Dostal mandát na reparát

Pred siedmimi rokmi sa prvý raz vo voľbách uchádzal o premiérske kreslo a uspel. Pri moci bol však len sedem mesiacov. Každý zo zákonov schválených v dolnej komore parlamentu zablokoval Senát. Tentoraz mu talianski voliči dali takú podporu, že blokovania svojich návrhov v parlamente sa už nemusí obávať.
Počet zobrazení: 1323

Pred siedmimi rokmi sa prvý raz vo voľbách uchádzal o premiérske kreslo a uspel. Pri moci bol však len sedem mesiacov. Každý zo zákonov schválených v dolnej komore parlamentu zablokoval Senát. Tentoraz mu talianski voliči dali takú podporu, že blokovania svojich návrhov v parlamente sa už nemusí obávať.

Mediálny magnát a miliardár Silvio Berlusconi verí, že bude môcť využiť na reparát z niekdajšej nevydarenej skúšky vládnutia celé päťročné volebné obdobie. Ak by k tomu došlo, získala by talianska vláda a s ňou celá krajina to, čo jej celé povojnové obdobie chýbalo - stabilitu. Od roku 1945 sa na Apeninskom polostrove vystriedalo (vrátane tej novovytváranej) 49 vlád a neustále zmeny riadiaceho tímu bránili krajine v koncepčnejšom rozvoji. Napriek týmto zmenám, prerastaniu politiky do hospodárstva a mafie do všetkých štruktúr, patrí krajina medzi ekonomických lídrov Európy.

Čakanie na zázraky

Ľavicovo-centristická vláda, ktorá bola pri moci do volieb. nedosiahla síce také ekonomické úspechy ako podobne orientované vlády vo Francúzsku či Veľkej Británii, no pozitívne zmeny sú neodškriepiteľné - napríklad HDP za uplynulý rok dosiahol 2,9 %, čo je najviac za ostatných päť rokov, inflácia klesla na najnižšiu úroveň za posledných 30 rokov a miera nezamestnanosti klesla pod 10 percent. Na druhej strane nemožno nevidieť, že vláda udržovala dane na príliš vysokej úrovni a v poslednom čase prirýchlo narastalo zahraničné zadĺženie. Pred voľbami sľúbili vládne strany občanom pokračovanie v reformách v reálnom tempe, no Berlusconi nasadil latku omnoho vyššie a populistickými sľubmi prilákal mnohých dôverčivých voličov. Nechal si urobiť prieskum verejnej mienky a podľa neho vytvoril svoj volebný program, v ktorom sľúbil "každému všetko".

V 85-stránkovom manifeste Berlusconi ponúka Talianom uľahčenie daňovej záťaže v hodnote 32 miliárd USD, pričom najvyššia hranica dane z príjmu by sa znížila zo 46 na 33 percent a príjmy pod 100 000 euro by boli zdanené 23 percentami. Zrušiť by sa mala darovacia a dedičská daň a nezdanené majú zostať aj kapitálové vklady. Nová vláda by mala tiež zabezpečiť pol druha milióna nových pracovných príležitostí (modernizáciou infraštruktúry, injekciami do turistiky a pod.). Manifest, ktorý vychádza v ústrety najmä vyšším hospodárskym kruhom, zahŕňa však tiež lákadlá pre sociálne slabých či dôchodcov. Medzinárodní experti varujú pred dopadom týchto plánov na stabilitu štátnych financií a následne i na euro a európske burzy. Hoci sa očakáva, že rast miestnej ekonomiky by sa mal tohto roku spomaliť, "kúzelník" Berlusconi tvrdí, že HDP každý rok porastie o 4 percentá. Nový premiér plánuje tiež zmeniť všetky zákony a sľubuje Talianom (bližšie nedefinovanú) revolúciu.

Vyberaní priatelia

Hoci sa Berlusconi s obľubou označuje za Napoleona či starorímskeho cisára Justiniána, nielen svojou samoľúbosťou ("Mám málo vlasov, pretože môj geniálny mozog im vzal miesto na život") pripomína niekdajšieho "duceho" Mussoliniho, ktorého idealizovaný obraz si ešte mnohí Taliani nostalgicky pripomínajú. Ostatne, vo svojej volebnej koalícii má ako hlavného spojenca postfašistické Národné spojenectvo vedené Gianfrancom Finim, ktoré získalo vo voľbách do Poslaneckej snemovne 12 % hlasov. V neoficiálnej koalícii s Berlusconiho blokom je aj otvorene neofašistické sociálne hnutie Trojfarebný plameň na čele s Pinom Rautim. Popri silnejšom Národnom spojenectve je druhou významnou zložkou Berlusconiho bloku nacionalistická a protieurópska Liga severu s predsedom Umbertom Bossim známym svojimi radikálnymi vyhláseniami ("Námorníctvo by malo strieľať po lodiach s prisťahovalcami").

Zaujímavé je, že predstaviteľom EÚ neprekáža ani tak postfašista Fini, ktorému sľúbil Berlusconi kreslo vicepremiéra, ako skôr nacionalista Bossi. Ten síce upustil od požiadavky na odtrhnutie bohatého severu Talianska od južných oblastí a prikláňa sa už len k akejsi "federácii so zvýšenými právomocami", no so svojimi požiadavkami je neoblomný. Známy komentátor Sera Montanelli však varuje: "Taliansko si nemôže dovoliť federalistické experimenty tak ako Nemecko či Francúzsko, ktorých národná súdržnosť je dostatočne pevná". Berlusconimu by tiež nevyhovovala drobiaca sa krajina, ktorú chce pretvoriť na silný európsky subjekt a "pravú ruku USA" na starom kontinente (namiesto Británie). Spojenectvom s americkým republikánom Bushom, ktorý je jeho "krvnou skupinou", by chcel Berlusconi vyvážiť napäté vzťahy s EÚ, ktorá je podľa neho "byrokratická a ľavicová". Podanou rukou Washingtonu bolo predovšetkým vyhlásenie o podpore amerického vojenského systému NMD a pochopenie pre americké odmietnutie dohody z Kjóta, obmedzujúcej emisie skleníkových plynov.

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984