Cár núka holuba na streche

V posledných predvolebných týždňoch vyostrila bulharská pravicová vláda mocenský zápas zverejnením mien 78 bývalých spolupracovníkov tajných služieb a vojenskej rozviedky kandidujúcich v parlamentných voľbách 17. júna. Všetky mená sú len na listinách opozičných strán.
Počet zobrazení: 1591

V posledných predvolebných týždňoch vyostrila bulharská pravicová vláda mocenský zápas zverejnením mien 78 bývalých spolupracovníkov tajných služieb a vojenskej rozviedky kandidujúcich v parlamentných voľbách 17. júna. Všetky mená sú len na listinách opozičných strán.

Tento krok lustračnej komisie bol pre opozíciu nečakaný, no ukázal, s akými falošnými kartami hrá vládna koalícia na čele s premiérom Ivanom Kostovom. Tá totiž o tomto kroku vedela a vopred dala prelustrovať svojich nádejných kandidátov, aby po ich vyradení zostala jej volebná listina čistá. Strany mohli nezáväzne do 10 dní odvolať z listiny bývalých agentov a nahradiť ich inými osobami, no ani Bulharská socialistická strana ani turecké Hnutie za práva a spravodlivosť to neurobilo. Ku zmenám siahla len opozičná koalícia Národné hnutie Simeona II.

Porušené sľuby

Pred nástupom k moci bodovala pravica u občanov so sľubmi zbaviť krajinu politických konfrontácií, spravodlivo rozdeliť sociálne dopady reformy, rozhodne sa postaviť proti korupcii bez ohľadu na politickú farbu a pod. Realita však bola iná. Sofijskou vládou otriasa jeden škandál za druhým a všadeprítomná korupcia je už pomaly evergreenom v kritických ohlasoch z Bruselu. Aj prezident Petar Stojanov (pochádzajúci z radov vládnuceho subjektu) už ostro kritizoval negatívne javy vo vládnom bloku ODS, za čo sa stretáva s premiérovou nevraživosťou. Predseda vlády musel vymeniť už viac ako polovicu kabinetu, vrátane troch svojich podpredsedov.

Strety finančných a majetkových záujmov a mocenské súboje rozleptávajú celú pravicovú vládnucu štruktúru. Turecká DPS začaa radšej koketovať so socialistami, Vnútorná macedónska revolučná organizácia už koalíciu opustila a Bulharský poľnohospodársky ľudový zväz sa večne sťažuje na "naduté" vzťahy zo strany "veľkého bratranca". S odmietaním sa premiérove prístupy a rozhodnutia stretávajú aj v jeho vlastnej strane, kde Kostov riešil situáciu tvrdými čistkami. Politiku konfrontácií si teda predseda vlády nezvolil len vo vzťahu k opozičným subjektom, ale aj "doma", kde by mu malo na harmónii najviac záležať.

Sociálne fiasko

Osobitnou kapitolou pravicového vládnutia je nezvládnutie sociálnych dopadov ekonomickej reformy. Európska komisia vo svojej správe vyzdvihla pokrok v budovaní trhovej ekonomiky v Bulharsku za vlády Ivana Kostova, no podľa komisára EÚ Güntera Verheugena politikov brzdí smutný stav ekonomiky. HDP na osobu dosahuje len 30 % priemeru v EÚ, čo zaraďuje Bulharsko na post najchudobnejšej kandidátskej krajiny. K celkovému totálnemu ekonomickému úpadku krajinu podľa expertov priviedli predovšetkým blokovaná výroba, technologická zaostalosť a úmyselne spôsobený krach exportne rentabilných podnikov. Opozícia zaregistrovala 326 zlikvidovaných podnikov, rozkradnutých aj s technológiami, nehovoriac o strate trhov.

Podľa ekonóma Kolja Paramova sa krajinu "podarilo" premeniť na úbohú manufaktúru so štandardom začiatku minulého storočia, pričom vláda sústavne uvádza pomerne pozitívne údaje. Paramov tvrdí, že miera nezamestnanosti nie je 17, ale 29 % a inflácia nepredstavuje 9, ale 31 %. Rapídne sa prehĺbili sociálne rozdiely a dnešný priemerný plat 240 mariek mesačne odsudzuje ľudí na stredoveký asketizmus. Na jednej strane sú v krajine ľudia ako napr. pravicový poslanec Jordan Conev, ktorý v majetkovom priznaní uviedol príjem 268 940 eur ročne a na strane druhej podľa prieskumu ústavu Mediana takmer 20 % obyvateľov už nekupuje ani mydlo, zubnú pastu, toaletný papier, či pracie prostriedky a vyše 2,5 milióna Bulharov nekupuje šaty, obuv, bielizeň, ba chýba im aj na základné potraviny.

Nový produkt

Za danej situácie ľudia hľadajú riešenie svojho postavenia u kohokoľvek. Klasickú pravicu zdiskreditovalo v mnohých očiach vládnutie v uplynulých rokoch a ľavica sa im zdá prislabá na to, aby dokázala úspešne presadiť svoje predstavy. Na predvolebnom trhu sa však objavil nový produkt s lákavým imidžom zakazovaného ovocia, napriek fyzickej i historickej starobe nový a čerstvý, no predovšetkým sľubný (a sľubujúci čokoľvek) - bývalý cár Simeon II. Komunisti ho zosadili z trónu, keď mal 9 rokov, takže v politike nenadobudol žiadne praktické skúsenosti, no to mu nebráni aby sa neuchádzal o novú kariéru v starej vlasti.

Tento 63-ročný úspešný obchodník žijúci už pol storočia v madridskom exile nikdy neabdikoval a zachoval si bulharské občianstvo. Keďže sa nemôže zúčastniť na prezidentských voľbách plánovaných koncom tohto roku, stavil na návrat prostredníctvom volieb parlamentných. Aby sa mohol zaregistrovať, vytvoril koalíciu s dvoma menšími stranami pod názvom Národné hnutie Simeona II. Bol to úspešný ťah - dva týždne pred voľbami dosiahol najvyššie preferencie (33,9 %), pričom pravicová koalícia by podľa tohto prieskumu dostala 16,5 % a ľavicová 12,2 % hlasov.

A s čím predstúpil Simeon II. pred voličov? Pravdepodobný víťaz volí osvedčené (?) frázy. Svoje hnutie (a neskôr zrejme aj vládu) chce viesť "v mene novej etiky v politike, nových ekonomických rozhodnutí, s novými ideami a novými vodcami". Medzi jeho kandidátmi sú umelci, pekné televízne hlásateľky, kúzelník, ale aj niekoľko lekárov a zahraničných ekonómov. Takýto zoznam mnohých ľudí síce rozčaroval, ale stále je ešte dostatok voličov ovplyvnených dezilúziou a národným romantizmom. Do 800 dní od vyhraných volieb by vraj mali Bulhari pocítiť pozitívne zmeny, tvrdí tento charizmatický muž, ktorého hlavným volebným heslom je: Verte mi! Uveria mu Bulhari?

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon

Reagujte na článok

Napíšte prosím Váš text.

Blogy a statusy

Píšte a komunikujte

ISSN 1336-2984