Hľadanie štátnej idey
Chaos, ktorý po sebe v ruskej spoločnosti zanechal Boris Jeľcin, sa začal konsolidovať. Postup súčasného vedenia Kremľa naznačuje, že existuje koncepcia riešenej krízy - zatiaľ sa však dá iba hádať, aký je jej cieľ.
Rusko si pomaly začína zvykať na hranice, ktoré nemajú dejiny.. Aj keď diskusie v našej i západnej odbornej literatúre sa ustavične krútia okolo imperiálnych ambícií Ruska, rozhovory s profesormi na Moskovskom štátnom inštitúte pre medzinárodné vzťahy navodzujú iný pocit: v Rusku existuje imperiálny strach. Panuje obava, že aj rýchle zbližovanie sa s krajinami Spoločenstva nezávislých štátov by bolo ekonomickou záhubou.. A to aj v situácii, keď sa Rusko začalo spamätávať: vlaňajší prírastok HDP bol 8 % a podľa spoločného vyhlásenia vlády a Ústrednej banky Ruskej federácie, zverejneného koncom apríla, by mal HDP v strednodobom horizonte rásť v priemere o 4 až 5 % ročne.
Prezidentská smernica pre tvorbu štátneho rozpočtu na budúci rok ukladá, aby sa pri konštrukcii rozpočtu vychádzalo z pesimistického variantu rátajúceho s poklesom cien ropy. Všetko nad touto hladinou by sa malo rozdeliť s ohľadom na vytvorenie strategických finančných rezerv štátu pre menej priaznivé obdobia. Nie je to vôbec bezvýznamné - podľa niektorých teoretikov sa rozpad Sovietskeho zväzu začal v roku 1986, keď výrazne klesli svetové ceny ropy. Tým sa zrútili všetky hospodárske a vojenské plány vtedajšieho osadenstva v Kremli. Dnes všetci vedia, že to nie sú vojaci, ale ekonomická prevaha, čo by malo byť základom moci v globalizujúcom sa svete. Ani strednú Európu nie je nutné obsadzovať tankami: už dnes je na predaj.
Obnova štátu
V súčasnosti je ruská spoločnosť nesmierne pestrá, a to v sociálnom i v politickom zmysle. Jej problémom nie je unifikácia, ale nájdenie jednotiacich ideí. Úspech Vladimira Putina je zakódovaný do troch hlavných požiadaviek:
- Vytvorenie rámcovej štátnej koncepcie stabilizácie a rozvoja spoločnosti, jej kádrového i materiálneho zabezpečenia.
- Vytvorenie spoločenského konsenzu, ktorý vytvorí priaznivú atmosféru pre realizáciu zmienenej koncepcie.
- Odstránenie paralelných mocenských centier, ktoré rozkladajú Rusko a oslabujú centrálnu moc.
Dnes Rusku vládnu reformátori zvláštneho razenia. Ich kroky vpred sprevádza V. Putinom často zdôrazňovaná zásada, že revolúcií zažilo Rusko už priveľa. Preto sa aj tie doposiaľ politicky neriešiteľné problémy pokúša nový vládca Kremľa riešiť zvláštnym spôsobom: napríklad nový návrh zákona o pôde, veľkú tému revolúcií, ale aj ostrých sporov v Dume a jeľcinovského veta prijatému zákonu postupuje ďalej podľa nových predstáv o principiálnych kompromisoch. Súkromné môže byť to, čo vlastnia jednotlivci - záhradky, záhumienky, miesta pod domami a chatami, atď. A spoločné zatiaľ to, čo vlastnia družstvá a statky. Ostatné rozsúdi čas. Taká už je dnešná ruská spoločnosť, kde má všetko (tak ako inde vo svete) svoje tiene. Nový návrh zákona je nesporne moderný, má premyslenú škálu odvodov z príjmov podľa veku platcu, je zrozumiteľný.
