Ide o plnohodnotné členstvo v OECD

Možno povedať, že len prednedávnom sa Slovensko stalo tridsiatym členom OECD (Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj), ktorá združuje najvyspelejšie štáty sveta s rozhodujúcim vplyvom vo svetovej ekonomike. Podľa bývalého splnomocnenca vlády pre OECD Jána Jursu tvorí OECD nové myšlienky, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú vývoj v jej členských krajinách.

Z úst vládnych predstaviteľov zaznelo čosi ako "dostali sme sa do "klubu bohatých". Avšak - aké je smerovanie krajín združených v OECD v 21. storočí? Čo je motorom ich rastu? Akými opatreniami si zabezpečujú prosperitu a ako podporujú tvorbu nových pracovných miest?

Potrebný je štartovací kapitál

V krajinách OECD sa rozhodujúcimi silami zabezpečujúcimi rast a prosperitu stali inovácia a smerovanie k poznatkovo-orientovanej ekonomike. "Neviditeľnú ruku trhu" postupne vytláčajú štátne investície do vedy, vzdelania, tvorby dlhodobých strategických plánov. Podporuje sa inovácia, experimentovanie, tvorivosť. Opatrenia sú orientované najmä na vytvorenie rámcových podmienok pre difúziu inovácií a pomoc pri rozvoji priemyslu špičkových technológií.

Podľa správy OECD je poznatkovo-orientovaná ekonomika trendom súčasnosti. Úspech je založený na poznatkoch. Poznatky vo forme inovácií (nové vedecké objavy, nové výrobné postupy, pokročilé výrobky) sa stávajú rozhodujúcim elementom pridanej hodnoty. Výrobky, ktoré obsahujú vysokú úroveň poznatkov, sú veľmi žiadané a zabezpečujú dlhodobú prosperitu. Odvetvia, aby mohli začať efektívne fungovať a tvoriť nové pracovné miesta, potrebujú na začiatku značne vysoké investície: vývoj nového výrobku trvá mnoho rokov a jeho uvedenie na trh tiež vyžaduje zdroje. Avšak výrobok je konkurencieschopný a zabezpečí si využitie na dlhé obdobie. Spomínané krajiny sa toto usilujú uplatňovať v praxi a vytvárajú rôzne mechanizmy: fondy rizikového kapitálu, poradenské inštitúcie, transfer nových technológií, partnerstvá medzi univerzitami a priemyslom, vedecko-technologické parky. Významnú úlohu tu zohrávajú vlády, ktoré zasadzujú uplatňovanie vedeckých a technických poznatkov do širšej štrukturálnej politiky a v inštitúciách zaoberajúcich sa plánovaním vypracovávajú dlhodobé stratégie stanovujúce priority a ciele.

Významná úloha štátu

V krajinách OECD sú dlhodobý rast a produktivita riadené technologickou zmenou a zvyšujú životnú úroveň. Je to však proces "tvorivej deštrukcie". Nové technológie deštruujú pracovné miesta v niektorých priemyselných odvetviach, najmä medzi pracovníkmi s nízkou kvalifikáciou a vytvárajú pracovné miesta v rôznych priemyselných odvetviach, vyžadujúce rôzne zručnosti. Ak je technologická zmena spojená s reštrukturalizáciou, môže zvýšiť nezamestnanosť.

Zlepšenie technologickej zmeny sa uskutočňuje prostredníctvom neustáleho zlepšovania riadenia systému vedy (flexibilita výskumných inštitúcií), adekvátne sa financuje verejný výskum, podporuje sa spolupráca medzi firmami v uskutočňovaní spoločných výskumných projektov, výrazne sa podporuje aplikovaný výskum (technologický transfer).

Ide o aplikáciu úplne nových prístupov, v ktorých štát zohráva významnú úlohu.

Grécko ako príklad

Realizáciu uvedených prístupov je vhodné ukázať na konkrétnom príklade členskej krajiny OECD. Grécko ako "kolíska" európskej kultúry a vedy môže byť takým príkladom. Krajina s hlavnou orientáciou na poľnohospodárstvo, cestovný ruch a so strategickou polohou gréckych ostrovov si uvedomuje rýchle zmeny a transformáciu vyspelých krajín k poznatkovo-orientovanej spoločnosti. Účasť Grécka v takejto spoločnosti sa stáva hlavnou prioritou gréckej vlády. Ešte vo februári 1999 predložila návrh stratégie s názvom "Grécko v informačnej spoločnosti. Stratégia a činnosti." Pre implementáciu stratégie a činností vytvorila Vládny výbor pre informačnú spoločnosť, podriadený priamo gréckemu premiérovi, ktorý zabezpečuje koordináciu práce na vládnej úrovni, ďalej Medzirezortnú pracovnú skupinu, Radu pre informatiku. Jestvuje teda koordinácia medzi súkromným a verejným sektorom.

Hlavné ciele sú:

• ponuka lepších služieb občanom a firmám prostredníctvom modernizácie štátnej správy, lepší prístup a transparentnosť
• dosiahnutie lepšej kvality života prostredníctvom aplikácie informačných a komunikačných technológií v zdravotníctve, sociálnych službách a doprave
• vytvorenie vzdelávacieho systému adaptabilného na digitálny vek, rozvoj využitia nových technológií vo vzdelávaní s napojením na sieť škôl a univerzít
• realizácia ekonomického rastu cez podporu tvorby nových firiem, vznik nových sektorov, zvýšenie produktivity a konkurencieschopnosti
• zvýšenie zamestnanosti podporou tvorby nových pracovných miest, zvyšovaním kvalifikácie a rozvoj nových foriem práce ako je telepráca
• podpora domácej kultúry a civilizácie prostredníctvom dokumentácie kultúrneho dedičstva, ochrana jazyka, kontakt s Grékmi v zahraničí
• podpora využívania nových technológií v masmédiách vytvorením vhodného regulačného rámca a ochrana pluralizmu a slobody prejavu
• dosiahnutie rovnakej účasti všetkých regiónov Grécka v informačnej spoločnosti prostredníctvom decentralizácie a podpory regionálnych a lokálnych iniciatív
• rozvoj národnej komunikačnej infraštruktúry prostredníctvom nových investícií, regulačnej reformy v telekomunikáciách, požiadavka na univerzálnu službu
• ochrana práv občanov a spotrebiteľov a presadzovanie demokratických inštitúcií v digitálnom veku

Slovenská realita

Tieto prístupy sú na Slovensku málo známe, nachádzame sa vo veľmi zložitej situácii. Hlavnými problémami sú vysoká nezamestnanosť, najvyššia v Európe, dosahujúca v niektorých regiónoch viac ako 30 percent. Problémy sú v podnikoch - výrobné programy nevyhovujú súčasným požiadavkám na trhu. Pri sledovaní situácie a najmä pri hľadaní riešení nastolených problémov môžeme vidieť neustále spoliehanie sa na silu "neviditeľnej ruky trhu", ktorá akoby čarovným prútikom mala vyriešiť všetky problémy a zabezpečiť rozvoj. Žiaľ, môžeme vidieť, že trh sám nevie a nedokáže vyriešiť tieto problémy, ale potrebuje zásah zvonku. Slovensko v súčasnosti potrebuje, aby sme ako tridsiata krajina OECD mohli byť rovnocennými partnermi iným krajinám smerujúcim k poznatkovo-orientovanej ekonomike.

Predovšetkým potrebujeme začať uvažovať v dlhodobom horizonte (obdobie 10-20 rokov). Urýchlene pracovať na dlhodobom strategickom pláne rozvoja Slovenska, ktorý by motivoval občanov, spájal rôzne politické strany, odborné zväzy podnikateľov. Môžeme to nazvať procesom tvorby spoločnej vízie alebo štátnej doktríny. Strategický plán by určil smer rozvoja Slovenska na dlhé obdobie a mal by vychádzať z trendov spomínaných vyššie. Poznatkovo-orientovaná ekonomika a inovácia by mohli byť týmto smerom rozvoja.

Potrebujeme začať chápať vedu, inováciu, vzdelanie, experimentovanie a tvorivosť ako hlavné zložky rozvoja ekonomiky.

Bez vedy a inovácie sa nerozvíja ekonomika a nezlepšuje sa konkurencieschopnosť. Je potrebné čím skôr zmeniť stratégiu hospodárskej politiky a začať investovať do rozvoja Slovenska. Spolu so všetkými zainteresovanými stranami (podnikatelia, odbory, vedecká komunita) treba smerovať investície do rozvoja nových progresívnych odvetví. Pripraviť rozvojové programy, ako napríklad rozvoj informačných diaľnic. Rozbieha sa projekt Infovek, pomocou ktorého sa rozvíja internet na základných a stredných školách, rozvoj vedecko-technických parkov, no-vých technológií. Musíme sa usilovať prinajmenšom zachytiť trend smerom k poznatkovo-orientovanej ekonomike. V opačnom prípade sa ocitneme na periférii a budeme zaostávať, čo v krajnom prípade môže ohroziť celistvosť Slovenska.

Trendy v krajinách OECD by pre nás mali byť inšpiráciou a je potrebné zohľadňovať ich pri hľadaní optimálnych riešení. Konečné riešenie by však malo byť originálne. Slovensko sa stane plnohodnotným členom OECD len vtedy, ak bude podporovať inováciu, vedu a tvorivosť a prinášať originálne riešenia prebiehajúcich problémov. Máme na to tie najlepšie predpoklady. Treba ich využiť a chytiť sa šance, ktorú nám ponúka poznatkovo-orientovaná ekonomika.

Autorka (1970) je publicistka