Všetko závisí od nás
Konferencia Európske nové demokracie: líderstvo a zodpovednosť upriamila počas troch dní pozornosť svetových médií na našu krajinu. Oprávnene. Nie každý deň sa u nás stretne také množstvo politických celebrít. A nie každý deň zaznie z úst slovenských politikov tak jasne artikulované posolstvo, ako ho predniesol český prezident Václav Havel.
Trochu cynicky možno poznamenať, že konferencia by vlastne ani nemusela byť, keby sme v roku 1997 nezmeškali vlak, ktorý nás stál členstvo v NATO. Konfrontačný štýl mečiarovskej politiky spolu so zmareným referendom v máji pred štyrmi rokmi spôsobili, že sme sa pripravili o pozvánku, ktorú obdržali naši traja višegrádski susedia a 12. marca 1999 sa stali členmi Severoatlantickej alianacie.
Západ a Rusko
Dnes sme už mohli "byť za vodou". Realita je však iná. Aj keď nás spolu so Slovinskom považujú za premiantov ašpirujúcich na členstvo v aliancii, všetko závisí od postoja NATO a najmä USA. Bude preto zaujímavé sledovať vyjadrenia Georga W. Busha na jeho júnovej návšteve v Európe.
V záverečnom vyhlásení prijatom predsedami desiatich stredo- a východoeurópskych vlád sa uvádza, že z procesu integrácie nie je žiadna časť Európy "automaticky vylúčená z dôvodu zemepisného, historického, alebo z dôvodu súčasnej nestability". Z úst politológa Zbigniewa Brzezinského zaznela podpora ambíciám Pobaltia - Litvy, Lotyšska a Estónska - stať sa členmi aliancie. Najmä V. Havel vyjadril presvedčenie, že pobaltské štáty "dávajú jasne najavo, že sa cítia byť nielen zemepisne, ale predovšetkým historicky a kultúrne súčasťou Západu, a že teda majú eminentný záujem aj o členstvo v NATO". Ústup pred záujmami Ruska by bol podľa neho "v danom prípade tým najhorším, čo by mohla aliancia urobiť. Bol by to návrat k paktu Ribbentrop-Molotov, uznanie jeho legitimity, uznanie práva Ruska na akýsi sanitárny kordón, ktorý ho má obklopovať, či na takzvanú záujmovú zónu eufemisticky nazývanú blízke zahraničie, skrátka uznanie starého princípu delenia sveta a národov bez ohľadu na ich vôľu". Takto otvore formulovaný postoj voči Rusku zaznel asi po prvýkrát. Havlov prejav ako celok však nebol napísaný v slovníku studenej vojny. Bol len vecne adresovaný Rusku, v ktorom je ešte stále prítomné imperiálne vnímanie sveta a panujú v ňom všeobecné protinatovské nálady.
Druhý pokus
Na kongrese Slovensko viac krát ubezpečovali, že ak sa nič závažné neudeje, máme veľkú šancu byť do aliancie pozvaní na pražskom summite na jeseň v roku 2002. Možno je to dôvod na istý optimizmus. Avšak pohľad na aktuálne preferencie politických strán nás vracia do reality... Americký veľvyslanec pri NATO Alexander R. Vershbow to povedal bez obrúska: "Naše obavy z politiky Vladimíra Mečiara sú dobre známe." Všetko je preto v rukách našich politikov a občanov. Ako však poznamenal štátny tajomník Ministerstva obrany SR Rastislav Káčer, bez dobrej informovanosti o "novom NATO", verejnej diskusie a väčšinovej podpory obyvateľstva proces rozširovania nie je možný. Ak nakoniec v budúcich voľbách zvíťazia proreformé sily, tak je dosť pravdepodobné, že o rok budeme v Prahe svedkami naozajstného randevú s históriou, ako sa už dnes tento summit označuje.
