Reklama
Reklama

Počkajme si na Göteborg

"Smer je správny, ale s jeho presadzovaním sú problémy," lakonicky komentoval výsledky víkendového jarného summitu lídrov európskej pätnástky rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel. Mal na mysli, podobne ako jeho minister financií Karl-Heinz Grasser, priveľa tzv. leftovers (nedorobkov) v agende pri liberalizácii trhov v oblasti elektrickej energie, plynu a poštových služieb
Počet zobrazení: 475

"Smer je správny, ale s jeho presadzovaním sú problémy," lakonicky komentoval výsledky víkendového jarného summitu lídrov európskej pätnástky rakúsky kancelár Wolfgang Schüssel. Mal na mysli, podobne ako jeho minister financií Karl-Heinz Grasser, priveľa tzv. leftovers (nedorobkov) v agende pri liberalizácii trhov v oblasti elektrickej energie, plynu a poštových služieb.

Budúcoročné parlamentné a prezidentské voľby zrejme natoľko ovplyvňujú francúzskeho premiéra Lionela Jospina, že neustúpil ani o piaď pri rozhodnutí nepripustiť privatizáciu domáceho trhu s elektrickou energiou na európsky spôsob, hoci Európska komisia (EK) navrhla, aby sa francúzsky trh s elektrinou otvoril pre komerčných užívateľov do roku 2003 a pre všetkých spotrebiteľov do roku 2005. Pre francúzske štátne podniky to má výhodu, že naďalej môžu pôsobiť doma ako monopoly a zároveň v zahraničí výhodne nakupovať. Ako sa dalo čakať, Jospinovi priskočil na pomoc nemecký kolega Gerhard Schröder v obave, aby sa nedostala do centra pozornosti existencia a zvláštne postavenie nemeckých verejnoprávnych bánk a sporiteľní.

Hoci ekonomický charakter štokholmského víkendového summitu bol už predurčený pred rokom v Lisabone a mal by byť akousi predbežnou prvou bilanciou vtedajších ambicióznych predsavzatí, lídri členských krajín sa okrem všeobecných slov nezmohli na konkrétny výpočet úspechov. Prvým a hlavným "zaklínadlom" bolo konštatovanie, že ekonomická výkonnosť EÚ sa v posledných rokoch výrazne zvýšila a že aj naďalej sa nachádza na trajektórii robustného rastu. Podľa niektorých účastníkov summitu je - pri ochladení konjunktúry v USA a ekonomických problémoch Japonska - Európa dokonca "rastovou lokomotívou" svetového hospodárstva.

Ani boj s nezamestnanosťou v krajinách EÚ nie je napriek spomínaným dvaapol miliónom nových pracovných miest bez problémov. Napriek tomu je totiž v únii naďalej 14 miliónov ľudí bez práce (8,1%), čo je v porovnaní s USA a Japonskom až dvojnásobná miera. Podiel ľudí pracujúcich v sektore služieb ešte v Európe nedosahuje úroveň v Spojených štátoch: kým v EÚ je to iba 66 % zo všetkých zamestnancov, v USA je to takmer 74%. Práve sektor služieb však dokáže najrýchlejšie a najpružnejšie generovať nové pracovné miesta.

Klasickým príkladom ťažkopádnosti európskej mašinérie je projekt Galileo. Za týmto kódovým názvom sa skrýva návrh na vybudovanie siete európskych navigačných satelitov. Zatiaľ sú monopolným poskytovateľom služieb podobnej siete (GPS) Spojené štáty, avšak mnohí analytici upozorňujú, že v prípade vojnového konfliktu podobného Púštnej búrke, či pri iných príležitostiach môžu Američania obmedziť civilné využívanie GPS, čo by malo nedozierne následky napr. pre európsku leteckú dopravu, alebo pre ďalšie sektory využívajúce presnú družicovú navigáciu.

Viaceré formulácie zo záverečných dokumentov potvrdzujú, že rôznorodosť národných záujmov a neschopnosť rýchlo presadiť všeobecne užitočné riešenia naďalej patrí k brzdiacim faktorom, ktoré problematizujú lisabonské predsavzatie EÚ: do roku 2010 sa stať najkonkurencieschopnejšou ekonomikou sveta a predbehnúť aj USA. "Politika zamestnanosti EÚ prijatá aklamáciou - to pripomína slávnostné ekonomické posolstvá, ktoré sa vyhlasovali v bývalom východnom bloku," štipľavo poznamenal nemecký denník Süddeutsche Zeitung.

Úlohy, s ktorými sa musí EÚ v najbližších rokoch vyrovnať, sú však grandiózne. V roku 2004 by sa mala rozšíriť o niektoré kandidátske krajiny, ale aj odštartovať novú medzivládnu konferenciu o svojej budúcnosti. A to všetko v časoch postupujúcej globalizácie a rastu konkurencie vo svete. Práve preto budú zrejme čoskoro zaznievať vo verejnosti naliehavejšie otázky, na ktoré bude treba odpovedať vecnejšie bez zbytočného "šifrovania". Na niektoré koncom švédskeho predsedníctva v júni na summite v Göteborgu, a na ďalšie v druhom polroku počas belgického predsedníctva. Tam by mal už zaznieť aj termín vstupu prvých kandidátskych krajín.

Autor (1942) je redaktor Národnej obrody

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama