Pretrváva neriešená epidémia úrazov
V máji by mala zrejme nadobudnúť účinnosť novela zákona o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (BOZP). V polovici marca prešiel druhým čítaním vo výbore NR SR za rekordnú polhodinu. Poslanci vládny návrh schválili, lebo je podľa nich kompatibilný s právnymi normami krajín EÚ. Očakáva sa, že nebudú zásadné pripomienky ani v pléne.
V základnom vymedzení kľúčových pojmov v tejto novele je na prvom mieste prevencia. Zahŕňa aj tie činnosti zamestnávateľa, ktoré sa zameriavajú nielen na zamedzenie rizika úrazov pri práci, ale aj na určenie postupu pre prípad bezprostredného vážneho ohrozenia života a zdravia na pracovisku. Medzi všeobecnými povinnosťami zamestnávateľa nájdeme aj bod, že je povinný zabezpečiť výcvik a vybavenie zamestnancov podľa osobitných požiadaviek na zaručenie bezpečnosti a ochrany zdravia.
Chýba tu však ďalší bod, ktorý by ukladal zamestnávateľovi povinnosť zabezpečiť odborný výcvik prvej pomoci aj pre zamestnancov. Inšpektori bezpečnosti práce sa márne sťažujú, že sa predpisy BOZP nedodržujú, o čom svedčia štatistiky rastúceho počtu vážnych a smrteľných úrazov. Absencia práve tohto bodu už v legislatíve neumožňuje otvoriť cestu systematického zmierňovania epidémie úrazovosti, ktorá má veľký dosah na hospodársku bilanciu podnikov. Zamestnávatelia, najmä súkromní, zvyknú podceňovať oblasť BOZP. Ak by zamestnanci vedeli poskytovať správne prvú pomoc, koľko životov by sa bolo zachránilo? To poslancov zrejme nezaujímalo. Vraj, keď nejde o život, nejde o nič. Ale zdá sa, že im o nič nejde ani vtedy, keď ide doslova o život - pravda, o život neznámeho človeka.
Oveľa vyššia pravdepodobnosť záchrany života osoby poškodenej vážnym úrazom by bola asi vtedy, keby sa už aj v predmetnom paragrafe zakotvila povinnosť nielen oboznamovať zamestnancov o ohrozeniach, preventívnych a ochranných opatreniach, o postupe v prípade poškodenia zdravia, záchranných prác a evakuácie, ale aj o tom, ako pravidelne zabezpečovať odborné preškoľovanie v kurzoch prvej pomoci. V paragrafe 8c) sa len všeobecnou formuláciou zakotvuje, že zamestnávateľ je povinný o. i. vykonať opatrenia na poskytnutie prvej pomoci, ale to je všetko. O tom, že tieto opatrenia majú pozostávať z pravidelného opakovaného odborného nácviku piatich úkonov zachraňujúcich život, tam nenájdete ani zmienku. Pritom ide o nadobudnutie zručnosti a odbornú spôsobilosť na činnosť životne dôležitú pre každého človeka v ohrození.
V uvedenom paragrafe sa síce nachádza bod, v ktorom sa zakotvuje povinnosť určiť postup pre prípad záchranných prác, vrátane poskytnutia prvej pomoci, ale zasa nie je tam reč o inštitúcii, ktorá vytvorila odborné zázemie - metodicko-výučbové centrum prvej pomoci pre celú republiku, čiže Slovenský Červený kríž. Ten má 42 územných spolkov, ktoré sú na túto činnosť všestranne pripravené. Zákon to ignoruje, a tým prvú pomoc môže vyučovať ktokoľvek a neodborne, tak ako sa to aj v praxi často deje a to treba zmeniť. Výučba prvej pomoci sa na mnohých pracoviskách i na autoškolách berie viac-menej formálne. Keď potom príde na lámanie chleba, väčšinou tí, čo sú priamymi svedkami vážneho úrazu, prvú pomoc nevedia poskytnúť, alebo ju poskytujú zle, či dokonca z miesta nehody zo strachu zutekajú.
Autorka (1951) je novinárka
