Politický zemepis časť 9.
HOLANDSKO
Z 15,752 milióna obyvateľov je 94,9 % Holanďanov. K etnickým menšinám patrí 1,3 % Turkov, 1,1 % Maročanov, 0,3 % Nemcov. 300 000 obyvateľov v severnej provincii Friesland hovorí frízštinou. Prevažujúce náboženstvá: 32 % rímski katolíci, 15 % kalvínski protestanti, 8 % reformovaná cirkev, 4,3 % ostatní protestanti, 0,5 % moslimovia, 0,2 % židia a 38 % bez vyznania. Hlavou štátu je kráľ, ktorý musí byť členom protestantskej cirkvi. Podpisuje zákony a nariadenia, za čo však nenesie zodpovednosť.
Z politických strán patria k ľavému stredu a ľavici PvdA (Strana práce), ktorej predsedom je súčasný premiér Win Kok. D´66 (Demokrati 66) je strana reprezentujúca ľavicových liberálov. Kritizuje nadvládu elít, presadzuje prenos kompetencií z centra na regióny. Ďalšími sú GL (Zeleno-ľavicová koalícia), PSP (Socialistická pacifistická strana), SP (Socialistická strana), GPN (Holandská strana zelených), CPN (Komunistická strana Holandska), EPV (Evanjelická pokroková ľudová strana), PPR (Radikálna politická strana), AOV (Zväz seniorov) a PU 55+ (Politický zväz 55).
K pravici sa zaraďujú CDA (Kresťansko-demokratická výzva), SGP (Reformná štátna strana), GVP (Reformný politický zväz) reprezentujúci kalvínskych fundamentalistov, PRF (Federácia politickej reformy), čo je pravicová evanjelická a kalvínska strana, RKPN (Rímskokatolícka strana Holandska), VVD (Ľudová strana za slobodu a demokraciu) zastupujúca pravicových liberálov, BP (Roľnícka strana), CD (Demokratický stred) predstavujúci neofašistickú stranu. K národnostným subjektom patrí FNP (Frízska národná strana), ktorá v komunálnych voľbách v provincii Friesland získava okolo 10 % hlasov.
Súčasný parlament sa skladá z dvoch komôr. Prvá snemovňa (Earste Kamer) má 75 členov, ktorí sú volení na obdobie 6 rokov. Voľby sa uskutočňujú raz za tri roky, keď sa vyberá polovica zákonodarcov Prvej snemovne. Právomoc jej členov nie je veľká, môžu iba zamietnuť zákon z Druhej snemovne (Tweede Kamer). Tá má 150 členov, ktorí sa volia raz za štyri roky. 36 % poslancov tvoria ženy. V súčasnosti vládne koalícia PvdA, VVD a D ´66. Po voľbách v máji 1998 je rozloženie mandátov v parlamente takéto: PvDA 45, VVD 38, CDA 29, D 66 14, GL 11, SP 5, RPF 3, SGP 3 a GVP 2.
CHORVÁTSKO
V krajine žilo pred srbsko-chorvátskou vojnou 5,004 milióna obyvateľov, z toho Chorváti tvorili 78,1 %, Srbi 12,2 %, Maďari a Slovinci po 0,5 %. Srbi sa koncentrovali v oblastiach Slavónie a Krajiny. Údaj z r. 1996 hovorí o 4,775 mil. obyvateľoch. 76,5 % obyvateľstva sa pred vojnou hlásilo k rímskym katolíkom, 11,1 % k pravoslávnym a 1,2 % k moslimom. Za prezidenta Chorváti zvolili dva razy Franja Tudjmana, po jeho smrti nastúpil do najvyššieho úradu vo februári 2000 súčasný prezident Stipe Mesić. Po skončení Druhej svetovej vojny sa stalo Chorvátsko federatívnou republikou obnovenej Juhoslávie. Zo všetkých jej súčastí sa v ňom prejavovala najväčšia vôľa po národnej identite. 25. 6. 1991 vyhlásil záhrebský parlament samostatnosť.
Ľavicovú časť politického spektra zastupuje DPH-SDP (Sociálnodemokratická strana Chorvátska - Strana demokratických premien), ktorá vznikla v r. 1993 ako postkomunistická ľavicová strana. Druhú časť názvu dnes už vypustila. Na jej čele je premiér Ivica Račan. SDP v posledných voľbách vystupovala spolu s HSLS, PGS a SBH. Táto koalícia dosiahla najslabšie výsledky v posledných parlamentných voľbách tam, kde bolo úspešné HDZ. K ľavici ďalej patrí ASDH (Sociálnodemokratická akcia Chorvátska) a SHR (Strana chorvátskej rovnosti).
Za stredovú býva označovaná HSLS (Chorvátska sociálno-liberálna strana). Bývalý člen jej vedenia, spisovateľ Vlado Gotovac sa odštiepil a založil LS (Liberálnu stranu). K pravému stredu sa hlási HSS (Chorvátska roľnícka strana) a HNS (Chorvátska ľudová strana).
HDZ (Chorvátske demokratické spoločenstvo) predstavuje širokospektrálne populistické hnutie s nacionalistickým akcentom. Organizačne zjednotilo nacionalistickú pravicu, blízku postustašovcom, kresťanských demokratov a bývalých disidentov. HDZ, ktoré autoritatívne viedol prezident Franjo Tudjman, je členom medzinárodnej kresťansko-demokratickej EUCD. Najväčšie zázemie má v bývalej Slavónii, Krajine a medzi zahraničnými voličmi, u ktorých získalo až 85,59 % hlasov. HSP (Chorvátska strana práva) reprezentuje radikálnych nacionalistov. Napravo od stredu sa zaraďuje aj HKDU (Chorvátsky kresťansko-demokratický zväz).
Menšinové strany sú dve: DZMH (Demokratické spoločenstvo Maďarov v Chorvátsku a SNS (Srbská národná strana). Spomenúť treba aj regionálne strany: IDS (Isterské demokratické zhromaždenie) hlásiace sa k pravému stredu, IDF (Isterské demokratické fórum) reprezentujúce modernistický pravý stred, SBHS (Slavonsko-baraňská chorvátska strana) hlásica sa k ľavému stredu a PGS (Prímorský goraňský zväz).
Parlament sa skladá z dvoch komôr. Zastupnički dom (Snem) má 151 poslancov, z ktorých sa volí raz za štyri roky 140 vo viacmandátových 10 okruhoch a 5 v rámci etnických menšín (1. srbská, 2. maďarská, 3. česká a slovenská, 4. rakúska a nemecká, 5. talianska, ukrajinská, rusínska a židovská). 6 zástupcov sa volí pomerným spôsobom medzi zahraničnými Chorvátmi. Županijski dom (Rada krajov) má 68 poslancov. 63 z nich je volených väčšinovým spôsobom v trojmandátových okruhoch a piati sú menovaní. Na základe volebných výsledkov z januára 2000 majú v parlamente strany takéto zastúpenie: HZD 46, SDPH 44, HSLS 24, HSS 16, HSP 4, IDS 4, HKDU 2, LS 2, HNS 2, ASH 1, HND 1, HČSP 1, SNS 1, DZMH 1, IDF 1, SBHS 1, PGS 1, nezávislí 2.
(V upravenej forme prebraté z publikácií Svetozára Krna, ktorých reedícia sa práve pripravuje)
