Kapitán dosiaľ nechcel opraviť loď
Už v auguste 1999 sa za rekonštrukciu slovenskej vlády vyjadrilo 57,4 percenta respondentov agentúry Polis Slovakia. Pritom vyše 51 percent opýtaných sa za tento krok vyslovilo z tábora provládnych priaznivcov. Dodnes však vládny kabinet k takémuto kroku nenazbieral odvahu.
S rétorikou o rekonštrukcii vlády začala SMK, podľa ktorej sa vláda síce usilovala, ale nepostupovala koncepčne. Išlo im vtedy o hlavy Ľudovíta Černáka, Gabriela Palacku, Pavla Koncoša a Ľubomíra Fogaša. Najzávažnejší problém koalície bol podľa nich škandály s príchuťou korupcie. Pri prvých dvoch menovaných sa tieto dôvody aj naplnili. Paradoxný je ale vtedajší postoj predstaviteľov SDĽ. Táto strana sa totiž v roku 1999 zmenám nebránila, nemienila však obetovať svojich ministrov.
Najskôr výmena, potom redukcia
Slovo rekonštrukcia, zdá sa, predstaviteľom vládnej koalície príliš do úst nepasovalo, hádam mali problémy aj s jeho výslovnosťou. A tak sa rétorika opäť zmenila. O niekoľko mesiacov neskôr bolo v kurze skôr slovíčko redukcia. O tom začali uvažovať politici SDĽ. Za zbytočné považovali najmä ministerstvo privatizácie a dokonca chceli zmeniť i náplň práce rezortu hospodárstva. Paradoxne, rezorty svojich ministrov vtedy ešte stále rušiť nechceli. Ďalším paradoxom je aj to, že viacerí predstavitelia koalície dnes práve ministerstvo Márie Machovej považujú za najvzornejšie.
Najväčšie haló sa v koalícii ozvalo, keď si predseda NR SR Jozef Migaš dovolil vysloviť nedôveru premiérovi Mikulášovi Dzurindovi. Nielenže tak podporil opozíciu, ale dokonca sa tak rozhádal aj so svojimi straníckymi súkmeňovcami. Hovorilo sa, že to bol druh pomsty za odvolanie šéfa Slovenských elektrární Štefana Košovana. Opätovne teda boli nespokojní len ľavičiari. Tentoraz vyžadovali zmenu koaličnej dohody. SDK totiž podľa nich neexistovala. M. Dzurinda však v tom čase tvrdil: "Nič sa nezmenilo oproti tomu, ako sme išli do volieb. Nič sa nezmenilo oproti tomu, ako sme podpisovali koaličnú zmluvu..." Hovorí sa, že slovo robí chlapa. Kto v takomto prípade stojí na čele slovenskej vlády? Premiér totiž už vtedy zakladal inú stranu a porušil sľub, ktorý dal voličom. Úvaha o rekonštrukcii kabinetu preňho v tom čase nebola akceptovateľná. Kapitán nechcel svoju loď opraviť napriek tomu, že do nej už zatekalo.
Kto si nestojí za slovom?
Ďalším členom vlády, ktorý si nedokáže stáť za svojím slovom, je minister spravodlivosti Ján Čarnogurský. Vlani v apríli pre televíziu Luna vyhlásil, že ak sa J. Migaš na 6. zjazde SDĽ opäť presadí ako jej predseda, tak bude pravdepodobne nevyhnutná väčšia rekonštrukcia vlády. Migaš aj dnes na čele ľavičiarov stojí, ale minister spravodlivosti akosi stíchol. Vtedajší podpredseda KDH, dnes predseda hnutia Pavol Hrušovský uviedol: "KDH pripúšťa, ak by rekonštrukcia vlády mala prospieť lepšej politike, ktorú vláda robí, a to politike, ktorá by mala smerovať k oveľa väčšej aktivite a mobilizácii nielen v legislatívnom procese, ale k mobilizácii celej spoločnosti, tak si takúto rekonštrukciu vieme predstaviť, no iba za podmienky, že nespomalí ekonomické reformy a integračné úsilia."
