Vášne a sny Andreja Smoláka
Do konca mesiaca sa v salóniku Štátnej filharmónie Košice (ŠFK) môžu návštevníci a koncertní diváci oboznámiť s tvorbou východoslovenského rodáka - akademického maliara Andreja Smoláka. Cyklus obrazov Vášne a sny III otvorili ako sprievodné podujatie na začiatku 46. Košickej hudobnej jari ŠFK začiatkom mája tohto roku.
Súbor vyše tridsiatich obrazov predstavuje najmä nové plátna. Sú tu však aj obrazy, ktoré autor prezentoval na niektorých predchádzajúcich výstavách, alebo boli v uplynulých rokoch výtvarným dotvorením kníh Rudolfa Čižmárika (Horiaca ruža - Die brennende Rose) a Ladislava Ťažkého (Krásna zlatá beštia - Die schöne goldene Bestie), ktoré dvojjazyčne vydala Galéria MIRO.
V prenesenom zmysle by sme názov knihy L. Ťažkého mohli parafrázovať na tematické zameranie celej výstavy. Andrej Smolák maľuje najmä "krásne zlaté beštie", ženy, ktoré hýbu pozemským svetom mužov, sú súčasťou jeho vášní, ale aj duchovným, zmyslovým, snovým odrazom. O tom, že tvorivé zaujatie variáciami ženy je trvalejšie, svedčí aj to, že súčasná výstava v ŠFK je pokračovaním viacerých predchádzajúcich prezentácií maliara v Bratislave a ďalších slovenských mestách.
To večne ženské
Pred niekoľkými rokmi označil profesor Karlovej univerzity František Dvořák v súvislosti so Smolákovou súbornou výstavou v Prahe jeho úsilie ako "nadväzovanie na odkaz klasikov a zároveň oslobodzovanie sa od nich, hoci sa kde-tu opiera o dokonale zvládnutú kresbu podľa skutočnej tváre či ženského aktu". Čím ďalej, tým viac sa v súčasnom tvorivom úsilí autora stáva obraz jeho zhmotnenou predstavou o svetoch pozemských a duchovných, bytostiach skutočných a vymyslených, vášňach a snoch prežitých či snívaných a očakávaných. Dešifrovanie posolstva obrazu je mnohoznačné a subjektívne. Odkrývanie jeho vrstiev pripomína prácu archeológa. Tušenie vedie poznanie a premieňa ho na umelecký zážitok.
Krása v Smolákovom chápaní nie je abstraktnou estetickou kategóriou, ale konkrétnou, najdokonalejšou krivkou prírody, ktorá sa usídlila v tvaroch ženského tela tak prirodzene, ako oko v tvári. Vášne a sny potvrdzujú nevyčerpateľné variácie toho, čo velikán svetovej literatúry J. W. Goethe nazýval "das ewig Weibliche" (to večne ženské). Táto téma bude v umení živá, pokým bude živé umenie. Žena v dejinách umenia je na obrazoch personifikáciou nielen materstva, lásky, sexu, ale aj revolúcie, vojny, nenávisti.
Vždy je čo objavovať
Andrej Smolák si v jednotlivých tvorivých etapách ozrejmuje svoj vzťah k žene na obraze - na jednej strane je preňho metaforou nehy, lásky a sexu, na druhej strane médiom na dialóg s odvrátenou stranou života a tušením nových horizontov existencie. Ako istý doplnok k tomu možno chápať jeho niekoľkoročné úsilie o zachytávanie podôb kandidátok v celospoločenských súťažiach krásy.
Vášne a sny III sú prierezom súčasného tvorivého úsilia umelca, ktorý sa neuspokojuje s dosiahnutým a overeným, ale experimentuje, lebo vie, že je vždy čo objavovať.
Autor (1949) je básnik
