Ukradnutá reforma

Reforma verejnej správy sa nestala jedným z nosných pilierov programového vyhlásenia vlády iba preto, lebo EÚ požaduje od kandidátskych krajín čo najširšiu decentralizáciu moci, ale najmä preto, že bez nej sa dá ťažko predstaviť rozvoj moderného demokratického štátu.
Počet zobrazení: 1361

Reforma verejnej správy sa nestala jedným z nosných pilierov programového vyhlásenia vlády iba preto, lebo EÚ požaduje od kandidátskych krajín čo najširšiu decentralizáciu moci, ale najmä preto, že bez nej sa dá ťažko predstaviť rozvoj moderného demokratického štátu.

Ukazuje sa, že nielen trh, no ani štát všetko sám vyrieši. Preto by naďalej nemal rozhodovať o takých záležitostiach, ktoré sa už dávnejšie mali presunúť do kompetencií samosprávy obcí, miest a regiónov. Tie sú, nech sa páni poslanci NR SR neurazia, podstatne bližšie k občanom a ich každodenným problémom.

Samosprávny princíp ľavice

Reformu nik nevymyslel pre to, aby tým oslabil štát, ako to niekedy chybne tvrdia jej kritici. Práve naopak, ide o to, aby krajina nabrala nový dych a využili by sa pritom iniciatívy "zdola". Nech by totiž štát riadili akíkoľvek osvietenci (žiaľ, v našej histórii ich bolo ako šafranu), nemôžu do detailov poznať všetko a podľa toho direktívne určovať, čo je pre obyvateľov tej-ktorej dediny, či celých dolín lepšie. Centrum by okrem funkcií tvorcu a ochrancu základných atribútov štátu malo spĺňať voči občanom a obciam skôr úlohu koordinátora, kontrolóra a v prípade potreby i korektora komunálnej politiky a regionálneho rozvoja. Na to musí, samozrejme, prijímať aj správne legislatívne opatrenia a vytvárať vhodné ekonomické a stabilné politické podmienky.

Princípy deetatizácie prijali za svoje aj sociálnodemokratické strany, ktoré sa spolu s kresťanskými demokratmi stali hlavným hnacím motorom budovania zjednocujúcej sa Európy. V západnej časti Starého kontinentu sa dnes už sotva nájde niekto, kto by vulgarizoval hodnoty súčasnej modernej ľavice, ako sa to deje u nás. Stačí si vypočuť niektorých superdemokratických politikov alebo prečítať komentáre najliberálnejších novinárov. Do omrzenia sa opakujúce slogany, že ľavica iba troví to, čo vytvorila pravica, sú rovnako zavádzajúce ako tvrdenia, že kým ľavici ide len a len o silný štát a direktívne riadenie zhora, pravica presadzuje skutočné záujmy jednotlivcov. Mohli by sme uviesť príklady mnohých pravicových režimov, a zďaleka nielen autoritatívnych, ktoré naďalej držia pevnú ruku nad politickým a hospodárskym životom krajiny. Na druhej strane samosprávny princíp bol od začiatku súčasťou programov sociálnej demokracie a politických teórií ľavice ako takej. To, že sa potom v sovietskom bloku uberal vývoj iným smerom, je druhá vec. Integračné procesy v Európe v posledných rokoch ukázali, že základné predstavy o postavení samosprávnych orgánov a štátnej správy v spoločnosti sa nedajú násilne deliť na ľavicové a pravicové, ale na moderné a na zastaralé.

S biľagom protireformátora

V predchádzajúcom období SDĽ kládla dôraz na komunálnu a regionálnu politiku. A právom bola na to hrdá, veď vypracovala zásady zmien verejnej správy, ktoré sa po parlamentných voľbách na jeseň 1998 stali súčasťou stratégie súčasnej vládnej koalície v tejto oblasti. Málo sa už vie o tom, že v užšom, sedemčlennom tíme splnomocnenca Viktora Nižňanského pracovali minimálne traja odborníci, ktorí boli členmi SDĽ, resp. mali k nej veľmi blízko. Svoje návrhy konzultovali na nespočetných stretnutiach so starostami a primátormi, z ktorých takmer tretina kandidovala za SDĽ. Ľavicoví demokrati majú pevné zastúpenie v najvyšších orgánoch ZMOS-u, ktoré takisto výraznou mierou hovorili do formovania dokumentov týkajúcich sa reformy verejnej správy.

Nejde teda o výplod izolovaného splnomocnenca, ani o napĺňanie volebného programu iba jednej pravicovej strany. Reformu presadzovali vo voľbách v podstate všetci. To sa len na každej tlačovej konferencii DS zdôrazňovalo, že Nižňanský je jedinečný reformátor v strednej Európe - aspoň pokiaľ z tejto strany nevystúpil - a že najväčšou brzdou decentralizácie je SDĽ. Jej lídri namiesto toho, aby žali úspech, si reformu nechali ukradnúť. Z niekoľkoročného úsilia o presun kompetencií na samosprávu v prospech občanov vychádza táto ľavicová strana s biľagom antireformátora, čo, samozrejme, nie je pravda. Mimochodom, pred piatimi rokmi pri reorganizácii územnosprávneho členenia a predpokladaného ustanovenia samospráv stredného stupňa odborníci za SDĽ kritizovali Mečiarov návrh 8 krajov a presadzovali 10+1. DS sa prikláňala k variantu 16 vyšších územných celkov. Komu je teda bližší model 12+12?

Krátkozraká politika

Kde sa stratili autori pôvodných koncepcií SDĽ? Sčasti sa stali vysokými úradníkmi či ústavnými činiteľmi, ktorí ani nezakrývajú vlastné ekonomické aktivity, aby sa zabezpečili na horšie časy. Viacerým primátorom a starostom, ktorí teraz pracujú v straníckych orgánoch, zrejme chýba hlbšie koncepčné myslenie. A tí, čo ho majú, zase asi nie sú zastúpení vo vedení SDĽ. Väčšie slovo dostali okresní a krajskí funkcionári, neraz príbuzensky spriaznení so štátnou správou na všetkých úrovniach. Získať kompetentné stanovisko pre tlač bolo na túto tému donedávna priam nemožné. Naozaj ide o krátkozrakú politiku. Veď obľúbený starosta či primátor môže byť vo svojej funkcii podstatne užitočnejší, najmä keď samospráva dostane do rúk viac kompetencií, ako štátni úradník, ktorého pravdepodobne po budúcich parlamentných voľbách zomelie nová rotácia kádrov. Nechuť jednotlivých ministrov podeliť sa o časť svojich kompetencií a kapitol štátneho rozpočtu je osobitnou kapitolou. Iste, takéto postoje sa netýkajú iba SDĽ, ale práve od nej ľudia a najmä jej voliči v tomto smere - podobne ako v zápase proti nezamestnanosti, či v aktívnej sociálnej a školskej politike - očakávali omnoho viac. O čo viac trestných bodov získa súčasná vládna koalícia, vrátane nesplnenia sľubov okolo reformy verejnej správy, o to väčšie zemetrasenie nastane po voľbách nielen v politických stranách, ale i v celej spoločnosti.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984