Málo napätia, veľa psychologizovania
Zdá sa, že na prelome tisícročí sa do svetovej kinematografie opäť vracia, i keď v menšej miere, fenomén pokračovaní komerčne úspešných filmov. Dôkazom toho je napríklad Star Wars - Epizóda 1, Vreskot 3, Taxi 2, Hannibal, či hneď dve pokračovania Matrixu. Stále sa však ukazuje, že i napriek lepším filmovým podmienkam zostávajú prvé diely týchto sérií zväčša najlepšími...
Režisér filmu Hannibal Ridley Scott pôvodne vyštudoval scénografiu, potom absolvoval filmovú fakultu v Londýne a filmovú kariéru začal reklamami pre BBC. V tejto branži sa pohyboval niekoľko rokov, aby v roku 1977 svojím celovečerným debutom Súperi získal zvláštnu cenu poroty na festivale v Cannes. Neskôr sa preslávil najmä dvoma legendami sci-fi žánru - Votrelcom (1979) a Blade Runnerom (1982). Nakrútil tiež menej výrazné, ale zaujímavé filmy - Legenda (1985), Ten, kto ma stráži (1987) a Čierny dážď (1989).
Medzitým sa v roku 1984 stihol na krátky čas vrátiť k reklame a vytvoril jeden z najprielomovejších reklamných spotov v histórii o nástupe novej generácie počítačov Apple McIntosh. Kritiku i divákov upútala ešte Thelma a Louise (1991) a potom, počnúc filmom 1492: Dobytie raja (1992), už umelecká úroveň jeho filmov značne klesá. V minulom roku získal Zlatý glóbus za produkciu filmu spoločnosti HBO o nakrúcaní legendárneho Občana Kanea. Film z názvom RKO 281 (1999, réžia Benjamin Ross) bolo možné vzhliadnuť na februárovom Febiofeste aj na MFF Bratislava koncom minulého roku. Potom sa venoval svojmu doteraz komerčne najúspešnejšiemu filmu Gladiátor (2000), ktorého úspech zavŕšila tohtoročná oscarová žatva.
Gladiátor sa nezopakuje
Necelý rok po slovenskej premiére Gladiátora sa k nám dostáva zatiaľ posledný Scottov snímok - Hannibal (2001). Tento film - na rozdiel od predchádzajúceho - zrejme nesiahne po žiadnej zlatistej soške Oscara, a to nielen pre zlé "pooscarovské" načasovanie. Scott, doteraz striktne odmietajúci réžiu nejakého pokračovania, sa odhodlal oživiť legendu doktora Hannibala Lectera. Ako sám hovorí, usiloval sa do filmu vložiť niečo nové, nejakú novú interpretáciu. Pre mnohých je Mlčanie jahniat (1991, réžia Jonathan Demme), na ktoré Hannibal nadväzuje, nezabudnuteľným filmom, jedným z najlepších psychologicko-hororových thrillerov vôbec. Scott, známy svojimi žánrovými "novátorstvami" - napríklad vyprofilovaním subžánru sci-fi hororu Votrelcom (ktorého posledným nasledovníkom bola vynikajúca Čiernočierna tma D. N. Twohyho) - tentoraz očakávania nenaplnil. Skôr sa dá povedať, že skĺzol do žánrovej rutiny a viac sa venoval psychologickému pozadiu hlavných postáv, najmä Hannibala.
Už nie je tým, kým býval
Dej filmu sa odohráva desať rokov po skončení príbehu Mlčania jahniat. Úvod nás prenesie doprostred akcie FBI, ktorej velí Clarice Starlingová. Technicky najdynamickejšia a najakčnejšia scéna nám "pomalou" kamerou a strihom asociuje skôr kriminálne filmy konca 80. a začiatku 90. rokov, podobne ako dynamické scény filmov posledného obdobia. Film je celkovo menej napínavý, než by sme očakávali, hádam len s výnimkou poslednej štvrtiny.
Scott sa neverbálnymi filmovými prostriedkami usiluje podporiť a dokresliť naráciu či charaktery postáv. Zväčša sa mu to však nedarí veľmi originálne a upadá i do trápnej symboliky: "dobrá postava" (bývalý Hannibalov ošetrovateľ) sa pokúša zachrániť holubov - "zlá postava" (taliansky inšpektor) hádže do nich cigaretové ohorky. Nájdeme tu i prevzatý motív "ľudožravých" prasiat z Podfu(c)ku (2000, réžia Guy Ritchie).
Predchádzajúce Scottove filmy neraz upútavali aj svojou vizuálnou stránkou (nemyslím tým výpravnú spektakulárnosť Gladiátora). V Hannibalovi je vizuálne "nadštandardná" len posledná, predepilógová sekvencia a vražda talianskeho inšpektora Pazziho. Zaujímavá je ešte úvodná titulková časť, ktorá však do celkovej atmosféry a kompozície filmu veľmi nezapadá.
Hopkins opäť Hannibalom
Hannibal bol znovu veľkou hereckou príležitosťou pre Anthony Hopkinsa, ktorý aj napriek viacerým vyhláseniam o ukončení svojej hereckej kariéry znovu a znovu stvárňuje - i keď treba podotknúť, že v poslednom čase už viackrát iba epizódne - nové filmové postavy (napríklad vo filmoch Nixon, Amistad, Mission Impossible 2, Inštinkt). Tentoraz mal Hopkins opäť príležitosť k svojmu povestnému "okey-dokey", no nevyznievalo tak brutálne, ako v Mlčaní jahniat. Bolo to podmienené najmä (už scenáristickou) snahou vykresliť Hannibala predovšetkým z jeho vnútra. Svoju postavu podal v nadväznosti na Mlčanie jahniat ako nevypočítateľného, ale veľmi inteligentného a, samozrejme, slobodou poznamenaného vraha.
Hopkinsova fascinácia silnými a nebojácnymi osobnosťami ho opäť fatálne privádza k Starlingovej. Tú stvárnila mnohostranná a v poslednom čase mimoriadne úspešná a obsadzovaná Julianne Mooreová. Je známa z filmov P. T. Andersona ako Ambry Wave v kultovom Boogie Nights, či Linda Partridge z uchvacujúcej Magnólie. Zahrala si aj v Big Lebowskom, Stratenom svete, Utečencovi a s Hopkinsom vo filme Picasso: Tvorca a ničiteľ. Práve Hopkins ju údajne odporučil po odmietnutí Jodie Fosterovej na túto úlohu. V Hannibalovi je Starlingová o desať rokov staršia, čo určite prispelo k jej lepšiemu diváckemu prijatiu, keďže ju nehrá Fosterová. J. Mooreová však vytvára svojbytnú postavu, ktorá vôbec nie je odkázaná na svoju predchádzajúcu filmovú podobu, na ktorú by sme museli (ak sme videli Mlčanie jahniat) myslieť.
Postavu Masona Vergera, jedinú Hannibalovu obeť, ktorá prežila, i keď zo značnými fyzickými následkami (znetvorená tvár), vo filme hrá Gary Oldman (Dracula, Léon, Piaty element...). Je posadnutý pomstou, ktorá sa mu takmer podarí. Talianskeho inšpektora Ronalda Piazziho, snažiaceho sa na vlastnú päsť dostať Hannibala, stvárnil obľúbený taliansky herec Giancarlo Giannini. Jeho ženu Francesca Neri.
Autor (1978) študuje filmovú vedu
