Dane a verejná správa - spojené nádoby

Daňová problematika je proces, ktorý sa neustále vyvíja. Neobchádza ani Slovensko a jeho politikov, ktorí sa predbiehajú v návrhoch na modifikáciu daňových sadzieb. Aké sú východiská pre motiváciu podnikateľských subjektov z hľadiska výberu daní?

Za hlavné prvky, ktoré by stimulovali daňovú sústavu, treba považovať jednoznačnosť formulácií zákonných ustanovení spolu s celkovou stabilitou daňových zákonov a rovnoprávnosť podnikateľov a štátu. Od týchto parametrov totiž do značnej miery závisí motivácia daní pre fungovanie podnikateľského prostredia. Ani jeden z nich nepôsobí tak, ako by v trhovej ekonomike mal.

Od uvedenia daňovej reformy v roku 1993 do platnosti sa v priebehu uplynulých rokov nespočetne veľakrát účelovo menili daňové zákony, ktoré strácajú prehľadnosť. Z tohto faktu vyplýva, že vo firmách sa nedá využiť finančné plánovanie, hoci len na jeden alebo na dva roky. Podnikateľom to však znemožňuje dôsledne sledovať toky firemných peňazí a porovnávať racionalitu ich využívania na základe finančných plánov so skutočnými finančnými výdavkami, teda či sú v súlade so zabezpečovaním rozvoja a prosperity firiem.

Reforma: iba čiastkové zmeny

Na vládnej úrovni vládne akási "spokojnosť" so súčasným stavom aj napriek tomu, že oblasť daní nie je transparentná, motivujúca pre podnikateľské subjekty, ktoré nastoľujú celý rad vecných problémov na riešenie. V daňovej reforme sa očakávajú iba čiastkové zmeny bez toho, aby daňoví špecialisti hlbšie analyzovali najmä ekonomickú činnosť daňovej sústavy, zovšeobecnili skúsenosti daňovej reformy uskutočnenej v roku 1993 a na základe toho pripravili optimálnejšiu, stabilnejšiu daňovú reformu a účinnú správu daní tak, aby objektívne zladila záujmy štátu s motiváciou podnikateľov.

Nestačí len proklamovať, že napríklad cieľové percento dane z príjmov právnických osôb by sa malo pohybovať medzi 15-20 percentami, pretože sa priznáva, že vtedy môžu mať dane motivačný účinok. Pritom aj toto riešenie sa podmieňuje zlacnením nákladov na verejnú správu, ktoré sa dáva do priamej závislosti so zabezpečením znižovania daní.

Efektívnosť verejnej správy meraná podielom jej spotreby na HDP nie je u nás najlepšia - výdavky na jej zabezpečenie sú vysoké a efekty nízke. Konkrétne, verejná správa pohltí spotrebu HDP čosi pod 50 percent. Počas dvoch rokov by sa táto spotreba mala pohybovať v intervale od 35 do 40 percent. Podľa odborníkov bude vraj len vtedy možné zlacniť náklady a k tomu úmerne znižovať dane. Spájanie racionalizácie verejnej správy so znižovaním daňového zaťaženia až v priebehu dvoch rokov je ekonomicky neúnosné a neprispeje k rozvoju a prosperite podnikania. Štát má plnú zodpovednosť za to, aby ústretovejšie pristúpil k racionalizácii ústrednej štátnej správy, nevynakladal zbytočné finančné prostriedky tam, kde neprinášajú spoločenský efekt.

Krytie štátneho rozpočtu

Daňoví poplatníci - podnikatelia nemôžu prispievať na takú verejnú správu, ktorá je neefektívna. Tým, že prostredníctvom vysokých daní sa odčerpávajú finančné prostriedky z podnikateľskej sféry, sa verejná správa stáva brzdou samotného ekonomického rozvoja podnikov, ich prosperity, čo sa zákonite prejaví aj na odvádzaní finančných prostriedkov do štátneho rozpočtu (ŠR). Nenaplnenie príjmovej časti ŠR má potom vážne dôsledky na pokrytie financovania celospoločenských potrieb. Možno aspoň očakávať, že audit štátnej správy schválený vládou by mal mať v tomto smere určitý pozitívny dosah na racionalizáciu štátnej správy, avšak len za predpokladu, že jednotlivé rezorty dôsledne splnia prijaté opatrenia zo strany vlády. To sa doposiaľ na verejnosti nijakým spôsobom neprejavilo.

Na výšku daňovej zaťaženosti a únosnosti vplýva celý rad faktorov. Súhrnným faktorom sú však výdavky verejných rozpočtov. Verejné rozpočty sú vôbec jedným z východiskových bodov, od ktorých by sme naše úvahy mali odvíjať, pretože úlohy vyjadrené vo výdavkoch verejných rozpočtov sa kryjú predovšetkým daňami.

