Nový realizmus Georga W. Busha
James Baker, bývalý minister zahraničných vecí vo vláde Georga Busha seniora, v roku 1999 napísal, že "najlepší spôsob, ako nájsť nepriateľa je, začať ho hľadať". Pre mnohé doterajšie vlády USA bolo typické, že na sformovanie zahraničnej politiky potrebovali mať pred sebou obraz konkrétneho nepriateľa, na ktorého by upriamili svoju pozornosť.
Lenže, je rozdiel, či nepriateľom je Saddám Husajn, Slobodan Miloševič, alebo obaja dohromady plus severokórejský vodca Kim Čong-il a k tomu ešte také krajiny, ako je Rusko a Čína.
Nová administratíva prezidenta Georga W. Busha sa veľmi netrápi s hľadaním nového nepriateľa, jednoducho dala dohromady tých tradičných bez ohľadu na to, či išlo o protivníkov z čias studenej vojny alebo z krátkeho medziobdobia po jej skončení. Tento nový prístup má už aj svoje pomenovanie. Tlačový tajomník Bieleho domu Ari Fleischer to nazval "novým realizmom", pričom vo svojom vystúpení použil výraz "reálny" dvanásťkrát. Ak máme uveriť jeho slovám, že Spojené štáty stavili po nástupe nového prezidenta na realizmus, nie je problém domyslieť si, čo si pod týmto slovom predstavuje. Minister zahraničných vecí Colin Powell navštívil oblasť Blízkeho východu, ale cieľom jeho cesty nebolo podľa vzoru predchádzajúcej vlády hľadať spôsob ukončenia konfliktu medzi Izraelom a Palestínčanmi. Hlavným dôvodom bolo sformovať novú alianciu proti irackému prezidentovi Saddámovi Husajnovi.
Protivníkmi KĽDR a Čína
Juhokórejský prezident Kim Te-džung navštívil nedávno Washington v nádeji, že nová administratíva prispeje k uvoľňovaniu napätia na Kórejskom polostrove. Pamätáme sa ešte na vlaňajšiu eufóriu vo svete po prvom kórejskom summite, čo vyústilo do prekvapujúcej návštevy americkej ministerky zahraničných vecí Madeleine Albrightovej v Pchjongjangu. Hovorilo sa dokonca aj o tom, že Bill Clinton navštívi KĽDR ešte pred skončením svojho pôsobenia v Bielom dome. Jeho nástupca zvolil opačný prístup. Severnú Kóreu vyhlásil za svojho nepriateľa číslo jeden v ázijskom regióne a juhokórejský prezident, ktorý za svoju "politiku úsmevov" voči severu získal vlani Nobelovu cenu mieru, odišiel z USA sklamaný, lebo pre jej pokračovanie nenašiel pochopenie.
Zmeny nastali aj v postoji k Číne. Ak predchádzajúci prezident označil ČĽR ako svojho strategického partnera, G. W. Bush ju považuje za svojho strategického konkurenta. A to je iba začiatok formovania politiky voči tejto, v súčasnosti jedinej komunistickej veľmoci. Nový minister obrany Donald Rumsfeld už naznačil zmenu v doterajšom strategickom ponímaní sveta, čo sa prejaví aj v zmenách zbrojných plánov a koncepcií. USA predpokladajú, že ťažisko svetovej politiky sa v nasledujúcich rokoch presunie do regiónu Ázie a Pacifiku, kde vzniká nová ekonomická veľmoc, Čína. Preto sa skôr či neskôr očakáva i stretich záujmov. Je celkom pravdepodobné, že z ČĽR označovanej v súčasnosti za strategického konkurenta, sa nakoniec v neorealistickom ponímaní Bushovej politiky stane strategický protivník.
Návrat k studenej vojne
Oveľa vážnejšie ovplyvní nový realizmus Bieleho domu vzťahy s Moskvou. Masívne vypovedanie 50 ruských diplomatov pre údajnú špionáž je prvým signálom týchto zmien pripomínajúcich obdobie studenej vojny. Ohrozené sú aj niektoré podporné programy transformácie ruskej ekonomiky a spoločnosti. Zaťažkávacou skúškou sa zrejme stane program národnej protiraketovej obrany (NMD), ktorý chce nový prezident realizovať i keby to malo ohroziť zmluvu o protiraketovej obrane (ABM) a tým celý systém odzbrojovacích dohôd s Ruskom. Vyzerá to tak, akoby členovia Bushovho tímu upadli kedysi v polovici 80. rokov do hlbokého spánku a teraz, po prebudení, pokračujú v aktivitách vtedajšieho prezidenta Ronalda Reagana bez ohľadu na zmeny, ktoré vo svete medzitým nastali.
