Menšia kópia hviezdnych vojen
Keď Spojené štáty a Sovietsky zväz podpísali v roku 1972 Dohodu o protiraketovej obrane (ABM), mnohí vyslovovali pochybnosti o význame takéhoto kroku, lebo dohoda neobmedzovala útočné rakety, ale zbrane, ktoré ich mali likvidovať.
Napriek tomu ABM mala svoje odôvodnenie. Ak by sa neobmedzilo množstvo protiraketových zbraní, viedlo by to následne k rozširovaniu počtu strategických striel, čo by vzápätí vyvolalo nevyhnutnosť rozmiestniť nové protiraketové systémy. Rozkrútila by sa nová zbrojná špirála, pričom na jej konci by bezpečnosť nebola o nič väčšia, ako na jej začiatku, ibaže by stála viac. Zmluva ABM teda bola základom celej konštrukcie odzbrojovacích dohôd. Nasledovala zmluva o obmedzení strategických zbraní (SALT) a potom séria dohôd START, ktorými sa počet zbraní začal znižovať.
Najnovšie rozhodnutie amerického prezidenta Georga W. Busha vybudovať ďalší protiraketový štít nazvaný Národná raketová obrana (NMD) vytvára možnosť, že táto krehká konštrukcia, ktorá prežila aj najhoršie obdobia studenej vojny a vydržala takmer celé tri desaťročia, prestane platiť. Výsledkom môžu byť nové preteky v zbrojení.
Dôvody Národnej raketovej obrany
Keď prezident George Bush 1. mája oficiálne potvrdil rozhodnutie vybudovať systém NMD, odôvodňoval ho nevyhnutnosťou brániť USA a spojencov pred útokom "nezodpovedných" krajín. Myslel tým predovšetkým Severnú Kóreu, Irán a Irak. "Musíme prekonať obmedzenia 30 rokov starej zmluvy ABM," vyhlásil prezident. Krátko predtým, ako vyriekol tieto slová, hovoril s ruským prezidentom Vladimirom Putinom v úsilí zmierniť možnú negatívnu reakciu Moskvy. Zároveň oznámil úmysel vyslať do mnohých krajín svojich emisárov, aby vysvetlili dôvody tohto rozhodnutia, ako aj podstatu nového protiraketového štítu. Zdá sa, že táto taktika zabrala. Prvá reakcia Moskvy bola na počudovanie mierna a prezident Putin poznamenal, že Bushovo vyhlásenie je dobrým základom na pozitívny dialóg o medzinárodnej bezpečnosti. Neskôr však dal jasne najavo, že Rusko je proti zrušeniu dohody ABM z roku 1972. "Nemožno zničiť existujúci systém medzinárodnej bezpečnosti," vyhlásil.
Podobne, aj keď s rozličným stupňom rezervovanosti, sa vyjadrovali aj mnohí európski spojenci USA. Pre všetky ich vyjadrenia je spoločné to, že privítali ochotu Washingtonu prerokovať s nimi tento sporný projekt ešte skôr, ako dostane definitívnu podobu. Dokonca aj Británia, ktorá má tradične blízko k USA, ústami svojho premiéra Tonyho Blaira ocenila predovšetkým Bushov zámer konzultovať svoj projekt so spojencami. To viedlo bývalú premiérku Margaret Thatcherovú k výzve, aby vláda už zanechala svoju tradičnú váhavosť a podporila Busha. Francúzsky prezident Jacques Chirac vyslovil obavu, že plán je "výzvou na zbrojenie" a rovnako odôvodnila svoje pochybnosti aj švédska premiérka Anna Lindhová. "To je dôvod, prečo žiadame prezidenta Busha, aby odstúpil od NMD, podobne ako naliehame na Čínu, Indiu a Pakistan, aby prestali s rozširovaním svojich jadrových arzenálov," vyhlásila Lindhová, ktorá v súčasnosti predsedá Európskej únii. Popri takýchto kritických vyhláseniach sa objavili aj "skeptickí realisti", ktorých reprezentuje nemecký minister zahraničných vecí Joschka Fischer: "Aj keby sme boli proti, aj keby všetky ostatné krajiny boli proti, USA si vzhľadom na svoju silu môžu presadiť svoje."
