Prišiel, zvíťazil a odchádza
Hoci má v znaku vtáka súper českých sociálnych demokratov - Občianska demokratická strana, dvaja vrcholní predstavitelia ČSSD zápasiaci v kuloároch o zachovanie, resp. presadenie vplyvu v strane, využili vo svojich prejavoch na víkendovom zjazde práve prirovnania z ríše operencov.
V reakcii na perspektívy ďalšieho smerovania ČSSD jej predseda Miloš Zeman povedal, že existujú dve varianty - slepačia a orlia, čo vzápätí charakteristicky rozviedol: "Orly krúžia vysoko nad horami a sliepky spokojne driemu v kurníku. Sliepky majú oproti orlom viac výhod - napríklad im nosia zrno, zatiaľ čo orly si svoju potravu zháňajú sami. Sliepky majú aj niektoré drobné nevýhody. Napríklad, že ich na konci zarežú na polievku, zatiaľ čo orly umierajú sami. Vy si budete musieť vybrať, či pôjdete cestou orlov alebo sliepok."
Na mobilizačné slová Miloša Zemana, ktorý pripomínal napriek palici v ruke a krívajúcej chôdzi hrdého orla, zareagoval vo svojom prejave jeho oponentský podpredseda Stanislav Gross: "Keď má orol problémy s lietaním, pretože mu už správne nefunguje perie, keď má tupý zobák aj pazúry, odletí na 40 dní do hôr. Tam si brúsi zobák i pazúry a vytrhá si perie, ktoré mu opäť narastie. Potom sa vracia do údolia a loví ako za mlada. Na druhej strane, viete, čo sa robí so sliepkami, keď začnú krívať...". Niektorí delegáti i novinári si po týchto slovách kládli otázku: Chcel Gross len mobilizovať členov ČSSD na spôsob Zemana, alebo tým myslel niečo iné?
Príchod odchádzajúceho
Pražské Kongresové centrum vypínajúce sa nad upršaným piatkovým mestom nepripomínalo žiadnou mohutnou výzdobou, že sa v ňom začína jubilejný XXX. zjazd vládnej strany. V predvečer tejto akcie zistila agentúra STEM vo svojom prieskume, že o konaní zjazdu vie len 38 percent občanov. Medzi tými, čo o tom nevedeli, bola pritom takmer tretina priaznivcov ČSSD. Médiá však ihneď záujem ľudí prebudili, keď upozornili, že na ňom odchádza z čela strany Miloš Zeman. Jeho charizmatická, knísajúca sa postava vchádza so sprievodom do budovy, kde sa konávali zjazdy bývalej štátostrany, o pol dvanástej, pol hodiny pred začatím snemovania. Usmeje sa na krojované deti ponúkajúce jemu i ďalším delegátom moravské koláčiky (jeho obľúbený, makový, už nemajú), no duchom je viditeľne inde. O niekoľko minút sa začína rokovanie, na ktorom má, tak ako to sľúbil na minulom zjazde pred dvoma rokmi, podať demisiu.
Hoci má v znaku vtáka súper českých sociálnych demokratov - Občianska demokratická strana, dvaja vrcholní predstavitelia ČSSD zápasiaci v kuloároch o zachovanie, resp. presadenie vplyvu v strane, využili vo svojich prejavoch na víkendovom zjazde práve prirovnania z ríše operencov.
Úvodné uvítacie slovo má Petra Buzková, ktorá na protest proti štýlu Zemanovej politiky a ustupovaniu voči ODS sama odišla z predsedníctva strany, aby sa nedávno vrátila na výslnie, keď ju zvolili do čela vplyvnej pražskej organizácie ČSSD. O pár hodín vo svojom diskusnom prejave k Zemanovej správe o činnosti strany, kde ju predseda menovite kritizoval, si ešte stále prvého muža strany riadne "podáva", vyčítajúc mu hodnotenie ODS ako jediného spoľahlivého partnera pre ČSSD: "Ja beriem ODS, na rozdiel od teba, ako dlhodobého protihráča, nie ako partnera". Jej aktivita v sále bola mimoriadna - zvolávala si "svojich" delegátov do hlúčiku a dávala pokyny, koho navrhovať do zjazdových komisií, dávala pripomienky k rokovaniu cez mikrofón v sále, konzultovala osamote so Stanislavom Grossom a ešte sa stihla usmievať do fotoaparátov a kamier. Veď práve médiá jej dlhodobo udržiavajú status bezkonkurenčne najpopulárnejšej ženy-političky v Česku...
"Opozmluva" ako zrada?
Popri voľbe orgánov snemu si delegáti v piatok poobede vypočuli aj bilančné správy o činnosti, z ktorých, pochopiteľne, najväčší záujem vzbudila už spomínaná správa predsedu ČSSD (tento posledný deň vo funkcii napokon patril neformálne práve jemu). Tento dokument, o ktorom sa pre viaceré kontroverzné pasáže diskutovalo už pred zjazdom, vopred mnohí navrhovali len "vziať na vedomie", no prvý podpredseda Vladimír Špidla bol za to, aby sa táto správa formálne odsúhlasila. (Niektorých zaujímavých a inšpiratívnych pasáží v nej sa dotkneme v pripravovanom rozhovore s Milošom Zemanom.) Predseda využil čas, ktorý mu program poskytol a neprečítal správu vytlačenú aj v zjazdovom bulletine, zato však predniesol novú, doplňujúcu tú pôvodnú o nové fakty. Odmietol funkciu čestného predsedu a tiež členstvo v politickom grémiu (nakoniec predsa len schválili jeho členstvo v predsedníctve, pretože najvyššie postavený člen vlády v tomto orgáne nemôže chýbať). Zeman dal k dispozícii aj svoj post premiéra, no zjazd mu vyslovil dôveru a požiadal ho, aby v tejto funkcii do volieb pokračoval.
V diskusii prevažovala otázka koaličnej spolupráce, pretože opozičnú zmluvu s ODS považujú viacerí priaznivci ČSSD za zradu voči tým, ktorí odovzdali ČSSD hlas aj ako výraz odporu proti politike ODS. Kladné stránky zmluvy vyzdvihla napríklad delegátka al-Malikiová (rozhovor s ňou prinesieme v budúcom čísle), ktorá upozornila aj na možnosť spolupráce s KSČM, ktorej bráni tzv. bohumínske uznesenie. Na odmietanie opozičnej zmluvy a volanie po príklone k spolupráci so štvorkoalíciou (KDU-ČSL, Únia slobody, ODA a DEU), ktorá sľúbila pôvodne novú politiku s novými tvárami, no v predstavenom tieňovom kabinete sa objavili starí známi politici, Zeman na záver diskusie povedal: "Naozaj si myslíte, že hrdej sociálnej demokracii prospeje, keď práve teraz pred voľbami bude nadbiehať takej zbierke ľudských a myšlienkových vrakov, akou je súčasná štvorkoalícia?" Aj toto citované vyjadrenie, ktoré na otvorenom fóre vyvolalo potlesk, zároveň ukázalo, že s takýmito formuláciami (a štýlom politiky) by v budúcnosti skutočne mohla mať ČSSD problém pri hľadaní partnera do prípadnej povolebnej koalície.
Trojica podľa očakávania
Druhý deň zjazdu otvorili príhovory domácich, ale i zahraničných hostí, medzi ktorými nechýbala ani delegácia SDĽ v zložení: Jozef Migaš, Peter Magvaši, Eleonóra Fogelová a Ivan Štefunko. Na snemovaní bol prítomný aj šéf poľských ľavičiarov Leszek Miller, za Socialistickú internacionálu Luis Ayala a predstavitelia sociálnodemokraticky orientovaných strán z Rakúska, Belgicka, Švédska, Francúzska, Nemecka, Veľkej Británie, Ruska a Ukrajiny. Delegáti zjazdu diskutovali o navrhovaných zmenách v Stanovách ČSSD, no najočakávanejším bodom boli, pochopiteľne, voľby predsedu a najmä podpredsedov. O tom, že novým predsedom strany sa stane Vladimír Špidla, sa vedelo už vopred, pretože ho takmer jednoznačne podporili na všetkých krajských konferenciách. Špidla získal 87,5 percenta hlasov, teda viac ako Zeman v predchádzajúcich troch voľbách predsedu. Na uvoľnené miesto prvého podpredsedu bol nominovaný tiež iba jeden kandidát - Stanislav Gross, ktorý zvíťazil ešte presvedčivejšie s 89,2 percenta hlasov. (K profilu oboch politikov sa vrátime v nasledujúcom čísle SLOVA a pripravujeme aj rozhovor s novým predsedom ČSSD.)
Pôvodne sa zdalo, že so znovuzvolením Karla Kobesa na významné miesto podpredsedu pre riadenie strany (ide o manažérsky post, na ktorom sa rozhoduje o financiách a ďalších dôležitých otázkach) nebude žiadny problém. Muž, ktorý dokázal do úspešného konca doviesť transakciu s predajom pozemku v centre Prahy pri Lidovom dome (sídlo ČSSD), totiž navyše patrí ako zástupca stredočeského kraja pod ochranné krídla S. Grossa, ktorý tamojšiu organizáciu vedie. Ako protikandidátka sa však postavila predsedkyňa Sociálnodemokratických žien Jana Volfová, ktorá bola svojho času Zemanovou pravou rukou a v roku 1997 prehrala boj o podpredsedníctvo. Kvórum 282 hlasov v prvom kole voľby nesplnil ani jeden z nich - Kobes dostal 262 a Volfová 250 hlasov. Pred druhým kolom vystúpili Špidla a Gross s krátkou podporou Kobesa, no ten v hlasovaní zas o dva hlasy nedosiahol potrebné kvórum - 277 (Volfová mala 257). Vtedy sa nahlásili dvaja ďalší kandidáti, ktorí svojím zásahom rozhodli o už jednoznačnom víťazstve Karla Kobesa.
Posilnenie jednoty
Jana Volfová sa po porážke s Kobesom nevzdala a podala nomináciu aj na voľbu ostatných podpredsedov. V prvom kole za podpredsedu zvolili staronového Zdeňka Škromacha a vypadli kandidátky Vladimíra al-Malikiová a Milada Emmerová (obe pripúšťali možnosť ad hoc spolupráce aj s KSČM). Do druhého kola postúpili Jan Kavan, Petr Lachnit, Miroslava Součková a Jana Volfová. Tu sa rozhodlo, že povinné jedno miesto podpredsedu určené pre ženy bude patriť jasnej odporkyni akejkoľvek spolupráce s komunistami M. Součkovej, ktorú podporoval Špidla a Buzková. Volfová z ďalšieho súboja vypadla. Do posledného kola postúpili ľavicovejšie orientovaní Kavan a Lachnit a spolu s nimi ohlásil kandidatúru aj Pavel Mertlík. Ten však neprešiel a zo spomínanej dvojice delegáti nakoniec vybrali s prevahou ministra pre miestny rozvoj Petra Lachnita, ktorý uprednostňuje jospinovskú cestu francúzskych socialistov pred "treťou cestou" britského premiéra Blaira. Zemanov prívrženec Lachnit tak v "obkľúčení" Špidlu, Grossa a ich priaznivcov v šesťčlennom vedení veľa vody nenamúti.
Voľby podpredsedov sa skončili až v nedeľu na poludnie, takže diskusiu o dlhodobom programe strany počúvali delegáti v podstate len úchytkom, sústredení na personálne otázky. Naplnili sa tak slová Miloša Zemana z jeho oficiálnej správy zjazdu, kde konštatoval: "Od svojho vstupu do sociálnej demokracie v roku 1992 som s istým údivom vnímal, akú malú pozornosť dokáže naša strana venovať programovým diskusiám. Sme ochotní množstvo hodín debatovať o kandidátoch na najrôznejšie stranícke funkcie a vyžívať sa v ich voľbe či nevoľbe, ale vážna rozprava o našej programovej orientácii sa v porovnaní s personálnymi otázkami stretáva s oveľa menším záujmom". Zdá sa, že Zeman ešte má čo povedať a zodpovednosti sa nevyhýba, pretože naostatok súhlasil s funkciou člena širšieho vedenia ČSSD, kde má mať najvyššie postavený člen vlády za ČSSD rozhodujúci hlas. Nech už objektívny človek hodnotí výsledky zjazdu akokoľvek, musí uznať, že ČSSD po tomto víkende posilnila svoju jednotu, akcieschopnosť a tiež dôveryhodnosť vo vzťahu k väčšine relevantných politických subjektov v ČR, čím získala väčšiu šancu obhájiť svoje prvenstvo v budúcoročných voľbách, alebo sa minimálne zúčastniť na vytváraní povolebnej vládnej koalície.
