Činnosť založená na solidarite
V roku 1993 Valné zhromaždenie OSN rozhodlo, že sa 15. máj bude každoročne pripomínať ako Medzinárodný deň rodín. OSN vyhlasuje svojou rezolúciou každoročne určitú tému, ktorá podčiarkuje význam rodiny v kontexte iných, pre spoločnosť dôležitých javov. Témou na tento rok je, v kontexte vyhlásenia roku 2001 za Medzinárodný rok dobrovoľníkov, Rodina a dobrovoľníci - budovanie sociálnej kohézie.
V posledných desaťročiach výskumníci indikujú viacero výrazných zmien súvisiacich so zakladaním i fungovaním rodiny. Tie sa premietajú najmä do zmien jej veľkosti, vnútornej štruktúry, znižovania podielu viacgeneračných spolužití, poklesu počtu detí v rodine, iných typov spolužitia partnerov, nárastu počtu detí narodených mimo manželstva atď. V štruktúre rodín sa zvyšuje podiel neúplných rodín. Niektoré príbuzenské väzby, najmä tie, ktoré sú založené na princípe uzatvorenia manželstva, sa po jeho rozpade oslabujú. Vytvárajú sa nové väzby v línii nevlastný rodič - nevlastné dieťa, nevlastný starý rodič - nevlastný vnuk. Do partnerských vzťahov spolužitia vstupuje pluralita spolužitia, ktorá síce prináša viac výberových možností, nemusí však vždy znamenať upevnenie stability rodiny.
Hroziaca pasca chudoby
Vývoj v posledných rokoch priniesol do mnohých rodín nezamestnanosť a pokles príjmov. Súbežná redukcia sociálnej pomoci od štátu vedie k tomu, že sa ich sociálno-ekonomická situácia zhoršila. Veľký podiel rodín s nezaopatrenými deťmi žije len zo sociálnych dávok. Obzvlášť tam, kde tento jav pretrváva dlhý čas, hrozí nebezpečenstvo uviaznutia v pasci chudoby, čo môže mať dôsledok v ohrození výchovy nasledujúcej generácie alebo vedie až k sociálnej vylúčenosti, tá nedovoľuje rodinám a jej členom podieľať sa na užívaní celého radu kultúrnych či iných celospoločenských hodnôt a obmedzuje prístup ku kvalitnému vzdelaniu, príprave na profesiu, jej pretrvávanie v radoch nezamestnaných sa môže rozšíriť na ďalšiu generáciu.
Rodiny hľadajú a volia si rozličné stratégie na prekonávanie nepriaznivej sociálno-ekonomickej situácie. Viaceré sú schopné aj vzhľadom na svoj vnútorný potenciál adaptovať sa na nové podmienky, ale sú i také, čo si samé nedokážu pomôcť. V týchto prípadoch musí určitý podiel zodpovednosti prebrať na seba štát a iné subjekty, ktoré sú schopné a ochotné pomáhať. Potrebujú však tiež legislatívne podmienky, ktoré im umožnia tieto aktivity vykonávať.
Zásady štátnej koncepcie
Z Koncepcie štátnej rodinnej politiky, prijatej roku 1996 vyplýva, že štát sa vzdáva svojho paternalistického postavenia. Ponecháva si však úlohu sledovať a analyzovať ekonomické, demografické a hodnotové aspekty správania rodín, v prípade potreby prijímať opatrenia korigujúce sociálnu a ekonomickú situáciu rodín. V novom ponímaní sa rodinná politika chápe prierezovo a štát je len jedným zo subjektov sociálnej pomoci. Základná povinnosť v zabezpečení sociálno-ekonomických podmienok pre svojich členov ostáva na rodine.
Štátna rodinná politika sa zakladá na solidarite. Laickými slovami by sa o nej dalo povedať, že je prejavom zhora organizovanej povinnej solidarity. To však v modernej spoločnosti nemá pejoratívny nádych, pokiaľ je spravodlivá. Ide o vyjadrenie solidarity rodín s deťmi s rodinami bez detí, občanov s vyššími príjmami s občanmi s nižšími príjmami. Ak sa občania prostredníctvom politických reprezentácií dohodnú, v akých situáciách sa bude rodinám preukazovať povinná solidarita, treba to považovať za správne. Takto chápaná solidarita sa stáva tmelom každej spoločnosti. Kohéznu spoločnosť nemožno budovať len zhora. Jej veľkým zdrojom sú aktivity, ktoré občania organizujú sami a takto si prejavujú solidaritu, ktorá vychádza z dobrovoľnej účasti a vlastnej vôle pomáhať iným a v konečnom dôsledku sebe.
