Mozart má poslednú premiéru

Ktoré je vlastne Mozartovo mesto? Salzburg? Praha? Viedeň? Pred 245 rokmi, 27. januára, presne o ôsmej večer sa ako Joannes Chrysosthomus Wolgangeus Mozart, sám sebou neskôr pomenovaný na Amadé, narodil v Salzburgu.
Počet zobrazení: 1434

Ktoré je vlastne Mozartovo mesto? Salzburg? Praha? Viedeň? Pred 245 rokmi, 27. januára, presne o ôsmej večer sa ako Joannes Chrysosthomus Wolgangeus Mozart, sám sebou neskôr pomenovaný na Amadé, narodil v Salzburgu.

Presne o päť rokov, o deviatej večer si januárová noc ako prvý poslucháč v rodnom meste vypočula jeho prvú klavírnu skladbu. Rok nato si ho už vypočul aj bavorský kurfirst v Mníchove. A do tretice: "zázračné dieťa" si skôr pozrela, než vypočula sama cisárovná Mária Terézia vo Viedni. No prvý koncert? Pre obyčajných a vďačných smrteľníkov? Budete sa čudovať, ale to počúvajúce a do muziky pobláznené mesto bolo v susedstve: Bratislava.

Šťastná hviezda Praha

Potom prišli púte preďaleké. Mníchov, Frankfurt, Kolín, Brusel, Bern, Haag, Lyon, Ženeva, Paríž, Londýn. A potom - vždy a znova Viedeň. Nielen koncerty, ale najmä skladby: pre koncerty, pre kostoly, pre cisára pána, pre maškarády a pre lásky, z ktorých tú najväčšiu, Constanzu, mu požehnali za manželku v Dóme Svätého Štefana. Škandály, dlžoby, výtržnosti, deti, kašeľ, choroba, závisť, symfónie, ale najmä opery... Pre maškrtnú Viedeň a snobský dvor to všetko bolo málo.

Mozartova šťastná hviezda sa volala Praha. Naplno vychutnal triumf Figara až pri Vltave, tam zložil aj Pražskú symfóniu. A potom, naprotiveň falošnej Viedni, mala svetovú premiéru "najhriešnejšej a najšantivejšej opery všetkých čias" opäť Praha. Tam sa aj po prvý raz v dejinách stalo, že ľud niesol skladateľa mestom na rukách.

Stánok, čo veľa pamätá

Po kľukatých a zdĺhavých cestách sa človek vracia tam, skadiaľ vyšiel. V budove postavenej pred 200 rokmi, kde stával kedysi Freiheitstheater auf der Weiden, kde tri mesiace pred smrťou uviedol premiéru Čarovnej flauty, má teraz Mozart pri vchode do nového storočia a tisícročia svoju - poslednú premiéru. Pravda, pamätný dom sa teraz volá inak: Theater an der Wien. Bol za tie dve storočia všeličím: miestom radovánok, smiechu, melódií, aj vreckoviek plných sĺz za premárnené lásky. Prežil zlatý aj strieborný vek operety. Raimund a Nestroy tu začínali ako herci a triumfovali ako autori, Strauss, Offenbach, Kálmán, komárňanský kapelník Lehár tu mali premiéry.

Tu sa zaligotali hviezdy sveta, aj domáci herecký kráľ Alexander Girardi, aj najžiarivejšia slovenská hviezda Lucia Poppová. Navyše, v tomto baráku, vtedy ošarpanom, teraz vynovenom a osvietenom neónmi, býval na prvom poschodí najnadanejší z Mozartových žiakov: istý privandrovalec z Bonnu Ludwig van Beethoven, ktorého "rozkysnutú, nudnú a nehrateľnú zlátaninu" všade odmietli a ktorá na doskách tohto divadielka mala premiéru pod menom Fidelio.

Hľa, aká vďačná k cudzincom bola zrazu Viedeň! A hľa, aká vďačná je teraz k svojim rodákom. 210 rokov po tom, čo Mozarta na cmiteri pre chudobných len tak zahádzali vápnom.

Muzikantovi muzikál

Lebo sme na doskách, kde poletuje Fantóm opery, kde mňaukajú Mačky, kde šramotí Tanec upírov, kde dumá Freud a kraľuje sladká Sissi, korunovaná a zavraždená ako Elisabet. Sme na doskách, čo znamenajú svet pôvodného muzikálu a kde konečne vďačná Viedeň skladá poklonu teraz už "svojmu" zázračnému dieťaťu v podobe svetovej premiéry: Mozart.

Autormi muzikálu o Mozartovi sú - Nerakúšania. Pražský rodák Michael Kunze je otcom scenára i textov pesničiek, Maďar Sylvester Levay, rodák z juhoslovanskej Subotice, sa postaral o muziku. Promovaný právnik Kunze prispel k pesničkárskej sláve spevákov ako Udo Jürgens, Peter Alexander, Gitte Haeningová, dostal Grammy a prvé miesto v Us-Charts za Fly Robin Fly, pocvičil si veršovanú nemčinu v prekladoch Evity, Chorus Line, v Bulvári Sunsete, Fantómovi opery, Bozku pavúčej ženy, ba aj v Mačkách, aby napokon triumfoval v pôvodných muzikáloch Bosorky a Elisabeth.

Sylvester ako tvorca filmovej hudby a producent sprevádzal umelcov Európy aj spoza Atlantiku: medzi nimi sú M. Douglas, E. John, P. O´Toole, S. Stallone, J. Beals... A, samozrejme, aj ich pradedo W.A.M. tiež prispel k modernej muzike rokenrolov svojou nestarnúcou troškou do mlyna: kúsočkami Clemenzy di Tito, Čarovnej flauty, serenádami, nokturnami a Malou nočnou hudbou. O tú veľkú sa postarali režisér Harry Kupfer, orchester Zjednotených viedenských scén, mladý medzinárodný súbor v staručkej 200-ročnej budove a "standing" ovácie publika 21. storočia. Rodičia a rodina na závidenie!

Dej v spätnom chode

Všelijako sa dá prerozprávať príbeh zázračného dieťaťa. S obrovským obdivom k dielu, k dravosti, s akou jeho tvorca prekonával chorobu, závisť, aj vlastnú ľahkomyseľnosť. Kriticky k jeho lajdáctvu, hýreniu a kotrmelcom v chovaní. Vymyslenými historkami, pikoškami, aj suchou rečou faktov. Puškinov vymyslený príbeh o intrigánskom diablovi Salierim a anjelskom géniovi Mozartovi potom po anglickom dramatikovi prevzal aj Miloš Forman vo svojom oscarovom filme Amadeus. Slovensko predstavilo osud génia v Lutherovej nostalgickej, no pravdivejšej podobe filmom Zabudnite na Mozarta.

Viedenský muzikál sa začína tam, kde Luther končí: na viedenskom cintoríne St. Marx... Lekár, Mozartova žena Constanze a sestra. Celý dej sa odvíja spätne: stúpenci a odporcovia zázračného dieťaťa sa hádajú, je po koncerte. Potom úspechy, potlesk, sláva, ľahostajnosť mocných, vrátane dvora, horúčkovité tempo tvorby a - láska. A ešte k tomu aká! Väčší priestor má teror otca, ktorého ctižiadosť a nedočkavosť deptá vôľu a zdravie syna. Stretnutia s ľuďmi, najmä bedármi, pomazanými hlavami, triumfy i pády, až po Mozartovo Rekviem.

Celou hrou prechádza "Dvojmozart": dieťa, slávnostne vyobliekané, a paralelne On, hrdina, chalan, spievajúci, hulákajúci, žartujúci, nežný, zaľúbený, sukničkár, a vždy plný optimizmu a smädu po živote. Taký, akého dnes môžeme stretnúť kedykoľvek a kdekoľvek na diskotéke.

Mladosť je večná!

Možno by z muzikálu nebolo nič mimoriadne, nebyť tímovej práce v Theater an der Wien. Je až neuveriteľné, ako sa dnešná moderná muzikálová hudba zhodne s Malou nočnou či s úryvkami opier a symfónií spred dvesto rokov. Mladosť je večná, hlása režisér. A do litery to zjavom aj prejavom dokazujú jeho javiskoví hrdinovia. Amadeus prichádza až z ďalekého severu - je to nórsky spevák a herec Yngve Gasoy-Romdal. Jeho Mozart je hociktorý chlapec z viedenskej či bratislavskej ulice, dokazujúci, že aj jeho salzburgský prapredok mu z oka vypadol. Spieva ležérne, neteatrálne, nerobí kudrlinky ako naši speváci.

Sekunduje mu, okrem celebrít dvora, otca, kléru a direktorov, predovšetkým manželka, čistokrvná Viedenčanka Ruth Bauerová. Mimochodom, má už za sebou Júliu v Shakespearovi, aj Sally v muzikáli Kabaret a miláčik publika, nová hviezda európskych muzikálov Caroline Vašičková, ktorá je ako sestrička Nannerl naozajstným anjelom strážnym W.A.M.

Podstatou predvedenia je podať dôkaz, že klasická hudba nie je v protiklade - a božechráň odporcom - hudby modernej, súčasnej, že obe rovnako patria mládeži. Pod jedinou podmienkou: ak si ju dokážu získať svojou pravdivosťou, nie iba formou, exhibíciou, ale skutočným umením. V "Beethovenovom dome" to Mozart, ten večný mladík, opätovne dokázal.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984