Tančiareň už i na slovenskom javisku
O tom, že činoherné divadlo sa dá robiť aj iným spôsobom ako pomocou hovoreného slova, nás presvedčilo predstavenie Tančiareň - akési dejiny odohrávajúce sa na scéne, resp. za scénou.
Predstavenie, ktoré malo premiéru na scéne Činohry SND 6. a 7. apríla, pripravil režisér Martin Huba v spolupráci s dramaturgom Martinom Porubjakom. Jeho príprava bola technicky i časovo náročná, o čom svedčí neplánované predĺženie skúšobného obdobia o týždeň.
Pôvodné divadelné predstavenie sa zaoberalo témou francúzskych dejín, ktoré prebehnú v takom verejnom a otvorenom podniku, akým je tanečná kaviareň v roku 1981 v Paríži. Režisérom tamojšej inscenácie bol J. C. Penchenatu. Slovenskí diváci zase poznajú film režiséra Ettore Scolu s rovnomenným názvom Le Bal - Tančiareň.
Filmový interiér a možnosti nakrúcania umožňujú starostlivejšiu prípravu a čistejší výsledný efekt. Divadelné javisko, a vôbec každé jedno predstavenie, si vyžaduje starostlivo pripraveného herca schopného adekvátne zareagovať na každú situáciu. Slovenská Tančiareň na javisku DPOH je síce inšpirovaná predchádzajúcimi dielami zahraničných tvorcov, ale prináša naše, slovenské dejiny. Zdrojom príbehov sa stali dramatické osudy ľudí, z ktorých každý jeden by mohol byť námetom na samostatný scenár.
Postupne sa otvárajú dvere plesovej sály a vchádzajú postavy. Prichádza jedna za druhou, každá začína písať svoju knihu osudu na divadelnom javisku. Ženy i muži v rokoch, dievčatá a chlapci. Nikto ešte netuší, čo ho čaká. Stretávajú sa a rozchádzajú. Milujú, mnohí musia aj zabudnúť. Zomierajú. Všetko na jednom mieste, stále v tej istej miestnosti. Za múrmi, v mysliach i v ich životoch, však bežia dejinné premeny. Druhá svetová vojna, deportácie Židov, okupácia, zmena režimov. Toto všetko zasahuje do životov ľudí na scéne.
M. Huba si v tomto prípade vybral zaujímavú hereckú zostavu. Všetko je postavené na pohybe a výrazovej stránke umelca. Emília Vášáryová a Juraj Slezáček vytvorili vznešený pár, ako vystrihnutý z knihy pre pamätníkov. J. Slezáček ako majster vždy trefne zasahujúceho slova si uchováva svojskosť i v hre pohybom. E. Vášáryová nezaprela v predstavení svoju charizmaticky pôsobiacu osobnosť.
V Tančiarni sa opäť po čase objavia predstavitelia najstaršej hereckej generácie, ako Ladislav Chudík a František Zvarík. M. Huba dal možnosť aj niekoľkým druhákom z VŠMU. Postava životom sršiaceho dievčaťa v podaní Zuzky Marošovej je už jej druhá na činohernom javisku SND. Mladé dievča s anjelským výzorom dokáže celkom obratne meniť charaktery.
Ani ostatní herci nezaostávali a vytvorili spolu zaujímavý komplex osudov, tragických aj komických. V tejto širokej škále mnohí diváci nájdu seba samého.
Autorka (1978) je študentka žurnalistiky
