Príbehová všehochuť

Ján Beňo je prítomný v slovenskej literatúre už takmer štyridsať rokov, iste úctyhodný čas. Napísal a vydal veľa kníh a vystriedal aj veľa poetík. Žiadna z jeho publikácii sa však nestala bestsellerom a ani o žiadnej sa nedá povedať, že by niekedy stála v centre vývinového prúdu slovenskej prózy.
Počet zobrazení: 1492

Ján Beňo je prítomný v slovenskej literatúre už takmer štyridsať rokov, iste úctyhodný čas. Napísal a vydal veľa kníh a vystriedal aj veľa poetík. Žiadna z jeho publikácii sa však nestala bestsellerom a ani o žiadnej sa nedá povedať, že by niekedy stála v centre vývinového prúdu slovenskej prózy.

Nič to, Ján Beňo píše odhodlane ďalej, občas sa síce trochu prispôsobí novej literárnej, prípadne spoločenskej situácii, ale tomu sa hovorí vývin. Veď vždy sa nájde ktosi, kto poskytne peniaze na vydanie knihy. Škoda len, že na Slovensku nemáme žiadnu objektívnu agentúru, ktorá by sledovala čitateľnosť jednotlivých kníh, asi by sme neraz prišli k veľmi zaujímavým záverom. Napríklad, že niektoré knižky vlastne nikto nečíta a iné iba veľmi málo čitateľov.

Nechcem však škodiť Beňovej najnovšej knižke, určite nepatrí medzi tie najhoršie, ktoré na Slovensku v poslednom čase vyšli, ale predsa, kto si na ňu spomenie tak asi o päť rokov (samozrejme, ak uvažujem, že si ju predsa len niekoľko čitateľov prečíta)?

Na cestu do vlaku

Najnovšia zbierka krátkych próz Jána Beňu Pŕhľava pre speváčku obsahuje relatívne veľký počet krátkych epických útvarov. Ide prakticky výlučne o jednosituačné epické príhody, ktoré je len veľmi ťažké žánrovo zaradiť.

Námetovo sú veľmi rôznorodé, odohrávajú sa buď v súčasnosti a nedávnej minulosti, alebo sú časovo nezaraditeľné. Na prvý pohľad sa zdá, že ide o realistické príbehy. S čistým realizmom však už spisovateľ dnes veľa nezmôže. To vie aj Ján Beňo, a preto sa neustále usiluje svoje texty niečím ozvláštniť. Tentoraz ide zväčša o úsilie posunúť príbehy z reality do sféry nonsensu a absurdity, ale takýto charakter nemajú všetky prózy zbierky.

Všetky prózy však majú zvýraznenú dejovú zložku a pointu, ktorá je neraz veľmi prekvapujúca a neraz - v súlade s atmosférou textu - aj absurdná. Pri čítaní Beňových próz som sa neraz nudil, dával som si otázku, čo mi vlastne chcel autor povedať, prečo píše svoje prózy, ale neraz som si nevedel odpovedať. Jedno je však dosť zrejmé, ak by jednotlivé prózy boli uverejnené časopisecky, čitateľ, napríklad cestujúci z Bratislavy do Žiliny, by si prózu prečítal, ubehol by mu čas. To, že by na ňu už v nasledujúcej stanici zabudol, to by mu neprekážalo, najmä že by sa na chvíľku zabavil. Horšie je to však, ak sú tieto prózy umiestnené v zbierke. Vtedy je tých otázok až príliš a čitateľ sa veľmi nezabáva.

Opäť nič nové pod slnkom

Už som naznačil, že myšlienkové posolstvo celej zbierky nie je žiadne. Jednoducho povedané: Beňove prózy sa nedajú vtesnať do žiadnych filozofických hraníc. Azda čiastočne, ale to nie je veľmi dobre, občas cítime Beňov didaktizmus, ale v rámci čoho, akých etických hodnôt, to neviem. Mám na mysli napríklad prózy Minister Fiodorov, Smotánka či Koncert. Ján Beňo by si už konečne mohol uvedomiť, že komunálnej satire, či podobne orientovaným eticky angažovaným prózam ruže kvitnúť nebudú, už im takmer nik neverí a asi ich veľa čitateľov ani nedočíta.

Oveľa zaujímavejšie sú tie nonsensové prózy, napríklad Divadlo, Na zastávke, Na výstave. Tieto sú však skutočne len príbehmi na strávenie času, občas sa rozprávačovi podarilo evokovať thrillerovú atmosféru, ale filozofiu som v nich nenašiel.

Ján Beňo sa slovenskému čitateľovi predstavil zbierkou, ktorá určite nebude znamenať prielom v stojatých vodách slovenskej súčasnej prózy a určite ani nebudú pred kníhkupectvami stáť zástupy ľudí, aby sa k nej dostali. Takže opäť nič nové pod slnkom.

Autor (1950) je literárny vedec a vysokoškolský pedagóg

Ján Beňo: Pŕhľava pre speváčku Slovenský spisovateľ, Bratislava 2000

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984