Našťastie, dnes by aj prípadná rekonštrukcia kabinetu nemala čo zastaviť. Olej do ohňa vtedy prilial poslanec za SOP Marián Mesiarik, keď vyhlásil, že na poste premiéra a členov vlády si vie predstaviť aj ľudí, ktorí nie sú priamo spojení s politickými stranami. Hádam nikoho pred rokom neprekvapilo, že sa tento návrh nestretol s priveľkým nadšením. Veď čo iné by už len bolo zmyslom života a ambíciou väčšiny slovenských politikov, ktorí zatiaľ iba túžia po čo najvyšších štátnických funkciách. Pavol Hamžík dokonca vtedy tento jeho návrh označil za nekonštruktívnu kritiku, ktorá nikam nevedie. Vari len k zlepšeniu fungovania celej vlády.
Toto dejstvo sa skončilo rovnako, ako sa začalo - iba slovami. J. Migaš síce vlani v apríli vyhlásil, že rekonštrukcia vlády je nevyhnutná, no jeho akcieschopnosť zostala na bode mrazu. Poslanec Juraj Švec (vtedy za SDK-DU): "Som presvedčený, že celý návrh SDĽ rekonštruovať či dokonca zoštíhľovať vládu je istým druhom slovnej hračky, ktorá má len pomôcť získať späť stratené pozície. Ide tu skôr o rétoriku než o skutočnú potrebu. Priznám sa, že som od toho ani nič iné neočakával." Nakoniec SDĽ iba prijala uznesenie, v ktorom žiadala poslancov dôslednejšie využívať nástroje parlamentnej kontroly. Jedine P. Hamžík už v tom čase totiž tento problém pomenoval najvýstižnejšie - rekonštrukcia vlády podľa neho otvára ďalší problém - politické prerozdelenie postov.
Urazená hrdosť premiéra?
Len čo sa znova začalo o rekonštrukcii rozprávať, dobrovoľne odstúpil minister vnútra Ladislav Pittner. Vraj pre upokojenie situácie. Ale nečakal na prvú príležitosť na takýto krok? Veď o jeho odchode sa rozprávalo už minimálne rok, vrátane koaličných politikov. Pri nedávnom hlasovaní o jeho nedôvere z dielne opozície však nik z nich takýto návrh nepodporil. Ďalším problémom je prevzatie agendy po P. Hamžíkovi. SOP totiž na funkciu vicepremiérky pre európsku integráciu navrhla Máriu Kadlečíkovú, odborníčku na poľnohospodárstvo. Síce vie štyri cudzie jazyky, no to je z jej odbornej kvalifikácie na túto pozíciu viac-menej všetko. Ale treba sa držať koaličnej dohody... Naši politici sú zrejme odborníci na všetko. Aspoň oni si to myslia. Naposledy sa na odborníka na problematiku ministerstva vnútra chcel zahrať aj predseda vlády. No jeho ambície mu zmaril prezident Rudolf Schuster, a tak M. Dzurinda začal so svojou vydieračskou politikou - ak minister Čarnogurský prijme túto funkciu, navrhne na tento post generálneho sekretára SDKÚ Ivana Šimku. Takto teda asi vyzerá urazená hrdosť.
Premiér vraj už vie, koho chce vymeniť. KDH by zase rado viac ministerských kresiel. Ale všetci koaliční partneri zatiaľ kritizujú len nominantov ostatných strán, jedine SDĽ chce potopiť aj svojich. Na piatkovom rokovaní Koaličnej rady v Trenčianskych Tepliciach sa veci nepohli dopredu, iba potvrdili, že vzťahy medzi jednotlivými členmi vládnej koalície, osobitne medzi predstaviteľmi KDH a SDKÚ sú omnoho komplikovanejšie, ako sa na prvý pohľad zdalo. Ďalšie dejstvo s názvom rekonštrukcia vlády pokračuje... Uvidíme, či rok pred voľbami bude vláda sebakritickejšia.
Inak, premiér Dzurinda stále tvrdí, že ryba smrdí od hlavy. Nemalo by sa takýmto smerom teda postupovať aj pri rekonštrukcii vlády?
