Slovensko na ceste do NATO
Členstvo v NATO predstavuje jednu z hlavných priorít zahraničnej politiky Slovenskej republiky, ktorá má svoje reálne opodstatnenie. Prioritou sa stalo už pri vzniku našej samostatnej republiky a ostáva ňou i naďalej.
Teda ciele, ktoré sme si vytýčili, sú každému veľmi dobre známe. Problémom je len realizácia jednotlivých krokov, ktoré vedú k ich naplneniu. Napriek tomu, že sme boli jednou z prvých krajín hlásiacich sa k programu Partnerstvo za mier, ktorý otvoril cestu postsocialistickým štátom do NATO, nepatrili sme medzi prvé krajiny, ktoré sa do NATO dostali a ani nepatríme medzi tie, ktoré sú najlepšie pripravené na prípadné ďalšie rozširovanie NATO.
Problémy s armádou
Pri prvom rozširovaní NATO sme, najmä vo vojenskej oblasti, rozhodne v ničom nezaostávali za súčasnými novými členskými krajinami, aj keď toto rozširovanie malo skôr politický než odborný charakter. O to ťažšiu pozíciu máme v súčasnosti, keď v prípade rozhodnutia o ďalšom rozšírení NATO na summite v Prahe v roku 2002, sa tentoraz bude posudzovať skutočná pripravenosť uchádzajúcich sa krajín. Vo vojenskej oblasti totiž Slovensko spravilo niekoľko krokov späť a situácia v rezorte ministerstva obrany vôbec nie je uspokojujúca. Nielenže sa tu od vzniku samostatného Slovenska spravilo málo krokov k tomu, aby sa naša armáda stala menšou, zato však dobre vycvičenou a vyzbrojenou, schopnou kooperovať s ostatnými vyspelými armádami. Naopak, stala sa skostnateným organizmom, ktorý už nie je schopný bez výraznej pomoci napredovať. Armáda, na ktorú sme donedávna mohli byť ako-tak pyšní, sa pred našimi očami pomaly rozkladá.
Už niekoľko rokov nás zahraniční kolegovia upozorňujú na to, že je potrebné vytvoriť akúsi spoločnú stratégiu, na ktorej sa tento štát bude budovať a ktorá sa nebude meniť vždy s nastupujúcou novou vládnou garnitúrou. Na základe tejto stratégie sa môže uskutočniť premyslené plánovanie rozvoja SR a s tým aj plánovitý rozvoj jednotlivých rezortov na niekoľko rokov dopredu. Až potom o nás budú môcť hovoriť ako o stabilnej spoločnosti. Integrácia Slovenska do NATO určite zohrá dôležitú úlohu aj pri začleňovaní SR do Európskej únie. Nielen preto, že zvýši našu dôveryhodnosť, ostatných presvedčí o našej stabilite a schopnosti aktívne sa podieľať na realizácii spoločných záujmov a cieľov, ale aj preto, lebo NATO a Európska únia veľmi úzko spolupracujú pri kreovaní spoločnej európskej bezpečnostnej a obrannej politiky.
Dobehnúť zameškané
Aby sme na summite v Prahe mohli všetkých presvedčiť o tom, že naše ambície stať sa členom NATO sú reálne podložené, nám priveľa času nezostáva. Dovtedy by sme mali dobehnúť všetko to, čo sme za tie uplynulé roky zmeškali. Tým vôbec nemám na mysli napríklad nákup nových lietadiel, ktorý by mal vyriešiť reorganizáciu letectva alebo ďalšie mnohomiliónové dotácie pre rezort obrany. Tieto aktivity majú na bežného občana Slovenskej republiky, ktorý by mal byť tým, kto bude túto vládu podporovať pri vstupe do NATO, skôr opačný účinok.
V tomto štádiu nie je nevyhnutné zrealizovať všetky opatrenia, ktoré sme neuskutočnili za desať rokov. Som presvedčený, že to od nás ani nikto neočakáva. Myslím si, že teraz by sme mali spraviť také opatrenia, ktoré presvedčia zahraničných partnerov o tom, že sme konečne začali ísť tým správnym smerom, ktorý sa už nezmení. To znamená prijať základné dokumenty, ktoré budú výsledkom spolupráce nielen koalície, ale i opozície. Z nich by malo byť zrejmé, ako sa bude ďalej vyvíjať nielen naša spoločnosť, ale i rezort ministerstva obrany. Od týchto dokumentov možno odvodiť ostatné, vrátane jednotlivých koncepcií stanovujúcich konkrétne úlohy, na ktorých sa bude ďalej pracovať. Treba vytvoriť také opatrenia, ktoré zabezpečia aspoň základné podmienky na všestrannú komunikáciu v rámci NATO, vrátane schopnosti pracovať s utajovanými materiálmi.
Spojenie úsilia
Musíme prestať hľadať za každú cenu vinníkov s tým, ktorý jednotlivec či politický subjekt nesie zodpovednosť za tento stav. Oveľa dôležitejšie je hľadať formy, metódy a prostriedky ako zlepšiť neutešenú situáciu v spomínanej oblasti. Spojiť by sa mali všetci odborníci bez ohľadu na politickú príslušnosť. Ak súčasná vládna koalícia nedokáže splniť svoje programové ciele, teda integráciu do NATO a EÚ, nebude to prehra len tejto koalície, ale celého Slovenska. Nedávna návšteva predstaviteľov strany SMER v centrále NATO mala tiež za cieľ prispieť k integračným snahám SR, a to napriek tomu, že SMER nie je parlamentnou stranou. Pri stretnutiach s vysokými predstaviteľmi NATO prezentovali predstavitelia strany svoju podporu integračným ambíciám SR a stanoviská SMER-u sa stretli s pochopením a bez výhrad.
Je nesmierne dôležité zjednotiť úsilie všetkých politických strán na dosiahnutie tohto strategického cieľa. Strana SMER urobí všetko pre to, aby v strategických otázkach vstupu SR do EÚ a NATO bola zjednocujúcim prvkom slovenskej politickej scény a takto prispela k vytváraniu predpokladov na novú politickú kultúru. Kultúru spolupráce a kooperácie bez ohľadu na to, či jednotlivé politické subjekty patria k vládnej koalícii alebo k opozícii. SMER by tak chcel dosiahnuť, aby tie hodnotové, morálne a demokratické štandardy, ktoré patria k samozrejmému životu vyspelých demokratických štátov, sa raz a navždy stali neoddeliteľnou súčasťou aj našej slovenskej spoločnosti.
Autor (1952) je vedúci Sekcie obrany SMER-u
