Naozaj česť práci?
Príhovor ministra práce, sociálnych vecí a rodiny Petra Magvašiho Práca pre každého (SLOVO č. 18/2001) bol naozaj dojímavý. Škoda len, že aj tak trochu nepresvedčivý. Neviem, odkiaľ berie pán minister presvedčenie, že práve od neho chcú obyčajní pracujúci počuť pár teplých slov o dôležitosti každej práce. Veď on sám patrí k ďalšej z vládnych garnitúr účinkujúcich po roku 1989, ktoré systematicky degenerujú pôvodný zmysel slov práca, pracujúci. Nemyslím si, že by mal pozitívny vzťah k naozajstným tvorcom materiálnych hodnôt - k baníkom, hutníkom, strojárom. Spolu s celým vládnym kabinetom sa iniciatívne podieľa na prerozdeľovaní vytváraných hodnôt - do rúk neschopných manažmentov, ktoré sa zo všetkých síl usilujú ostať "hore", kým je to možné. Ako sa tento konkrétny minister v rámci svojich možností snažil, aby sa dobre zabehnuté fabriky nerozpadali, aby ľudia, ktorých prácu chváli, o ňu neprichádzali? Je to paradoxné, ale on vlastne vo svojom rezorte neustále otvára nové pracovné miesta - pre ďalšie pracovníčky úradov práce. Škoda len, že zabúda - a s ním aj všetci vládni a parlamentní - na prastaré ľudské skúsenosti. Gazda vie, že môže minúť iba toľko, koľko mu jeho dobytok a jeho paholkovia zarobia. Ale ak títo robiť nebudú, onedlho zistí, že je hladný. Vie však to, čo paholkovia ani netušia: už v časoch blahobytu totiž myslel na všetko a zabezpečil svoj rod na niekoľko generácií dopredu.
Marta Kriegerová, Zvolen
