Reklama
Reklama

Zodpovednosť štátu i občana

Pri našej dvadsaťpercentnej nezamestnanosti sa pre niekoho možno zdá výhodné čím skoršie začlenenie do Európskej únie, no situácia nie je taká ružová, ako ju laici vykresľujú.
Počet zobrazení: 1104

Pri našej dvadsaťpercentnej nezamestnanosti sa pre niekoho možno zdá výhodné čím skoršie začlenenie do Európskej únie, no situácia nie je taká ružová, ako ju laici vykresľujú.

Jednak budú štáty únie po určité prechodné obdobie chrániť svoj trh pred očakávaným prílivom nových uchádzačov o zamestnanie z Východu a navyše si budú môcť krajiny EÚ vyberať hrozienka z ohromného koláča, ktorý sa k nim dokotúľa z našich končín. Vstup do EÚ znamená, že naše štátne inštitúcie už nebudú môcť byť "zaopatrovacími ústavmi" a stavy úradníkov sa znížia o 30 až 50 percent, no tým zostávajúcim (vzdelaným a schopným) sa patrične zvýšia platy. Keďže v konkurencii s modernými západnými firmami obstoja u nás iba tie najlepšie podniky, možno očakávať nielen nové prepúšťanie, ale aj krachy a zatváranie fabrík. Na Západe štát a banky nezvyknú hádzať peniaze do čiernych dier. Ak by sme teda vstúpili do EÚ dnes, čakala by nás extrémna nezamestnanosť a vzostup chudoby. Tých pár rokov, ktoré nás zrejme delia od integrácie, by sme mali zmysluplne využiť. Predovšetkým investíciami do vzdelania. V rebríčku profesií, kde panuje najväčšia nezamestnanosť, kraľujú povolania, na ktoré stačí základné či stredné odborné vzdelanie. Dnešná doba so svojou automatizáciou a rozšírením informatiky si vyžaduje ľudí vzdelaných a invenčných. Zodpovednosť tu leží na dvoch stranách. Uvedomiť si ju musí predovšetkým sám človek tým, že sa na budúcnosť pripraví rozširovaním vzdelania, schopnosťou rekvalifikácie či migrácie za pracovným miestom, no predovšetkým záujmom o prácu a nie o hompáľanie sa v sociálnej sieti. Rovnako veľkú zodpovednosť však nesie aj štát a politici, ktorí ho riadia. Možno očakávať, že pred voľbami opäť zaznie populistická rétorika a sľuby hádam i trojnásobného zvyšovania platov či milióna nových pracovných miest, ale raj nás čakať nebude. Ani populisti ani pravičiari so svojimi nehumánnymi ekonomickými prístupmi nemôžu dať recept, ktorý by zabezpečil ďalší rast ekonomiky, no pritom by tlmil sociálne dopady. Kto teda? Na marcovom summite EÚ prijali šéfovia členských krajín uznesenie, ktoré pripomenulo, že v roku 2000 dosiahla únia 3,5-percentný rast a vytvorila 2,5 milióna pracovných miest, čím sa podarilo znížiť nezamestnanosť na najnižšiu úroveň od roku 1991. Všimnime si v tejto súvislosti, kto stál (a stále stojí) na čele západoeurópskych krajín - vo Veľkej Británii sú to labouristi, vo Francúzsku socialisti, v Nemecku sociálni demokrati, v Taliansku ľavicová koalícia. Aj v susednej ČR, ktorá zažila v uplynulých rokoch hospodárske oživenie a udržiava si nízku nezamestnanosť, sú pri moci sociálni demokrati. Vládnuca ľavica (ako píšeme aj na str. 9) teda vie nachádzať riešenia v rámci trhového hospodárstva. My sme zatiaľ nekoncepčnosťou a rozháranosťou politickej scény (ako to potvrdzuje analýza na str. 17) veľa vody v boji proti nezamestnanosti nenamútili. Zodpovednosť za budúcnosť leží na pleciach nás všetkých.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama