Cena nad únosný rámec
Hoci riešenie vysokej miery nezamestnanosti súčasná vláda pokladá za svoju prioritnú úlohu, jej doterajšie kroky v tejto oblasti sú nepostačujúce. Nechcem spochybňovať pozitíva, akými sú makroekonomické tendencie vývoja, prijatie do OECD, či začiatok reštrukturalizácie bánk a finančných inštitúcií. To však pre reálny život občana nestačí.
Nepodarilo sa oživiť podnikanie, hospodársku aktivitu štátu, ani zlepšiť podmienky života na mikroekonomickej úrovni. Neprekročila už cena, ktorú občan zaplatil za makroekonomickú stabilitu, únosný rámec? Podľa výsledkov prieskumu Ústavu pre výskum verejnej mienky je viac ako tri pätiny občanov presvedčených, že za posledných 12 mesiacov sa ekonomická situácia na Slovensku zhoršila. Ak pritom zoberieme do úvahy posledné zvýšenie cien plynu, elektriny, cestovného a avizovaný nárast cien chleba a pečiva, výrazne to všetko prispelo k zníženiu dôvery voličov k vládnej koalícii.
Frustrácia časti spoločnosti
V závere roka 2000 bolo 52,5 percenta dospelých otvorene nespokojných s výsledkami činnosti vlády a ďalších 32,2% ju hodnotí tak napoly. Veľmi spokojných bolo 0,7 a sčasti spokojných 11,7%. Národná správa o ľudskom rozvoji SR, vydávaná každoročne pod patronátom OSN, konštatuje zvýšenie zistenej chudoby o ďalšie percento, ktoré dnes predstavuje 11% obyvateľstva. Kabinetu sa nedarí oživiť ekonomiku aspoň tak, aby sa riešila najmä štrukturálna nezamestnanosť v jednotlivých regiónoch a odvetviach. Dnes evidujeme 562 tisíc nezamestnaných (20,8%). Preto aj podľa spomenutého prieskumu verejnej mienky za najväčší spoločenský problém obyvatelia považujú nezamestnanosť, zvyšovanie sociálnych rozdielov a vysoké životné náklady.
Základným faktorom, ktorý determinuje vývoj zamestnanosti, je hrubý domáci produkt (HDP). Súčasné tempo jeho rastu - vlani okolo dve percentá - nepostačuje ani na udržanie súčasného stavu zamestnanosti. Ekonometrické analýzy ukazujú, že v našich podmienkach zvýšenie HDP o jedno percento vyvoláva rast zamestnanosti len o 0,13 až 0,19 %. V nasledujúcich rokoch sa predpokladá iba postupné zrýchlenie rastu HDP. V rokoch 2001 až 2006 by sa mal zvyšovať priemerným ročným tempom 3,6 až 4,5 %. Pokiaľ by nepôsobili ďalšie faktory, tieto tempá budú pôsobiť na rast zamestnanosti priemerným tempom 0,46 až 0,56 %. K jeho zrýchleniu v nastávajúcom období by mohol prispieť prílev zahraničných investícií (0,66 až 1,11 %). Na druhej strane treba počítať s negatívnym vplyvom reštrukturalizácie podnikov, ktorá bude brzdiť rast zamestnanosti (o 0,85 % ročne).
Demografické prognózy
V období rokov 2001-6 by mal počet ekonomicky aktívnych obyvateľov rásť priemerne ročne o 0,7%, čo za toto obdobie bude predstavovať prírastok 113 tisíc osôb a v roku 2006 dosiahne počet ekonomicky aktívnych obyvateľov stav 2,723 milióna oproti 2,61 milióna v roku 2000. Takéto tempo je výrazne vyššie ako v štátoch EÚ a o. i. spôsobuje, že v SR je potrebné oveľa vyššie tempo rastu HDP, aby sa to prejavilo na vytváraní pracovných príležitostí. Kým v krajinách únie sa zvyšovanie zamestnanosti prejaví pri 2- až 3-percentnom tempe ekonomického rastu, Slovensko na to potrebuje 5 až 6 %. Uvedený vývoj bude znamenať aj to, že ročne na trh práce vstúpi 60 až 80 tisíc absolventov škôl. Pritom počet nezamestnaných vo veku 15 až 24 rokov dosiahol vlani v decembri 160 tisíc, teda 31,6 % z celkového počtu evidovaných nezamestnaných. Preto je nevyhnutné, aby v čase nižších temp rastu HDP bol maximálny počet mladých ľudí zadržaný v príprave na povolanie - jej predlžovaním a zvyšovaním počtu prijímaných na vysoké školy.
Ak bude prírastok ekonomicky činného obyvateľstva do roku 2006 predstavovať 113 tisíc osôb, pri plánovanom posune hranice pre odchod do dôchodku to bude predstavovať ďalších 264 tisíc. Prognóza tohto prírastku sa strojnásobí, pričom samotný posun dôchodkového veku neovplyvní tvorbu pracovných miest. Práve naopak, len malá časť ľudí preradených do kategórie produktívneho veku vzhľadom na svoj vek bude mať šancu získať zamestnanie. Toto opatrenie spôsobí výrazný nárast masy nezamestnaných na hranicu 700 až 800 tisíc osôb (25-28%). Takýto vývoj by bol neúnosný z ekonomického, ale najmä zo sociálneho hľadiska. Preto sa musí prehodnotiť uvažované predlžovanie veku odchodu do dôchodku v rámci pripravovanej reformy sociálneho poistenia. Javí sa žiaduce posunúť začiatok predĺženia veku odchodu do starobného dôchodku na roky, v ktorých ekonomický rast bude výraznejšie pôsobiť na vytváranie pracovných príležitostí, a zároveň do obdobia, keď podiel preddôchodkových vekových skupín nebude tak zvyšovať ponuku pracovných síl.
Miera nezamestnanosti v najbližších rokoch bude závisieť aj od miery úspešnosti reštrukturalizácie podnikovej sféry najmä vo väzbe na proces privatizácie komerčných bánk a následne na proces dôsledného uplatnenia zákona o konkurze a vyrovnaní. Môžeme očakávať bankrot a konkurzné konanie minimálne 870 hospodárskych subjektov, čo je desatina všetkých podnikov. Tým sa bezprostredne ohrozuje vyše 200 tisíc pracovníkov.
Nerovnováha na trhu práce
Súčasná vláda, rovnako ako predchádzajúca, neodhadla možný vývoj v miere nezamestnanosti. Obe si dali za cieľ znížiť nezamestnanosť na 10 percent. Po voľbách v roku 1998 sa situácia výrazne zhoršila. Likvidácia pracovných miest v dôsledku transformačných a reštrukturalizačných procesov sa nekompenzuje vytváraním nových v ozdravených častiach hospodárstva. Ponuka pracovných síl v produktívnom veku vysoko prekračuje dopyt slovenského hospodárstva. To spôsobuje vysokú nezamestnanosť s vysokým zaťažením výdavkov verejných financií. Trvalý rast ponuky pracovnej sily vyvoláva napätie a trvalú extrémnu nerovnováhu na trhu práce, napätie vo verejných financiách a v sociálnej oblasti.
Kľúč k riešeniu nezamestnanosti vidím v zdravom hospodárskom raste, v zahraničnom obchode a vo vonkajšej a vnútornej rovnováhe. Treba vytvoriť predpoklady pre zvýšenie počtu prijímania mladých ľudí na vysokoškolské štúdium, prípadne pomaturitných druhov štúdií, a riešiť zamestnanosť dlhodobo nezamestnaných ľudí systémom verejnoprospešných prác, najmä na ucelené akcie riešiace infraštruktúru, sociálnu vybavenosť obcí a miest. Mali by sa zamestnávať mladí ľudia na asistentských miestach financovaných zo zdrojov verejných financií. Pri uvoľňovaní pracovníkov v dôsledku reštrukturalizácie prirodzených monopolov treba vytvoriť z výnosov ich privatizácie finančné zdroje pre rekvalifikáciu zamestnancov, neurýchľovať zvýšenie dôchodkového veku a vytvoriť priestor na vstup zahraničných investícií.
Autor (1947) je poslanec NR SR za SDĽ
