Trh nemá víziu

Súčasnosť charakterizuje zmätok vyvolávaný transformačnými zmenami. Ich prudká dynamika dolieha na ľudí demotivačne a frustrujúco, neriešenie reálnych sociálnych problémov sa zakrýva nevyhnutnosťou riešiť makro- ekonomickú stabilitu a nezaostať v súťaži o miesto v klube silných.
Počet zobrazení: 1019

Súčasnosť charakterizuje zmätok vyvolávaný transformačnými zmenami. Ich prudká dynamika dolieha na ľudí demotivačne a frustrujúco, neriešenie reálnych sociálnych problémov sa zakrýva nevyhnutnosťou riešiť makro- ekonomickú stabilitu a nezaostať v súťaži o miesto v klube silných.

Rozporný proces globalizácie spolitizoval informácie, bohatá ponuka spotreby prináša duchovnú prázdnotu. Zo spoločnosti sa vytráca priehľadnosť a vyprázdňuje sa demokratický verejný priestor. V tejto situácii sa naskytá veľká príležitosť pre ľavicových demokratov. Hádam netreba spochybňovať, že sociálne demokracie formovali a v súčasnosti aj naďalej formujú moderné európske dejiny. Hodnoty tohto zmýšľania sú vysoko aktuálne najmä v časoch silného vplyvu neoliberálnej hospodárskej politiky.

Neoliberálna koncepcia

Nech už sú mechanizmy trhu sebalepšie, samotný trh nemá víziu, nikdy sa nepostará o plnú zamestnanosť alebo sociálnu spravodlivosť, ktorej výsledkom nie je rovnostárstvo, no rovnosť šancí pre každého. Veď politika smerujúca k sprístupneniu zdravotnej starostlivosti, vzdelaniu a blahobytu pre všetkých nemôže nikomu škodiť, naopak, všetci ňou iba získavajú. Ani špičkoví západní ekonómovia nezastávajú názor, že neoliberálna koncepcia hospodárskej politiky, ktorá vytláča vplyv štátu a jednoznačne otvára priestor pre neviditeľnú ruku trhu, je vhodná pre transformujúce sa ekonomiky. Aj vo vyspelých krajinách dnes vládnu sociálni demokrati.

Nedôvera k politickej moci, sklamanie, strata istôt a beznádej na zlepšenie súčasného stavu - to je memento, ale zároveň aj varovanie. Makroekonomická rovnováha sa totiž môže stať rýchlou ilúziou, ak sa dosiahla za cenu sociálnej nerovnováhy. Z nej sa môže veľmi rýchlo stať sociálna nestabilita. Pokus o nastolenie makroekonomickej rovnováhy sa síce vydaril, no jeho výsledkom je vysoká cena a závažné riziká, ktoré tento proces priniesol: vysoká nezamestnanosť a pokles reálnych miezd.

Všetci teoretici vedia, že veličiny, ako je rast HDP, inflácia, deficit štátneho rozpočtu a miera nezamestnanosti, sú vzájomne podmienené a že zamestnanosť je výrazom určitej úrovne hospodárstva. Ak na Slovensku nezačneme hovoriť o hospodárskom raste, nemôžeme sa baviť ani o zamestnanosti, životnej úrovni, ba ani o dôchodkoch. Zdravé banky sú nevyhnutné pre udržateľný rast každej ekonomiky. Ak majú ťažkosti, obmedzujú dostupnosť pôžičiek a deformujú trhy.

Obrovská cena korupcie

Procesy ozdravenia slovenského hospodárstva výrazne ovplyvňuje nemožnosť vynútenia si práva v procese podnikania. Takisto udržiavanie fiškálnej a menovej disciplíny je dôležité pre makroekonomickú stabilitu. Rozhodovanie pri týchto aktivitách, či už ide o dane, licencie, colnú politiku, alebo iné oblasti, ktorými vláda reguluje podnikanie, musí byť otvorené a transparentné. Každý netransparentný proces vyvoláva podozrenia z korupcie. Cena, ktorú platíme za korupciu, je obrovská. Najakútnejšie dolieha na malých a stredných podnikateľov, ale i radových občanov. Bez ochrany či miesta, na ktoré by sa mohli obrátiť, sú vydaní napospas tým, čo používajú hrozby, násilie, alebo príkazy, aby si vymohli platby. Radoví občania sú postihnutí ešte tvrdšie. Zdá sa, že všade, kam sa pohnú, ktosi alebo nejaká inštitúcia má natiahnutú ruku a pýta peniaze za službu či výrobok, na ktorý má občan nárok, alebo už zaň zaplatil. Dlhodobý psychologický účinok je závratný. Ľudia strácajú dôveru vo svoju krajinu a jej inštitúcie. Obmedzujú využívanie potrebných služieb, prestávajú sa zúčastňovať na budovaní demokratickej spoločnosti, uzatvárajú sa do seba.

Vysokú mieru nezamestnanosti vygenerovalo popri demografických vplyvoch znížené tempo ekonomického rastu. V predchádzajúcich rokoch rast HDP ovplyvňoval absorpciu pracovnej sily v pomere päť ku jednej. Pri poklese HDP v posledných dvoch rokoch to znamenalo nárast počtu nezamestnaných o 200 tisíc osôb a dosiahnutie historickej miery nezamestnanosti vyše 20 percent. Tento vývoj má za následok zmenu pomeru platiteľov daní a poistných fondov i poberateľov dávok, teda tých, čo sú odkázaní na sociálne príjmy. Ak si uvedomíme, že 10 tisíc zamestnaných a 10 tisíc nezamestnaných má celkový dopad na príjmy štátneho rozpočtu, poistných fondov a výdavky štátneho rozpočtu ročne v objeme 1,2 mld. Sk, tak zníženie miery nezamestnanosti o 200 tisíc osôb by znamenalo zvýšenie príjmov a zníženie výdavkov o 24 miliárd!

Úpadok hospodárstva má hlbšie korene, ako chyby v nedávnej minulosti či v súčasnosti. Rast zamestnanosti je spojený s nevyhnutnou reštrukturalizáciou hospodárstva, priemyslu, bankovníctva a tým ozdravenia ekonomiky ako celku. Nedostatok produktívneho zamestnania a s tým spojený pokles príjmov a chudoba urážajú ľudskú dôstojnosť. Kategória nezamestnaných len ťažko znáša potupu, že si na svoju existenciu nemôže získať zdroje vlastnou prácou.

Nežijeme vo vákuu

Slovensko, rovnako ako ostatné krajiny, nepôsobí vo vákuu, v ktorom neplatia prírodné zákony. Prináša vlastnú unikátnu perspektívu do globálneho sveta, ekonomický a jeho politický život je jednoznačne spojený s ostatnými krajinami planéty. SR by mala súťažiť na svetových trhoch kvalitou svojich výrobkov a služieb, a nie ťažiť z nízkej ceny ľudského kapitálu. Náklady na produkciu vo vyspelých ekonomikách klesajú a cena práce hrá čoraz menšiu úlohu v ekonomickej súťaži. Začínali sme nevyhnutnú transformáciu so zdrojmi vysokokvalifikovaných profesionálov, technikov a robotníkov. Za veľmi krátke obdobie sa táto komparatívna výhoda pri absencii odbornej prípravy pracovnej sily stane len relatívnou. Význam dneška spočíva vo zvyšovaní si individuálnych a kolektívnych znalostí. Je načase, aby aj u nás začala víťaziť ľudská myseľ nad namyslenosťou, ale i nad závisťou voči schopným. Ide o výzvu doby umiestniť ľudí do centra rozvoja a zamerať ekonomiku na efektívnejšie uspokojovanie ľudských potrieb.

Dynamický ekonomický rozvoj a demokracia sú takmer nemožné bez účasti aktívnych, nezávislých organizácií, reprezentujúcich odborové záujmy. Aby sa toto naozaj stalo, musí si spoločnosť vybudovať konštruktívny a pevný vzťah medzi vládou, podnikateľmi, odbormi a skupinami občanov. Odbory sú nevyhnutnou súčasťou procesu zachovania sociálnej rovnováhy v spoločnosti a zohrávajú dôležitú a legitímnu rolu v ekonomickom i politickom rozvoji každého štátu. Prostredníctvom nich môžu robotníci, profesionáli a technickí pracovníci upozorniť na svoje názory, ale aj túžby. Nakoniec silné a nezávislé odbory sú takým istým dôležitým vláknom v tkanive úspešne demokracie, ako akékoľvek zoskupenia občanov v politických stranách vyjadrujúcich svoje názory a záujmy. Ignorovať produktívny dialóg so spoločnosťou, najmä s odbormi, znamená odrezať cestu k naplneniu cieľov akéhokoľvek sociálneho programu.

Najväčším pokladom pre každý štát sú ľudské zdroje. Ak ich vnímame len ako nevyužitý potenciál, ide o najväčší omyl, ktorého sa v súčasnosti dopúšťame. Strácame šancu byť konkurencieschopnými voči svetovým trhom a zase nezamestnaní, ale aj tí, čo doposiaľ nepracovali a pripravujú sa na budúce povolanie, majú malú šancu uplatniť sa na trhu práce. Konkurenčne víťaziť na globálnom trhu znamená mať veľmi kvalitné ľudské zdroje, nielen manažmenty. S tým sú spojené investície prinajmenšom na úrovni investícií do nových technológií.

Autor (1950) je vedúci úradu Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny SR

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984