Prácu pre každého
Tento prvý máj má svoje osobité kúzlo. Je to prvý Prvý máj v tomto storočí a vlastne i začiatok osláv Sviatku práce v 3. tisícročí. Účastníci ustanovujúceho kongresu II. Internacionály v roku 1889 v Paríži pri prijímaní uznesenia o oslavách 1. mája určite netušili, že 20. storočie bude storočím takých prevratných zmien. Idey beztriednej, všeľudovej spoločnosti vystriedali predstavy o občianskej spoločnosti, pomenovania komúny - názvy samospráv a tretieho sektora, pojem priemyselná revolúcia zas informačná spoločnosť. Sviatok práce sa oslavuje na pamäť masových demonštrácií chicagských robotníkov v roku 1886 za osemhodinový pracovný čas, na jeho prvých oslavách v roku 1890 v Bratislave, Liptovskom Mikuláši, Bardejove a Košiciach žiadali robotníci znížiť pracovný čas zo 14 na 10 hodín.
Aj po 111 rokoch má platnosť mnoho princípov, na ktorých vyhlásili prvý máj za Sviatok práce. Vysoká nezamestnanosť, upadajúca životná úroveň, kriminalita, zložitosť vymožiteľnosti práva sú vážnymi problémami Slovenska na začiatku 21. storočia. Nevykryštalizovaná spoločnosť a ofenzíva skupinky neoliberálov problémy ľudí práce komplikujú. Nevyplácanie miezd, porušovanie základných práv pri pracovnoprávnych vzťahoch, nefunkčnosť pracovného súdnictva, nejasné odbory - to všetko tvorí realitu, v ktorej sa náš občan nachádza. Aj preto treba Sviatok práce oslavovať, ale najmä rezolútne vyjadriť odhodlanie, že sa nepoddáme takémuto stavu spoločnosti.
V máji budú poslanci Národnej rady SR prerokovávať v druhom čítaní balík zákonov, ktoré vytvárajú rámec reformy pracovného práva. Konzervatívci a neoliberáli sa budú snažiť pod rúškom zvýšenia pružnosti pracovnej sily zaviesť do týchto legislatívnych noriem rad zásadných zmien, znížiť ochranu zamestnanca v duchu novodobého nevoľníctva. Na základe príkladov krajín z iných kontinentov budú chcieť infiltrovať do spoločnosti prvky, ktoré sú cudzie európskej kultúre. Je to výsmech úsiliu, ktoré demonštrovalo niekoľko generácií stojedenásť rokov pri oslavách 1. mája. Populizmus, akým svoje návrhy zdôvodňujú, je na prvý pohľad logický a racionálny. Pri týchto sladkých nahováračkách si treba spomenúť na porekadlo: "Keď vtáčika lapajú, pekne mu spievajú." V tom spočíva i problém dohôd o vykonaní práce, o právomoci odborárskych organizácií, o vymáhaní informácií zamestnávateľa o zamestnancovi atď. Dohovory Medzinárodnej organizácie práce, podľa ktorých sme nový Zákonník práce pripravili, sú výslednicou skúseností na celom svete za celé uplynulé storočie. Samozrejme, že pre slovenských liberálov a ich apologétov v Sme, Domine fóre, či v Profite tieto záväzky nič neznamenajú. Oni ako elita našej spoločnosti majú svoje predstavu o bezbrehom uvoľnení pudov v prospech všemohúceho boha zvanom Peniaze. Určite veľa zamestnávateľov svoj vzťah k zamestnancovi zakladá na trvácnosti a korektnosti. Nie však všetci. Zamestnanec je vždy v polohe slabšieho. Práve preto platí pracovné právo, ktoré mu dáva individuálne, ale aj kolektívne práva.
SDĽ je politickou stranou, ktorá po roku 1990 pravidelne organizuje oslavy Prvého mája. Po troch rokoch účasti v širokospektrálnej vládnej koalícii toho veľa na chválenie sa pred občanmi nie je, no bez našej účasti v tejto vláde by boli problémy pracujúceho človeka ešte zložitejšie. Ak budeme na 1. mája v kruhu svojich priateľov, tak si pripomeňme slogan, s ktorým sme šli do volieb v roku 1998: Prácu pre každého, kto o ňu stojí! Platí to stále. Aj po nie celkom vydarenom vládnutí.
Autor (1945) je minister práce, sociálnych vecí a rodiny SR
