew Brzezinski na vec iný názor. Možno práve, že to plne vyhovuje Moskve, sa nehovorilo o spôsobilosti platiť za dodávky zbraní.

Rusko-iránske vzťahy sa dostali do novej fázy. Moskva vraj dokázala svoju samostatnosť a nezávislosť od USA a súbežne si upevňuje pozície v regióne a zlepšuje svoju autoritu v očiach svetovej verejnosti. Ruskí analytici ešte hovoria, že táto nová fáza je jednoznačne výhodná, nehľadiac na to, že Washington sa nebude nečinne pozerať a nájde spôsob ako pohyb minimálne spomaliť. Sergej Ivanov nepriniesol z Washingtonu od G. Busha pozvanie na stretnutie s V. Putinom. Vraj zatiaľ stačia telefonické kontakty. Rusko-iránska spolupráca v rámci civilného jadrového programu teda beží úspešne a na plné obrátky.

Autor (1959) je publicista

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984