Reklama
Reklama

Politický zemepis časť 6.

DÁNSKO
Počet zobrazení: 393

DÁNSKO

Krajina sa rozkladá na Jutskom polostrove a jej súčasťou sú aj Faerské ostrovy, Grónsko a ďalších 400 ostrovov. Celkovo tu žije 5,223 mil. obyvateľov, z toho 96 % je Dánov, menšiny tvoria Angličania - 1,5 %, Nemci 1 %, grónski Eskimáci 0,9 %, Faerčania 0,8 %, Turci 0,7 %, Škóti 0,5 %, Nóri 0,5 %, Švédi 0,4 % a iní. Prevládajúce náboženstvá: 87,7 % luteráni, 1,4 % moslimovia.

Medzi dnešné parlamentné strany patrí na ľavej strane spektra predovšetkým SD - Sociálnodemokratická strana, ktorá je od r. 1924 najsilnejšou stranou. V rokoch 1929-82 nepretržite vládla sama alebo v koalícii. Programovo sa hlási k širokému sociálnemu zabezpečeniu, k hospodárskemu strategickému plánovaniu, plnej zamestnanosti a k severskej spolupráci. Jej predsedom je súčasný premiér Paul Nyrup Rasmussen. Svoj vplyv stráca DKP - Dánska komunistická strana, ktorá po Druhej svetovej vojne získala 12,5 % hlasov a prijala účasť vo vláde. V súčasnosti komunisti úzko spolupracujú so zelenými. Odštiepením od DKP po zásahu sovietskej armády v Maďarsku vznikla SVP - Socialistická ľudová strana. Požaduje radikálne odzbrojenie, kritizuje účasť štátu v NATO, mnohé kroky EÚ a žiada väčšiu spoluprácu severských krajín. Zo SVP sa odštiepili VS - Ľavicoví socialisti reprezentujúci radikálnu socialistickú marxistickú platformu. K ľavici patria ešte DG - Zelení a ERG - Jednotná listina červených a zelených, ktorú založili v r. 1989 komunisti, členovia ďalších ľavicových skupín a zelených.

Pravicu zastupuje najmä KFP - Konzervatívna ľudová strana presadzujúca nízke dane, slobodné podnikanie a sociálne zabezpečenie a V - Dánska liberálna strana, ktorá presadzuje decentralizmus, voľný trh, zoštíhlený štát, ale aj sociálne zabezpečenie. V r. 1953 sa z nej odštiepilo nacionalistické pravicové krídlo, čím vznikla SN - Strana nezávislých. Neoliberálnu ekonomiku, radikálne zníženie daní a štátneho rozpočtu (najmä na štátnu správu), redukciu štátnej administratívy, populizmus a nacionalizmus presadzuje FP - Pokroková strana. Najsilnejším nacionalistickým subjektom je však DFP - Dánska ľudová strana, ktorá vznikla v r. 1995 odštiepením od FP.

V strednej časti spektra sa nachádza strana CD - Demokrati stredu, ktorá vznikla odštiepením pravicového krídla SD a skupín z KFP a KrFP. Výrazne podporuje európsku integráciu. KrFP - Kresťanská ľudová strana požaduje prerozdeľovanie peňazí, najmä charitatívne účely. Odmieta potraty a ostro kritizuje rozširovanie pornografie. Ku stredu patria ešte DRB - Dánsky zväz spravodlivosti a RV - Radikálna ľavica, ktorá napriek názvu združuje sociálne orientovaných liberálov. Založili ju bývalí členovia strany V, ktorých vylúčili pre ľavicové antimilitaristické postoje, no dnešná RV je výrazným stúpencom NATO. V Dánsku sú aj dva silné euroskeptické subjekty. Sú to FmE - Ľudové hnutie proti EÚ, ktoré vzniklo pred prvými voľbami do Európskeho parlamentu. Väčšina voličov FmE neskôr prešla k JB - Júnovému hnutiu kritizujúcemu rastúci euronacionalizmus a žiadajúcemu rozvoj spolupráce medzi rovnoprávnymi a plne suverénnymi národmi a zásadnú korekciu ekologickej politiky EÚ.

Parlament má 179 členov a volí sa doň na pomernom princípe, pričom strany musia prekročiť hranicu 2 %. Takmer 38 % poslancov tvoria ženy. V súčasnosti vládne koalícia SD (16 ministrov) a RV (4) s podporou SVP, listiny ľavice a zelených, zástupcov Grónska a Faerských ostrovov. V posledných parlamentných voľbách v marci 1998 získala SD 63 mandátov, V 42, KFP 16, DFP 13, SVP 13, CD 8, RV 7, DKP/ERG 5, KrFP 4, FP 4, JF z Faerských ostrovov a KK z Grónska po 2 mandáty.

Faerské ostrovy a Grónsko

Faerské ostrovy sa stali súčasťou Dánska v r. 1814 a v r. 1948 dostali autonómny štatút. Na základe toho získali autonómny parlament a vládu. Od posledných volieb je na čele koaličnej vlády zloženej z FF, TF a GS, premiér Anfinn Kallsberg z FF, ktorý spolu s partnermi požaduje podstatne väčšiu samostatnosť, a to najmä v ekonomických otázkach. FF - Fólkaflokkurin-Folkeflokken (Ľudová strana) má pravicovo-liberálnu orientáciu a usiluje sa o väčšiu autonómiu. GS - Gammel Selrstyre, neskôr Sjálvrstýrsflokkurin-Selrstýrepartiet (Domáca maloroľnícka strana, Samosprávna strana) má sociálno-liberálnu orientáciu a tiež sa usiluje o väčšiu autonómiu. Tretia vládna strana TF - Tjóđveldisflokkurin-Tjóđveldispartiet (Republikánska strana, Strana ľudovlády) reprezentuje ľavý stred a požaduje úplné odtrhnutie od Dánska. Grónsko sa stalo rovnoprávnou súčasťou Dánska v r. 1953 a od r. 1979 má autonómny štatút. V grónskom parlamente je 31 poslancov, vo vláde 7 ministrov. Súčasný premiér Lars Emil Johansen je zo sociálnodemokratickej strany S - Siumut (Vpred). Od roku 1955 vládne koalícia sociálnych demokratov a liberálov.

(V upravenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama