Štandard dnešnej privatizácie
To, že v privatizácii ani teraz nie je všetko s kostolným poriadkom, dokazuje aféra okolo Slovenskej plavby a prístavov (SPaP). Ukazuje sa, že celá blesková transakcia (záujemcovia o jej kúpu mali mesiac času na vypracovanie ponuky) bola viac-menej dopredu dohodnutá. Už v marci 2001 exvicepremiér Pavol Hamžík vyjadril pochybnosti o odpredaji podniku so základným imaním 2,5 miliardy Sk za 311 miliónov v prospech Penty Group. Nešlo síce o túto skupinu podnikateľov, ale o spoločnosť s ručením obmedzeným, s ktorou PG "len" spolupracuje a spolovice sa mala podieľať na kapitálovom vstupe do SPaP. To, že Dunajservis účelovo vznikol iba nedávno, nemá kanceláriu na adrese uvedenej v Obchodnom registri a ani telefónnu linku, pripomína časy, keď investigatívni novinári hľadali fingovaného kupcu Nafty Gbely. Prezídium FNM odkleplo SPaP práve Dunajservisu, ktorý zo zostávajúcich troch uchádzačov ponúkal najmenej. SMK za netransparentné rozhodnutie odvolala z FNM svojho nominanta. Podpredseda SDĽ Ľubomír Andrassy sa tiež zastrájal, že jeho strana vyvodí obdobné dôsledky voči svojim zástupcom, ak sa zistí, že sa previnili. Viceprezident FNM a predseda jeho výkonného výboru Pavol Hulík (SDĽ) však vyhlásil, že postup bol úplne štandardný. Dala mu za pravdu aj porada ekonomických ministrov, na ktorej k priebehu verejnej súťaže na predaj SPaP neodzneli pripomienky. Celkom iné stanovisko o dva dni zaujal vládny kabinet - vrátane ekonomických ministrov jednomyseľne odporučil zrušiť tender a vyhlásiť novú súťaž. Tento postoj si vzápätí osvojili, akože inak, jednomyseľne, orgány FNM. Neustále sa hovorí iba o tom, koľko, kedy a kto dá štátu "odstupné". Budúcnosť tohto strategického podniku a jeho 1300 zamestnancov zrejme málokoho zaujíma. Aj to je štandard súčasnej privatizácie.
