Podobu letectva ovplyvní ekonomika
Predvádzacia akcia beží v plnom prúde. Podzvukové lietadlo Hawk 100 nasadí nízky prielet nad letiskovou dráhou v Kuchyni, aby sa v plnej kráse predviedlo príslušníkom 33. leteckej základne, keď sa zrazu vynorí stíhačka Mig-29. Nadletí nič netušiaci Hawk, prudko stúpa dohora a zmizne smerom na Sliač. Prizerajúci stihnú vysloviť len jedno: "Gombíkovi chlapci!"
Frajeri za kniplom v oblakoch sa nezaprú. A malá zlomyseľnosť neuškodí. Ten jesenný deň minulého roka mal patriť iba britskému lietadlu. Kamarátsky ho však manévrom pozdravila rýchlejšia, nadzvuková dvadsaťdeviatka, akoby chcel jej pilot ukázať, na čo Hawk nemá. Aj takú emocionálnu rovinu má spor o podobu slovenského letectva.
Oheň a voda
Pomenovanie Gombíkovi chlapci si rozhodne zaslúži ďalšie zhodnotenie a možno je časťou tajničky problémov vzdušných síl. Ak by sme hľadali výrazné osoby, ktoré formovali podobu letectva na Slovensku, prišli by sme na dve mená generálov - Štefana Gombíka a Jozefa Pivarčiho. Podľa nich sa občas delili aj príslušníci letectva - na gombíkovcov a pivarčiovcov. Vzájomná antipatia "pilota bojového útvaru" Gombíka a "pilota len školskej letky" Pivarčiho je povestná, a skutočné korene nepriateľstva poznajú len oni sami. Obaja sú výborní piloti, ale s rozdielnym naturelom. Jeden má oheň v očiach, pôsobí impulzívne a žoviálne. Druhého chakterizuje rozvážnosť, pôsobí mierne a decentne. Jeden miluje dvadsaťdeviatku, odkedy sadol do jej kokpitu, druhý by ju bol schopný bez mihnutia oka vyradiť z výzbroje. Akokoľvek však rozdiel medzi oboma mužmi vyzerá jasne, automaticky neznamená voľbu podzvukové versus nadzvukové lietadlá.
Pozícia letectva
Na zmeny geopolitickej situácie v poslednom desaťročí museli hľadať odpoveď i letecké sily. Zmenil sa charakter možného ozbrojeného konfliktu, z čoho vyplynuli aj nové priority pre letectvo. Z toho však nevyplýva, že by sa vytratila, alebo utlmila úloha zabezpečiť plnohodnotnú suverenitu vzdušného priestoru. V súčasnosti prevažujú konflikty nízkej a strednej intenzity či nevojenské hrozby, čo si vyžaduje zvýšenie schopností lietadiel pôsobiť presne a efektívne najmä proti pozemným cieľom. Terajšie slovenské letectvo nemá dostatočný potenciál na plnenie podobnej úlohy. Lietadlá Su-22, Su-25 sú zastarané a nie sú schopné pôsobiť za sťažených poveternostných podmienok a v noci. Navyše, prevádzku štyroch jednoúčelových typov strojov, ktoré máme (vrátane stíhacích Mig-21 a Mig-29), nedokážeme financovať v objeme pridelených prostriedkov tak, aby sa zabezpečila ich bojaschopnosť. Preto je východiskom zredukovanie počtu typov lietadiel a perspektívny nákup nových strojov, ktoré by boli výkonné a ekonomické zároveň. Otázkou zostáva, ktoré typy.
Zhoda a rozdiel
Skutočnosť, že treba reformovať letectvo na nové podmienky, si v Armáde SR odborníci uvedomovali od jej počiatkov. Napriek tomu dnes kolabuje, čo naznačuje, že sa doteraz nepodarilo uspokojivým spôsobom problém vyriešiť. Pri odhliadnutí od ostatných faktorov sa pri tvorbe a diskusii o ktorejkoľvek koncepcii letectva základným javí skutočnosť, akú finančnú čiastku môže dať Slovenská republika z rozpočtu na vzdušné sily, aby boli piloti dostatočne vycvičení a mohli chrániť suverenitu nášho územia. Najprv by sa mala uskutočniť dôkladná analýza ekonomických možností a neskôr nakúpiť konkrétne typy a počty lietadiel. A tu je zásadný rozdiel. Kým v minulosti dôkladné podklady chýbali a nakúpili (deblokovali) sme najprv techniku bez vyhodnotenia dlhodobých dopadov na naše ozbrojené sily, v súčasnosti sa prehodnocujú zdroje štátu, a až na tomto základe dôjde ku konkrétnemu nákupu techniky.
Koncepcia letectva z čias vlády premiéra Vladimíra Mečiara z roku 1996 počítala tiež so znížením typovosti slovenských vojenských lietadiel pri zavedení nového podzvukového stroja. Jedným zo znakov, ktorým sa líšila od tej najnovšej koncepcie, bolo uprednostnenie viacúčelového podzvukového lietadla s dvoma motormi slovenskej výroby. Koncepcia SALMA počíta už len s ekonomickejším jednomotorovým variantom. Kým generál Gombík v minulosti počítal s využitím a neskoršou modernizáciou typu Mig-29 ako reprezentanta nadzvukovej stíhačky, generál Pivarči je náchylný dvadsaťdeviatky nepoužívať pre ich ekonomickú náročnosť, a na prechodné obdobie využívať iba nové viacúčelové podzvukové lietadlá (podobný je český variant). Až po stabilizácii ekonomiky plánoval nákup viacúčelových nadzvukových typov. Definitívne smerovanie slovenského letectva sa však dozvieme v septembri.
Autor (1975) je publicista
