Chatámího perestrojka pokračuje
"Vaše hlavy dosiaľ nie sú prevŕtané guľkami len kvôli zdržanlivosti, ktorú prikázal duchovný vodca (ajatolláh Chameneí)," povedal vlani na adresu reformistov v prejave prenášanom oficiálnym teheránskym rozhlasom konzervatívny poslanec Ahmad Širzád.
A hoci reformista Mohammad Chatámí v piatok už druhý raz presvedčivo vyhral prezidentské voľby, moslimskí konzervatívci si môžu dovoliť aj naďalej zastrašovať iránskych občanov túžiacich po slobode. Zatiaľ čo pred štyrmi rokmi získal Chatámí 69,1 % hlasov, tentoraz ho volilo už 77 percent Iráncov, čo nemohlo nevzbudiť eufóriu v radoch jeho stúpencov. No bezpečnosť (šéfom ministerstva vnútra je prezidentov prívrženec) tlmila revolučné nálady mladých ľudí v uliciach po vyhlásení volebných výsledkov. Konzervatívci, ktorí majú v rukách armádu, súdnictvo a médiá, by mohli radikálnejšie protesty zneužiť na zásah a perzekúcie. Nebolo by to, ostatne, po prvýkrát.
Zastrašovanie reformistov
Po tom, čo dali iránski voliči v roku 1997 Chatámímu mandát na reformu spoločnosti, sa na niekoľko mesiacov život v krajine zmenil. Začala vznikať nezávislá tlač, pripravovalo sa zavádzanie viacerých politických a občianskych slobôd, krajina sa vybrala cestou demokratizácie. Čoskoro však konzervatívni islamskí mullahovia prezidentovi ukázali, kde sú hranice, ktoré môžu tolerovať. Nepomohol ani jasný úspech reformistov v parlamentných voľbách (víťazný Front účasti na islamskom Iráne vedie Chatámího mladší brat Alí Réza), represívne zložky opierajúce sa o autoritu najvyššieho iránskeho vodcu ajatolláha Chameneího, postupne likvidovali opozičnú tlač a množstvo prezidentových prívržencov pozatvárali do väzenia.
Zastrašovanie sa zosilnilo aj pred terajšími prezidentskými voľbami. Koncom marca úrady zakázali ďalšie štyri proreformné periodiká a zatkli jednu reformátorskú poslankyňu. Začiatkom apríla perzekúcie pokračovali. Konzervatívci dali zatknúť 30 členov liberálnej opozície, vrátane dvoch bývalých ministrov a exstarostu Teheránu, pričom revolučný tribunál ich obvinil z pokusu o zvrhnutie režimu. Provokácie nepoľavili ani tesne pred voľbami - atakované boli viaceré mítingy reformistov a v Isfaháne dokonca vypálili sídlo Chatámího stúpencov. Zastrašovanie bolo však len jedným spôsobom, ako chceli konzervatívci zmariť (či skôr zmierniť, pretože o úspechu Chatámího nik nepochyboval) víťazstvo reformnej hlavy štátu.
Prezlečení kandidáti
Rada dohliadateľov, ktorú tvorí 12 znalcov islamského práva absolútne verných doživotnému vodcovi Chameneímu, skúmala pred voľbami bezúhonnosť a lojalitu k islamskej revolúcii u 800 záujemcov o prezidentskú kandidatúru. Z tohto množstva vybrali desať vhodných mužov (hlásili sa i ženy), medzi ktorými boli popri terajšom prezidentovi aj bývalý šéf tajných služieb Fallahján stojaci za vraždami viacerých opozičných intelektuálov, ďalej dnešný minister obrany Šamchání, funkčne podliehajúci ajatolláhovi Chameneímu (napriek tomu, že vláde šéfuje prezident) a ďalší viac či menej konzervatívne orientovaní kandidáti. V kampani sa však oháňali reformnými heslami a každý z nich sa obracal na inú skupinu voličstva, ktoré by mohlo hlasovať za Chatámího.
Táto taktika, ktorá mala oslabiť voličský potenciál očakávaného víťaza, vyšla konzervatívcom len čiastočne. Osem Chatámího protikandidátov získalo dovedna tri percentá hlasov a uspel iba známy konzervatívny ekonóm, bývalý minister práce Ahmad Tavakkoli, ktorý získal 15,6 % hlasov. Chatámí prišiel o hlasy nielen kvôli týmto farizejom, ktorí si do volieb obliekli liberálny kabát, no tiež preto, že sa mu nedarilo (z pochopiteľných dôvodov) splniť všetko to, čo pri minulých voľbách svojim priaznivcom sľuboval. Niektoré spoločenské zmeny, za ktoré je mu vďačná najmä mládež a ženy, však predsa len zapúšťajú v tejto krajine ovládanej konzervatívnym klérom pevnejšie korene. Spomínané dve kategórie totiž vôbec nezastrašili slová klerikov, ktorými chceli Chatámího diskreditovať: "Tá sloboda, o ktorej hovoria reformisti, povedie k tomu, že chlapci a dievčatá budú tancovať spolu…"
Opatrné kroky vpred
Opäť zvolený prezident teda stojí pred reparátom, ktorý musí zložiť, pretože po absolvovaní dvoch volebných období už nebude mať šancu niečo z vrcholnej pozície meniť. Doposiaľ sa prejavoval ako liberál len v hraniciach islamských myšlienkových prúdov a jeho perestrojková opatrnosť v štýle "krôčik za krôčikom" a heslo o "trpezlivosti, umiernenosti a tolerancii pri presadzovaní vysokých cieľov" už mnohým mladým Iráncom nestačí. Gándhíovský postoj je pre radikálnych moslimských reformistov neprijateľný. Nedočkavci už nechcú čakať, kým vymrie stará garda a výstrahy pred násilným zvratom si pomaly prestávajú všímať. Ostatne, najdôležitejšou represívnou zložkou v rukách konzervatívcov je armáda, a ak sa pozrieme dozadu na niektoré revolučné zvraty, vojaci veľakrát odmietli použiť zbrane, keď sa rúcal starý režim...
Iránska spoločnosť je stále rozpoltená na konzervatívnejšie vidiecke a liberálnejšie orientované mestské obyvateľstvo. Je síce pravdou, že Chatámí získal 77 % hlasov, no treba si uvedomiť, že na voľbách sa zúčastnili len dve tretiny oprávnených voličov a predovšetkým to, že Chatámí presadzuje umiernenú reformnú politiku, takže je otázne, koľko percent z tých, čo mu odovzdali hlas, sa dožaduje radikálnejších postojov. Predpokladá sa, že je ich menšina. Iránska ústava predsa len poskytuje prezidentovi rozsiahle právomoci, takže demokratické premeny sa nedajú celkom zabrzdiť. S tým, ako po celej krajine obsadzujú dôležité miestne posty reformisti, čoraz viac narastá presvedčenie o nezvratnosti týchto premien. Irán dnes potrebuje predovšetkým stabilitu, pretože rozvrat by z tejto strategicky významnej krajiny mohol urobiť ľahkú korisť v rukách mocností, pre ktoré je politika Iránu tŕňom v oku.