Po novembri 1989 sa uvoľnila situácia aj pre rozvoj 3. sektora. Vznikol celý rad združení, nadácií, spolkov, svojpomocných združení, ktoré rozbiehajú svoje aktivity v najrôznejších oblastiach života. Podľa evidencie ministerstva vnútra, k 1. aprílu 2001 vyvíjalo na Slovensku činnosť 17 307 združení a 508 nadácií. Podľa adresára neziskových organizácií bolo na Slovensku koncom 90. rokov pod indexom rodina zaregistrovaných vyše 300.
Alternatívna sieť pomoci
V roku 1998 pracovalo pre neziskový sektor 151 524 dobrovoľníkov, ktorí odpracovali 9,7 milióna dobrovoľníckych hodín. Celkový počet odpracovaných dobrovoľníckych hodín podľa priemerného počtu odpracovaných hodín zamestnanca v národnom hospodárstve znamená počet 5520 dobrovoľníkov na plný úväzok zamestnancov. Dobrovoľnícka práca sa vyznačuje vysokou mierou humanitného prístupu k ľudským potrebám. Jej pôsobenie sa dá pocítiť vo sférach, kde štát nechce a niekedy ani nemôže vstúpiť či efektívne pomáhať.
V spojitosti so zmenami v rodine v posledných desaťročiach so starnutím populácie možno očakávať zvýšenie potreby alternatívnych sietí na pomoc mnohým, najmä starším ľudom, prípadne rodinám, ktoré sa starajú a chcú starať o svojich starších členov. Ale i mladé rodiny, v dôsledku rušenia formálnych sietí predškolských zariadení, hľadajú často pomoc v dobrovoľníckom sektore, prípadne ho sami iniciujú v rámci svojpomoci. Umožňuje im to udržať si nezávislosť na štátnych organizáciách a upevniť vlastnú zodpovednosť za seba i situáciu svojich blízkych.
Rodina je základnou bunkou spoločnosti, dobrovoľníctvo zase základom formovania občianskej spoločnosti, formovania sebavedomých, ale tolerantných jedincov. Rodina je tým prvým a najprirodzenejším prostredím, kde sa deti týmto hodnotám učia a ktoré môžu šíriť ďalej po opustení primárnej rodiny. Vzájomné prepojenie týchto dvoch sfér otvára nové možnosti zlepšovania spoločnosti, skvalitňovania medziľudských vzťahov.
Medzinárodný dialóg
Význam spojenia rodín s dobrovoľníckym sektorom nachádza uznanie i na nadnárodnej rovine. Európsky regionálny výbor Svetovej organizácie rodín vlani manažoval konferenciu pripravenú v rámci medzinárodného projektu Boj proti sociálnemu vylúčeniu rodín prostredníctvom dialógu. Na podujatí sa zúčastnili výskumní pracovníci, pracovníci 3. sektora a politici, skrátka všetky zložky, ktoré môžu do tohto dialógu efektívne vstúpiť. Projekt má podporiť i základnú myšlienku, ktorá vyplýva z Kodanského summitu, ktorý sa zameral na sociálny rozvoj a sociálnu integráciu.
Účastníci konferencie z viacerých krajín poukazovali na to, že k sociálnej vylúčenosti obrovskou mierou prispieva práve nezamestnanosť rodičov, ale i ďalších členov rodiny, a preto treba rozvíjať aktivity na jej odstraňovanie. Aj keď by sa mohlo zdať, že dobrovoľníctvo nemôže urobiť veľa práve pri riešení otázok spojených s nezamestnaosťou, nie je to pravda. Práve informácie prichádzajúce od reprezentantov 3. sektora môžu prispieť k vytváraniu realistickej bázy nielen národnej, ale i európskej sociálnej politiky.
Autorka (1951) je vedúca výskumu Medzinárodného strediska pre štúdium rodiny
