Na krvavopurpurovej stope
Smrťou sa nič nekončí, ale všetko začína. Nie, nemám na mysli pesničku Nicka Cavea z jeho albumu Murder Ballads. Reč je o najnovšom filme režiséra Mathieu Kassovitza Purpurové rieky. Detailný záber na rozkladajúce sa telo s množstvom hmýriacich sa červov hneď v úvode nenechá nikoho na pochybách, že najbližších 105 minút budete mať o napätie postarané. Nič pre slabšie nátury...
Pokojné mestečko vzruší záhadná vražda. Na vysokej skale našli zavesené beštiálne zohavené telo študenta, skrútené v tzv. fetálnej (novorodeneckej) polohe, s odseknutými rukami a vylúpnutými očami. Priveľké sústo pre miestnych policajtov. A tak do univerzitného strediska Guernon v údolí francúzskych Álp prichádza špecialista z Paríža - komisár Pierre Niemans (Jean Reno), aby túto záhadnú vraždu vyšetril.
V tom istom čase v dvesto kilometrov vzdialenom Sarzacu vyšetruje poručík Max Kerkerián (Vincent Cassel - mohli sme ho vidieť v inom výbornom filme Mathieu Kassovitza - Nenávisť) prípad zhanobenia hrobu dievčatka nacistickou svastikou a vcelku banálne vlúpanie do školy. Veci sa však začnú postupne zamotávať…
Dovtedy paralelne odvíjajúce sa príbehy sa spoja do jedného. Nasleduje klasická schéma - dvaja muži na stope zločinu. Jeden mladý snaživec, druhý starý skúsený profík. Mnohým napadne určitá podobnosť s Fincherovým thrillerom Sedem, v ktorom Morgan Freeman spolu Bradom Pittom vyšetrujú sériu morbídnych prípadov. Kassovitzov film je však viac klasickou kriminálkou, ktorá až postupne prechádza do akčného thrilleru. Na európsky film sú dosť prekvapujúce scény s ukážkou Maxovho bojového umenia, automobilová naháňačka a na záver lavína, za ktorú by sa nemusel hanbiť ani hociktorý hollywoodský filmár. Film "šliape", režisér udržuje diváka v neustálom napätí. Prispieva k tomu aj skvelá sugestívna hudba. Tajomnú atmosféru mu dodáva majestátna hradba hôr.
Zanedlho nachádza komisár Niemans v útrobách ľadovca ďalšiu obeť. Vrah akoby sa s ním zahrával a ukazoval mu stopu, po ktorej sa má za ním vydať. Všetky smerujú do záhadnej univerzity, kde vyrastá elita v duchu akoby gréckej kalokagatie (harmónie tela a ducha). Komisár už však tuší, že za maskou disciplíny a oddanosti sa skrýva niečo iné. Ušľachtilé logo univerzity Šťastný je ten, kto odhalí skrytý zmysel vecí ho ženie ďalej. Prichádza tretia obeť. Scéna so zavraždeným oftalmológom je priam ako vystrihnutá z Mlčania jahniat. Vrah je nablízku, ale predsa sa mu ešte podarí uniknúť.
Na záver si Kassovitz vybral kulisy modrobielych snehových plání s modrou oblohou, ktoré umocňujú finálnu scénu zúčtovania so zlom. Bohužiaľ, tu po vyše hodine a pol prichádza trpké sklamanie. Rozuzlenie je dosť zmätené a pointa trochu pritiahnutá za vlasy. Výroba nacistického nadčloveka - Übermenscha - za stenami ctihodnej univerzity pôsobí ako násilný dodatok za inak bravúrnym filmom. Jeho hlavným tromfom sú herecké výkony Jeana Renoa a Vincenta Cassela. Režisér Kassowitz sa azda mohol menej držať námetu knihy Jeana-Christopha Grangého a za motív eugeniky mohol nájsť nejakú adekvátnu náhradu. V každom prípade však odviedol dobrý kus práce.
