O tolerancii v nás

V Brezne otvorili Dni židovskej kultúry. Mohlo by sa zdať, že je to paradoxné v meste, kde sa k židovstvu v súčasnosti nikto nehlási. Mňa však táto iniciatíva Brezňancov hreje. Je dôkazom ich tolerancie k ľuďom iného náboženstva, iných názorov na svet, s iným rozložením pigmentu, jednoducho k iným.
Počet zobrazení: 1717

V Brezne otvorili Dni židovskej kultúry. Mohlo by sa zdať, že je to paradoxné v meste, kde sa k židovstvu v súčasnosti nikto nehlási. Mňa však táto iniciatíva Brezňancov hreje. Je dôkazom ich tolerancie k ľuďom iného náboženstva, iných názorov na svet, s iným rozložením pigmentu, jednoducho k iným. Takýmto dôkazom je aj starý cintorín v meste, kde miesto svojho odpočinku našli vedľa seba katolíci, evanjelici aj židia. Teda, pokiaľ tu ešte žili.

Práve tu primátor mesta Vladimír Faško s predstaviteľmi Židovskej náboženskej obce odhalil pamätnú tabuľu tým, ktorí neprežili holokaust a už nikdy sa do rodného mesta nevrátili. V Brezne sa k židovstvu koncom tridsiatych rokov hlásilo okolo dvesto ľudí zo štyridsiatich siedmich rodín. Dnes tento prvok v meste absentuje. Ako memento tu však zostala opustená synagóga, ktorú mesto napriek ekonomickej mizérii pomaly rekonštruuje. Budúci rok oslávi storočnicu od jej otvorenia.

Dlh, ktorý sa ťažko nesie

Postavila sa onehdy s účasťou mesta, s jeho účasťou sa tiež koncom tridsiatych rokov rekonštruovala a teraz je to znovu mesto, kto pristúpil k jej obnove. Už nebude slúžiť cirkevným účelom, stane sa však veľmi dôstojným kultúrnym stánkom a pamätníkom pre tých, čo pre Brezno veľa vykonali, no im, ani ich potomkom nebolo dopriate zdieľať osud jeho obyvateľov v dnešných dňoch.

Práve na takýchto miestach si priam trýznivo uvedomujem, ako mi chýbajú všetci naši spoluobčania, ktorí tak nezmyselne museli zahynúť v nacistických koncentračných táboroch. Ako mi chýbajú ich deti, vnuci a pravnuci. Ako rád by som sa s nimi delil o radosť zo života, aj o jeho každodenné problémy. Možno práve medzi nimi by bol býval niekto, kto by vytvoril umelecké dielo prinášajúce radosť nám ostatným, možno by bol medzi nimi niekto, kto by poznal recept na našu dnešnú ekonomickú mizériu, určite... Prišli sme jednoducho o veľa.

Zdedili sme dlh, ktorý sa len veľmi ťažko nesie, rovnako ťažko sa s ním žije. V bežnom každodennom živote si ťarchu tohto dlhu ani neuvedomujeme, ale on tu zostáva ako najťažšie bremeno slovenskej histórie. Musíme sa však s ním vyrovnať a že je to možné, ukazuje iniciatíva z Brezna alebo nedávno z Tvrdošína.

Hodnoty nadregionálneho významu

Zahľaďme sa do našich dejín, hľadajme vo svojom okolí pamiatky a odkazy tých, ktorí nie z vlastnej viny nemôžu byť medzi nami. Synagóg zostalo na Slovensku neveľa a aj tie, ktoré stoja, sú zväčša v žalostnom stave. V Brezne ma príjemne prekvapil stav židovskej časti starého mestského cintorína. Miestni vedia, že aj tu sa nájdu vandali, ktorým nie je nič sväté. Úcta k predkom káže aj mestu starať sa o tieto pietne miesta s osobitnou pozornosťou, tak ako je to i s pamätníkom Jána Chalupku v mestskom parku. Lebo úcta k predkom, k vlastnej histórii a jej tvorcom je znakom kultúrnosti, ktorá nám v každodennom živote často tak chýba.

Miestna kultúra nám prináša nezmerateľné hodnoty. Často zdanlivo malé iniciatívy kultúrnikov na lokálnej úrovni prinášajú hodnoty nadregionálneho a nadčasového významu. Šepkajú nám do duší nádej, že aj v tomto rozjatrenom svete plnom zhonu za mamonom tlie v našich srdciach iskierka porozumenia a tolerancie. Dávajú zabudnúť na nenávisť a neznášanlivosť, zakoreňujú v nás dobro a vtláčajú do očí slzy dojatia pomiešané s iskrivou radosťou z poznania vlastnej histórie. Takýto je aj odkaz breznianskych Dní židovskej kultúry.

Autor (1957) je historik

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984