Dôraz na vlastenectvo
Problémom ruskej spoločnosti nie je nedostatok pluralizmu, ale málo zjednocujúcich prvkov medzi rozporuplnými tradíciami a tendenciami. V Rusku sa v zatiaľ neodhadnuteľnom pomere mieša westernizácia životného štýlu s obnovovanou prestížou pravoslávnej cirkvi a s komunistickou tradíciou. Ťažko si možno predstaviť, aký bude výsledok, keď každý z týchto fenoménov ruskej politickej kultúry prináša niečo, čo značnej časti spoločnosti vyhovuje: bohatý sortiment tovaru, nádej, či ochranu sociálnych istôt. A tak najpravdepodobnejší vývoj v Rusku smeruje k posilňovaniu patriotizmu. Obnovený Chrám Krista Spasiteľa nie je abstraktnou architektonickou pamiatkou - postavili ho k stému výročiu porážky Napoleona a jeho steny zdobia mená bitiek, veliacich generálov a zoznamy dôstojníkov padlých za svätú Rus.
Z tohto hľadiska je zrozumiteľný aj úspech V. Putina pri riešení zložitej otázky štátnej symboliky. Úlohu, na ktorej si niekoľkokrát vylámal zuby bývalý prezident, vyriešil v priebehu niekoľkých dní tým, že spojil melódiu sovietskej hymny s cárskou orlicou, vlajkou, ktorou mávali aj vlasovci a s červeným práporom víťazstva pre ozbrojené sily. Pozoruhodné na putinovskom Rusku je, že sa nezrieka svojich dejín. To môžu len malé národy a štáty: veľké národy sa nemôžu na nikoho vyhovoriť, musia sa vyrovnať so svojou minulosťou, keďže za ňu môžu do značnej miery samé.
Prezidentský štýl
Nedávne prieskumy síce hovoria o poklese Putinej popularity (zo 75 % dôvery v marci na 70 % v apríli), avšak je málo pravdepodobné, že tento trend bude pokračovať. Pracovný štýl ho zaraďuje nesporne medzi najmodernejších politikov Európy. Nejde len o vystupovanie, pracovitosť, schopnosť učiť sa. Najdramatickejšia odlišnosť pri jeho porovnávaní s B. Jeľcinom je v hľadaní opory. Jeľcin bol majstrom vlády v štýle "rozdeľuj a panuj". Putin zatiaľ postupuje naopak: pre neho je príznačná snaha spájať to, čo zdedil ako rozdelené. Vo voľbách do Dumy proti sebe najostrejšie stáli prokremeľská strana Jednota a strana Vlasť - celé Rusko moskovského primátora Lužkova. Minulý mesiac sa tieto dve strany spojili do stredovej "superstrany moci", ku ktorej sa pridali ďalšie dve menšie frakcie v Dume. Vznikol väčšinový proprezidentský blok.
Jeden z predstaviteľov nového väčšinového zoskupenia navrhol takmer okamžite znížiť množstvo výborov v Dume. Každý v Moskve okamžite pochopil, o čo sa hrá. Počet týchto výborov je skutočne za hranicou funkčnosti, no predstavuje daň splatenú povolebnému haštereniu stredových strán, keď cesta Jednoty k moci viedla len cez dohodu s komunistami. To je tiež zmyslom návrhu na reorganizáciu: zobrať komunistom vedenie výborov v Dume. Lenže prečo sa práve teraz hádať s komunistami kvôli nejakým parlamentným výborom? A to práve vo chvíli, keď treba v Dume prerokovať súbor principiálnych reformných zákonov aj za cenu, že sa pretiahne jej jarné zasadnutie, keď v Moldavsku vyhrali komunisti vo voľbách všetko, čo mohli a na Ukrajine by sa mohli dostať do novej vlády. V priebehu niekoľkých dní návrh na redukciu výborov v Dume padol pod stôl.
Premeny pravice
Zväz pravých síl, ktorý tvorí popri stredovej superstrane a ľavici vedenej komunistami tretie krídlo v Dume, hľadá dnes cestu k transformácii stranu. Jeho zjazd je plánovaný na koniec mája a rozhodne o mnohom. Ak sa dostane do čela tohto zoskupenia Anatolij Čubajs, vynikajúci organizátor, otec privatizácie v Rusku a sivá eminencia mnohých škandálov Jeľcinovho tímu, stane sa toto zoskupenie zásadnou opozíciou proti V. Putinovi. Ak sa ale dostane do čela Zväzu pravých síl bývalý premiér Sergej Kirijenko, prejde na tento post z funkcie úspešného politického prívrženca súčasného prezidenta.
Novú redefiníciu budúcnosti predviedol aj dnes azda najznámejší ruský politológ Alexander Dugin. Založil hnutie Euroázia. Jeho programovému prejavu, v ktorom nechýbala ani obligátna pochvala štátnickeho umenia Džingischána, v sále načúvali pravoslávni aj moslimskí predstavitelia, ale aj intelektuáli a dôstojníci. Dugina právom pokladali za ideológa novej pravice. Ruskej, ale aj celoeurópskej. Podľa jeho geopolitických vízií by mala obnovená Ruská ríša mať tie najlepšie vzťahy s veľkým Nemeckom, do ktorého mocenskej sféry zaradil aj Slovensko a Česko. Hnutie Euroázia však Dugin označil za stredové - a proputinovské…
Sloboda slova
Väčšina komentátorov zmien v televíznej stanici NTV, ktorí v tejto súvislosti hovoria o konci slobody slova v Rusku, zachytáva len strednú časť príbehu. Prvý súboj sa odohral o hlavnú televíznu stanicu ORT, odkiaľ sa podarilo vytlačiť Borisa Berezovského. Vytesnenie Vladimira Gusinského z televízie NTV súvisí s peniazmi, presnejšie povedané so záujmami väčšinového vlastníka. Novinári, ktorí odišli z televízie NTV, neskončili na ulici. V priebehu týždňa nastúpili pod vedením svojho šéfa Jevgenija Kiselova na kanáli TV-6. Odtiaľ vytlačili z riaditeľských a redaktorských miest novinárskych kolegov, ktorí dovtedy ich "českú vzburu" podporovali. Kam prejdú títo novinári, je nejasné. Isté je len jedno: hlavným akcionárom TV-6 je B. Berezovskij.
Slobodu slova zmienené presuny zásadne neohrozili. V Moskve môžete na káblovej televízii sledovať viac než desať po rusky vysielajúcich staníc a hlavné kanály všetkých veľkých európskych krajín. Hovoriť o televíznej uniformite je nezmysel: omnoho väčším problémom je novinárska plytkosť. Na druhej strane, pri meraní slobody slova prostredníctvom kníhkupectiev Rusko obstojí aj pred najnáročnejšími požiadavkami: v Moskve možno kúpiť knihy všetkých známych aj neznámych ideových prúdov. Odborná literatúra v oblasti spoločenských vied má oveľa bohatšiu vlastnú produkciu než na Slovensku alebo v Česku a tiež závideniahodnú širokú škálu prekladových titulov.
Vertikála moci
V súvislosti s poslednými aktivitami Kremľa sa znovu vracia na stránky svetovej tlače stará téza o tom, že v Rusku nie je demokracia možná. To, čo však možno v posledných mesiacoch zachytiť v ruskom politickom živote, nie je ani tak popieranie liberálnej demokracie, ako skôr obnovovanie vertikály moci. Právomoci subjektov federácie boli také, že systém smeroval ku konfederácii a možno k rozpadu. Žiadny štát by si nemohol dovoliť to, čo bolo v jeľcinovskom Rusku samozrejmé - že v guberniách platili zákony, ktoré boli v rozpore so zákonmi federácie. A k miestnym mocenským centrám treba pripočítať aj oligarchov ako špecifické ohniská moci.
Pozerať na B. Berezovského či na V. Gusinského ako na tuctových úspešných podnikateľov nie je správne. Ich aktivity v masmédiách neboli nikdy len záležitosťou peňazí. Cieľom nebol peňažný zisk, ale politika. B. Berezovskij sa nijak netajil svojimi prezidentskými ambíciami už v časoch, keď patril k úzkemu okruhu B. Jeľcina. Byť oligarchom znamená viac, než byť bohatý, znamená to byť mocný. A nielen to. Znamená chcieť byť ešte bohatší a mocnejší. Súboj s takými oligarchami je regulárny a obiažny politický zápas aj pre najmocnejších mužov z Kremľa. Ani po roku v prezidentskej funkcii nemožno povedať, že V. Putin vyhral.
Autor (1948) je český politológ