Problém spočíva v tom, či sa toto krytie bude zabezpečovať priamymi alebo nepriamymi daňami, či sa budú úmerne zdaňovať príjmy fyzických osôb, ako sa pristupuje k zdaňovaniu právnických osôb, resp. v akom rozsahu sa prenesú na zdaňovanie majetku. To všetko závisí od toho, akú daňovú politiku si zvolíme.

Na vývoj daňovej zaťaženosti má vplyv inflácia, v našej spoločnosti všeobecný jav. Výrazne sa prejavuje u nepriamych daní, pretože s jej rastom stúpa cena tovarov a služieb. Rast miery inflácie sa prejaví aj v raste miezd, napr. pri dani z príjmov fyzických osôb. Vzhľadom na koncepciu sadzby dane sa daňovník dostáva do vyššieho daňového pásma, a tým sa zvyšuje aj jeho daňové zaťaženie v inak nezmenených podmienkach.

Osobná daňová únosnosť

V súvislosti s nepriamymi daňami treba venovať väčšiu pozornosť tomu, aké náklady (tzv. nepriame) vytvára existencia týchto daní a ich zmeny u platiteľov. Ide o náklady, ktoré sa nie vždy osobitne evidujú, ale na základe odhadov to nie sú zanedbateľné položky. Z toho vyplýva, že aj nepriame dane pôsobia na ekonomiku daňovníka, spotrebu i konečného spotrebiteľa.

U priamych daní je zaťaženosť viditeľnejšia, pretože vo vzťahu k daňovníkovi môžeme uplatňovať rôzne mikroekonomické aspekty a pomerne presne ich kvantifikovať. Z hľadiska daňovej zaťaženosti sú z priamych daní významné len daň z príjmov právnických osôb a daň z príjmov fyzických osôb.

Hranice tzv. osobnej daňovej únosnosti sú závislé najmä od týchto ukazovateľov:

• výška nákladov na existenčné minimum, tempo rastu nominálnych príjmov občanov a vývoj cien
• vývoj zaťaženosti spotreby nepriamymi daňami, príp. inými povinnými platbami (clo) koncepcia sociálnej politiky

Stimulačný efekt

Nemalo by sa zabúdať ani na preskúmanie rozloženia daňového bremena medzi daňovými subjektami, a to aj podľa sociálnych skupín. Pre daňovú sústavu budú vždy aktuálne najmä nasledujúce otázky, ktoré by sa mali pri tvorbe daňovej politiky brať do úvahy:

• vytvára daňová sústava predpoklady pre záujem o prácu a dosahovanie čo najvyšších príjmov, pre záujem o podnikanie, o investovanie, o preberanie rizika a o tvorbu úspor
• stimuluje sústava v dostatočnej miere podnikateľskú sféru a uplatňuje prostredníctvom daní isté preferencie alebo "diskrimináciu"
• ak sa má splniť všeobecná požiadavka zníženia daňovej zaťaženosti u priamych a nepriamych daní, môže sa splniť iba za predpokladu, že sa podarí znížiť výdavky verejných rozpočtov (prípadne aj rozpočtový deficit), pretože tieto výdavky a dane sú ako spojité nádoby. Jedno sa nedá urobiť bez druhého.
• aktuálnou otázkou je aj zabezpečenie stability daňových zákonov, aby boli čo najmenej účelové a nemenili sa často. Daňová legislatíva si vyžaduje značné sprehľadnenie.
• žiada sa sledovať spätné väzby daní na podnikateľskú sféru, na náklady daňového subjektu - investičné, prevádzkové - a na substitučný a dôchodkový efekt daní.

Výraznejšie zmeny v nedohľadne

Hoci sa hľadajú cesty optimalizácie daňového zaťaženia podnikateľskej sféry (právnických a fyzických osôb), k výraznejším zmenám zatiaľ nedošlo. Niektoré čiastkové otázky daní sa riešili legislatívne a znamenali určitý posun pri odstraňovaní nedostatkov v daňovej sústave najmä pri dani z príjmu, dani z pridanej hodnoty a spotrebných daniach. Týkali sa systémových otázok a výšky daní. Nemali však výrazný dosah na zaťaženie podnikateľského prostredia. Je zrejmé, že ani pripravovaná daňová reforma neuvažuje v tomto smere so zásadnejšími zmenami.

Z úsilia, ktoré sa intenzívnejšie začalo v uplynulom období, by sa mohlo dedukovať, že zainteresované štátne orgány začali prvú etapu riešenia daňovej únosnosti. Robia to s cieľom, aby podnietili podnikateľské prostredie k vyššej výkonnosti, k tvorbe finančných zdrojov na rozvoj podnikania a plateniu daní do štátneho rozpočtu. Toto úsilie možno hodnotiť s prihliadnutím na stav ekonomiky, zamedzenia rastu deficitu ŠR, ako veľmi obozretný postup v prijímaní razantnejších daňových opatrení, ktoré by mali väčší dosah na súčasnú daňovú zaťaženosť subjektov podnikania.

Autor (1931) je vysokoškolský pedagóg