Dedičstvo ako remeň
Prezident Vladimír Putin podpísal nedávno nový zákon "O mimoriadnom stave", keďže doterajší dokument, ktorý riešil možnosť vyhlásenia mimoriadneho stavu v Rusku bol z roku 1991, ešte z čias práce Najvyššieho sovietu ZSSR.
To by až tak neprekážalo. Horšie bolo, že prakticky desať rokov platil v Rusku v zásade protiústavný zákon. Aj touto maličkosťou Vladimir Putin dokumentuje, že chce v krajine zaviesť elementárny poriadok. Práca je to hodná Syzifa, no pre Rusko potrebná a pre Putina ešte aj politicky výhodná. Jeho rating obľúbenosti sa dlhodobo udržuje v závratných číslach (podľa VCIOM k 1. júnu 2001 až 71 %) a nevadí mu, keď sa Gerhard Schröder a George Bush junior snažia limitovať jeho politický vplyv obmedzením finančnej pomoci. Skôr naopak, doma mu takéto hádzanie polien pod nohy pomáha.
Najväčšia nespokojnosť Rusov sa sústreďuje na fakt, že väčšina z nich nie je schopná vzdorovať tempu rastu cien (47 %) a že zmizla sociálna ochrana obyvateľstva (33 %). 20 % je nespokojných s neefektívnym bojom so zločinnosťou. Takéto nálady sa odrážajú aj vo volebných preferenciách. K 1. júnu 2001 (opäť podľa VCIOM) by 37 % voličov volilo Komunistickú stranu Gennadija Ziuganova. 20 % hlasov by si mohol pripísať proputinský konglomerát "Otečestvo" pod vedením ministra Sergeja Šojgu. Pravičiari (B. Nemcov, A. Čubajs, J. Gajdar...) združení v Zväze pravých síl majú podporu 11 % a spolok pravicovo-liberálnych intelektuálov z Jabloka (G. Javlinskij, V. Lukin...) má podporu 10 %. Enfant terrible V. Žirinovskij a jeho LDPR klesli na 7 % a do elitného spolku strán sa prepracovali Ženy Ruska (5 %).
Vráťme sa však k téme výnimočného stavu. Právo vyhlásiť ho má prezident, a to na území celej krajiny (max. 30 dní), alebo len v jeho ľubovolnej časti (max. 60 dní). S jediným ohraničením. Musí kopírovať administratívne členenie krajiny. Myslí sa tým v ústave fixovaných 89 subjektov, aj keď už začínajú žiť putinovské super regióny, takže človek nikdy nevie... Samozrejme, že prezident môže tieto lehoty výnosmi predĺžiť. Zákon presne vymedzuje prípady, kedy je možné vyhlásiť mimoriadny stav a kedy nie. Predovšetkým, ak sa objaví ohrozenie bezpečnosti občanov a ústavného systému. Tiež aj ako reakcia alebo ochrana pred technologickými a ekologickými katastrofami. Po jeho vyhlásení možno obmedziť slobodu slova formou limitovania práce a taktiež sa môže pozastaviť činnosť politických strán a spolkov. Nehovoriac o takých zákazoch, ako je predaj alkoholu, alebo regulované vydávanie potravín a vody.
Aj najväčší pesimisti by mali vedieť, že ak sa bude tento zákon v Rusku aplikovať, tak to možno očakávať predovšetkým v Čečensku. Aj keď po práve uskutočnenej parlamentnej debate v Štátnej dume to ani nevyzerá až tak horúco, napriek tomu, že čísla hovoria o inom. Podľa oficiálnych štatistík je od roku 1994 v Čečensku evidovaných 261 nezvestných. Bolo exhumovaných 1057 tiel, z ktorých sa podarilo identifikovať 671. Od augusta 1999 do konca mája 2001 bolo nájdených ešte 2682 tiel, z ktorých nie je doposiaľ identifikovaných 10 %. Aj to je dedičstvo, ktoré po sebe zanechal Boris Jeľcin a spol.
Autor (1959) je publicista