Najnovšie Biely dom rozšíril svoj zoznam existujúcich a potenciálnych nepriateľov aj o ekológov. Vyhlásenie prezidenta Busha, že nebude akceptovať Kjótsky protokol, požadujúci aby USA znížili o sedem percent množstvo škodlivín zapríčiňujúcich tzv. skleníkový efekt, vyvolalo vo svete mimoriadne negatívnu reakciu i pre dôvod, ktoré uviedol: "Neprijmem nič, čo uškodí našej ekonomike a americkým pracujúcim." Spojené štáty, ktoré sú najväčším znečisťovateľom ovzdušia, tak dali najavo, že uprednostňujú krátkodobý zisk a záujmy úzkej skupiny ľudí pred dlhodobými a celosvetovými záujmami.
Hľadanie limitov
Najvážnejšou zmenou v politike USA je, že ak sa v minulosti upriamili na jedného nepriateľa, v súčasnosti akoby chceli bojovať doslova na všetkých frontoch. To nevyhnutne vedie k dojmu, že Bushovmu novému realizmu chýba to základné - realizmus. Taký nedostatok zdravého rozumu nemožno predpokladať ani u súčasnej vlády. To, čo robí, je skôr pokračovanie v tradícii, lebo podobne postupovali predchádzajúce vlády, keď s novým prezidentom sa menilo aj stranícke zafarbenie Bieleho domu. Prvé kroky a vyhlásenia naznačovali silný nástup, ktorý sa neskôr ukázal ako hľadanie limitov pre novú politiku. Teda, akési testovanie sveta a zároveň i svojich možností v ňom. Biely dom chcel zistiť, ako ďaleko môže vláda zájsť bez toho, aby narazila na vážny odpor. Ako typický príklad takejto skúšky možno uviesť diplomatické lapsusy nového ministra zahraničných vecí Colina Powella, ktorý označil Tchajwan za Čínsku republiku a Jeruzalem za hlavné mesto Izraela. Keď nasledovali ostré protesty ČĽR a Palestínskej samosprávy, označil to za prerieknutie, ale pri deklarovaní nového postoja sa už nevrátil na pozície predchádzajúcej vlády.
Určitú logiku možno postrehnúť aj pri posudzovaní niektorých nečakaných postojov. Úsilie vybudovať protiraketový systém NMD odôvodňujú USA nevyhnutnosťou brániť sa proti raketám takých krajín, akou je Severná Kórea. Možno predpokladať, že súčasťou uvoľňovania na Kórejskom polostrove by nakoniec bolo nielen terajšie zmrazenie vývoja rakiet KĽDR, ale aj ich likvidácia. Lenže, potom by neexistoval dôvod vyvíjať NMD. Keby USA nevideli v Číne potenciálnu hrozbu svojich záujmov v Ázii, nemali by dôvod na radikálne prezbrojenie svojej armády a početné zbrojárske firmy by prišli o časť ziskov. Nový realizmus je teda predovšetkým koncentrovaným výrazom presvedčenia, že je najvyšší čas korigovať vývoj po skončení studenej vojny.
Hromadný výskyt nepriateľov USA môže mať neželaný efekt. Zostrenie vzťahov s Ruskom a Čínou zblíži obe krajiny a posilní ich strategické spojenectvo. Násilné presadzovanie vývoja NMD znepokojí nielen Rusko a Čínu, ale aj európskych spojencov Washingtonu. Navyše, v protiklade s Bushovým označením Severnej Kórey za nepriateľa číslo jeden, Európska únia hľadá cesty, ako s ňou normalizovať svoje vzťahy. Európu znepokojilo aj ekologické ignorantstvo prezidenta Busha. To všetko posilňuje predpoklad, že sa presadí ešte jedna tradícia politiky Washingtonu. Americký prezident v minulosti často začínal s jednou koncepciou zahraničnej politiky a končil s úplne inou. To by bol ten lepší variant reálnej politiky USA.
Autor (1944) je publicista
