Otázka týždňa

Pred niekoľkými týždňami sme vás informovali o vládnej sieti Govnet, ktorá má spojiť jednotlivé subjekty štátnej správy od Úradu vlády až po jednotlivé okresné či obecné úrady. O tomto projekte sa začalo rozprávať ešte za vlády Vladimíra Mečiara, keď štát podpísal značne nevýhodnú zmluvu so spoločnosťou KISS. Kabinet Mikuláša Dzurindu chce však v realizácii Govnetu pokračovať. Aký je váš postoj k problematike vládnej siete Govnet, o ktorej realizácii v poslednom čase médiá často informovali?

Milan Ftáčnik, minister školstva: Zmluva so spoločnosťou KISS o vytvorení vládnej informačnej siete Govnet bola vyhodnotená na začiatku volebného obdobia ako jedna z nevýhodných zmlúv. Ak by štát od nej odstúpil, zaplatil by KISS-u veľmi vysoké pokuty. Naopak, ak by spoločnosť neplnila svoje dodávky alebo zmluvné podmienky, žiadne sankcie by na ňu neboli uvalené. To je typická mečiarovská zmluva, ktorých bolo v tom čase desiatky. Vláda zistila, že s mnohými jednoducho nie je možné pohnúť a musíme ich plniť alebo zaplatiť pokutu. V zmluve s firmou KISS sa pojednávalo o systéme komunikačnej vládnej infraštruktúry, ktorá mala umožniť prepojenie všetkých štátnych orgánov a takisto okresných a krajských úradov vyššou rýchlosťou, akou v tejto chvíli vládna sieť Govnet funguje. Odborné signály jednotlivých rezortov ukazujú, že to, čo máme dnes vybudované, už nestačí. Hlavná otázka teda stála, či máme takýto projekt zrealizovať, to znamená pokročiť v rýchlosti systému a vo vytvorení technických predpokladov na to, aby úrady mohli komunikovať rýchlejšie a kvalitnejšie. Alebo máme pasívne čakať s tým, že zmluva je nevýhodná a nebudeme sa ňou riadiť. Ak sme chceli pokračovať, tak sme zobrazili túto zmluvu ako východisko, lebo nás viazala bez možnosti vypovedať ju. Vyplatiť 240 miliónov korún, to by boli zbytočne vyhodené peniaze. Predmet tej zmluvy bol totiž pre štát mimoriadne dôležitý, pretože všetky ministerstvá mali záujem, aby sa veci pohli. Oživenie Govnetu podporila aj Rada vlády pre informatiku. Štát dnes komunikuje na úrovni dvoch megabitov za sekundu, pričom sieť Govnet podľa pôvodnej zmluvy navrhovala pripojenie na 34 megabitov za sekundu. V diskusii sme potom prišli na to, že nie je problém zvýšiť rýchlosť na 155 megabitov. V prípade využitia optických vlákien sa sieť môže zrýchľovať dodaním koncových zariadení až na gigabitové rýchlosti. Preto sa vláda rozhodla plniť zmluvu o budovaní takejto infraštruktúry s firmou KISS. Dodatok k zmluve, ktorý odstraňuje jej nevýhodné časti, je pripravený. Do konca roku 2001 by sme chceli stihnúť zrealizovať kľúčovú časť, teda infraštruktúru siete Govnet.