Ostrá reakcia Číny
Zdá sa, že aj Čína si uvedomuje, že ústretový tón z Washingtonu sleduje predovšetkým cieľ zmierniť silu prvých negatívnych reakcií. Preto najväčšia kritika amerických plánov prichádza práve z Pekingu. Popri poukazovaní na hrozbu nových pretekov v zbrojení, čínske stanovisko obviňuje Spojené štáty, že sa snažia o "získanie absolútnej vojenskej prevahy a ešte väčšej globálnej hegemónie". Noviny China Daily označili Busha za slabého prezidenta, ktorý presadzuje agresívnu politiku, aby odstránil nepríjemný dojem zo svojho kontroverzného volebného víťazstva. Mimoriadne prudká reakcia Číny vychádza z obáv, že USA sľúbili chrániť novým štítom svojich spojencov, medzi ktorých zaraďujú aj Taiwan. Washington v súčasnosti síce vyznáva politiku jednej Číny a ostrov považuje za jej integrálnu súčasť, ale nová americká vláda už naznačila, že vzťahy k Pekingu už nebudú také priateľské, ako doteraz. Naopak, do popredia sa opäť dostáva Taiwan ako tradičný americký spojenec. To napokon môže viesť aj k posilneniu tých politických kruhov na ostrove, ktoré volajú po nezávislosti.
Ako je známe, ČĽR by neváhala použiť vojenskú silu v prípade, keby Taiwan chcel vyhlásiť nezávislosť. Splniť takýto sľub v situácii, keď bude ostrov chránený americkým protiraketovým štítom, by bolo v podstate nemožné. Experti síce predpokladajú, že v roku 2010 by Čína mohla vlastniť 50 rakiet dlhého doletu schopných dopraviť nad USA asi stovku jadrových hlavíc, ale plánovaný štít NMD by dokázal eliminovať aj takúto hrozbu. Nová situácia by viedla Peking k nevyhnutnosti posilniť svoj zbrojný potenciál, čo by isto oslabilo čínske ambície zabezpečiť v časovom horizonte jedného desaťročia životnú úroveň svojho obyvateľstva porovnateľnú so stredne vyspelými krajinami sveta. Keďže USA najnovšie považujú Čínu za svojho "strategického konkurenta" a menia svoj vzťah k nej, úmysel "uzbrojiť" ju im nemusí byť cudzí.
Úvahy o nereálnom
Najnovšie americké projekty vzbudili vo svete pozornosť, ale zatiaľ sa málo hovorí o tom, že plány, ako aj ich dôvody, sa ešte stále pohybujú vo sfére fikcie. Ani jedna z troch spomínaných "nezodpovedných" krajín nedisponuje totiž raketami schopnými zasiahnuť územie USA. Existujú iba úvahy, že takúto raketu by do roku 2005 mohla vyvinúť Severná Kórea. Lenže, ako prisľúbil najvyšší predstaviteľ KĽDR Kim Čong-il, moratórium na testy týchto rakiet bude trvať až do roku 2003, čo vytvára dobrý predpoklad na rokovanie a zároveň likviduje najvážnejší argument, ktorým sa odôvodňovala nevyhnutnosť projektu NMD.
Podobne sa zdá nereálny aj úmysel rozmiestniť v roku 2004 na Aljaške prvé rakety systému NMD. Spojené štáty totiž doteraz uskutočnili tri pokusy zasiahnuť atrapu jadrovej hlavice vypustenú raketou Minuteman II, ale ani jeden z nich nemožno označiť ako úspešný. Problém náročnosti projektu spočíva v tom, že hlavicu musí strela nazvaná Exoatmospheric Kill Vehicle (EKV) zasiahnuť priamo. Tomu zodpovedajú aj doterajšie výsledky. Prvú skúšku označujú iba ako polovičný úspech, lebo strela netrafila hlavicu, ale sprievodný balón slúžiaci na lepšiu navigáciu. Počas druhého pokusu strela minula hlavicu vo vzdialenosti asi 100 metrov a pri treťom pokuse sa EKV nedokázala odpútať od druhého stupňa rakety.
Keďže na projekt NMD plánujú USA vynaložiť 60-100 miliárd dolárov, začína sa akosi veľmi podobať na Reaganove "hviezdne vojny". O nich sa tiež veľa hovorilo, zhltli miliardy a nakoniec, keď prispeli ku kolapsu Sovietskeho zväzu, upadli do zabudnutia.
Autor (1944) je publicista
