Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 4.

BOSNA A HERCEGOVINA
Počet zobrazení: 397

BOSNA A HERCEGOVINA

Bosna a Hercegovina (BaH) má 51 129 km2, z toho 42 012 km2 patrí k pôvodnej Bosne a 9 119 km2 k Hercegovine. Hlavným mestom je Sarajevo, úradným jazykom chorvátčina, srbčina, bosenčina (Na rozdiel od srbčiny obsahuje viac turkizmov.) Mena: Bosno-hercegovinský dinár vystriedala konvertibilná marka v hodnote nemeckej marky. V krajine žije 3,2 milióna obyvateľov, z toho je 43,7% etnických bosnianských Moslimov, 31,4% Srbov, 17,3% Chorvátov, 5,5% sa hlási k Juhoslovanom a 0,3% k Čiernohorcom. Nábožensky sa 40% zaraďuje k moslimom, 31% k pravoslávnym, 15% k rímskym katolíkom a 4% k protestantom.

V októbri 1991 vyhlásili moslimskí a chorvátski poslanci Memorandum o zvrchovanosti Bosny a Hercegoviny, ktoré Srbi odmietli. Ako protiváhu vyhlásili 9. 1. 1992 samostatnú Republiku srbskú. Moslimovia však požadovali vytvoriť unitárny štát, Srbi bosniansku trojkonfederáciu a Chorváti stáli názorovo medzi oboma pólmi. Zakrátko sa rozpútala občianska vojna, v ktorej sa angažovali Belehrad aj Záhreb. V novembri 1995 v Daytone bola podpísaná zmluva, podľa ktorej sa Bosna a Hercegovina zachovala ako štát v pôvodných hraniciach. Bola rozdelená na dve časti, 51 % územia získala Federácia Bosny a Hercegoviny, zahrňujúca územie s dominanciou Moslimov a Chorvátov a 49 % Republika srbská. Prvým prezidentom sa stal po voľbách v r. 1990 Alija Izetbegović, zakladateľ moslimskej Strany demokratickej akcie (SDA). 23. 10. 1996 ho zvolili v nových štátoprávnych podmienkach druhý raz. Vo voľbách, ktoré sa uskutočnili 12 - 13. 9. 1998, sa popri ňom dostali do Predsedníctva Bosny a Hercegoviny (kolektívnej hlavy štátu) Srb Živko Radišić (Sloga) a Chorvát Ante Jelavić (HDZ), ktorý teraz predsedá tomuto triumvirátu.

Súčasné politické strany sú národnostne rozdelené. K moslimským patria: SDA (Strana demokratickej akcie) združujúca moslimských nacionalistov na čele s Alijom Izetbegovićom, ďalej SBiH (Strana za Bosnu a Hercegovinu) zastupujúca umiernených nacionalistov, ktorých vedie Haris Silajdić a centristická GDS (Občianska demokratická strana). K chorvátskym sa zaraďujú HDZ BH (Chorvátske demokratické spoločenstvo Bosny a Hercegoviny) a NHI (Nová chorvátska iniciatíva), ktorú tvoria umiernení nacionalisti, odštiepení od HDZ - Chorvátskeho demokratického spoločenstva. Kandidovala spolu s HKDU - Chorvátskou kresťansko-demokratickou úniou. Spomenúť treba ešte centristov, združených v R (Republikáni).

K srbským stranám patrí najmä SDS BH (Srbská demokratická strana BaH) založená a vedená Radovanom Karadžićom. SRS (Srbská radikálna strana Republiky srbskej) združuje nacionalistov, blízkych Vojislavovi Šešeljovi, podobne orientovaná je RS (Radikálna strana Republiky srbskej). Koalícia SLOGA sa skladá z troch subjektov: SNS, SPRS a SNSD. Patria sem teda SNS (Srbský ľudový zväz Republiky srbskej), ktorému šéfuje exprezidentka Biljana Plavšićová, ďalej SPRS (Socialistická strana Republiky srbskej) a SNSD (Strana nezávislých sociálnych demokratov). Ďalšou koalíciou je SKRS (Srbská koalícia za Republiku srbskú), ktorá sa skladá zo štyroch subjektov. Patria sem SSKP (Srbská strana Krajiny a Posaviny), SPAS, DPS (Demokraticko-vlastenecká strana) a NSRS (Demokratická strana Republiky srbskej). V BaH existujú aj dve strany multietnické: SL - Spoločná listina (reprezentuje sociálnodemokratické a liberálne skupiny) a LS (Liberálna strana). V posledných voľbách, ktoré sa uskutočnili 11. 11. 2000, získali najviac mandátov multietnická SL (9), moslimská SDA (8), srbská SDS BH (6) a chorvátska HDZ BH (5).

Bosniansko-chorvátska federácia

založená 31. 5. 1994 - zaberá západnú, strednú a južnú oblasť Bosny a Hercegoviny s rozlohou 26 100 km2 a skladá sa z 10 kantónov. Hlavným mestom je Sarajevo a úradným jazykom chorvátsky a bosniansky. Bosensko-hercegovinský dinár vystriedala konvertibilná marka. V rokoch 1994 - 97 bol prezidentom Chorvát Krešimir Zubak a od roku 1998 Moslim Ejup Ganić. V parlamente majú najviac mandátov moslimská SDA (38) a multietnická ZLSD (37). Za nimi nasleduje najsilnejší chorvátsky subjekt HDZ BH (25) a moslimská SbiH (21). Ostatné parlamentné strany majú 1 až 3 mandáty.

Republika srbská

založená 9. 1. 1992 - zaberá severnú a východnú oblasť Bosny a Hercegoviny s rozlohou 25 100 km2 a skladá sa z 51 občín. Hlavným mestom je Pale (sídlo vedenia štátu), Banja Luka je sídlom parlamentu. Úradným jazykom je srbština a menou dinár Republiky srbskej. Až 95% obyvateľstva tvoria Srbi. V rokoch 1995-96 bol prezidentom Radoslav Karadžič, po ňom Biljana Plavšičová a Nikola Poplašen. Ostatné štáty uznali Republiku srbskú ako súčasť Bosny a Hercegoviny koncom roka 1995. Súčasný premiér, profesor ekonómie Mladen Ivanić, sa pokúsil vytvoriť multietnickú vládu, keď povolal do vlády moslima. V parlamente má najviac mandátov (31) Srbská demokratická strana (SDS-ZS), nasleduje SRS a SNSD (po 11), moslimská SDA (6), ostatní majú 1 až 5 mandátov.

(V skrátenej a upravenej forme prebraté z publikácií politológa Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama