Nechcú sa zahrávať s voličmi
Je viac ako isté, že návrh štátneho rozpočtu (ŠR) na budúci rok by mal uzrieť svetlo sveta už pred dovolenkami. Vláda minulý týždeň schválila jeho východiská. Ministerstvo financií predbežne odhaduje schodok na 37,5 miliardy korún, čo zodpovedá 3,5 percentám z očakávaného HDP.
Pritom ŠR nezahŕňa náklady spojené s ozdravením bánk, ktoré by sa v budúcom roku mali pre úrokové platby za emitované reštrukturalizačné dlhopisy vyšplhať na 8,49 mld. Schodok by sa však mal po realizovanej reforme verejných rozpočtov prakticky rovnať očakávanému deficitu celých verejných financií. MF odhaduje pre rok 2002 tvorbu HDP na úrovni 1,072 bilióna Sk v bežných cenách. Rozpočtové príjmy by mali dosiahnuť 184,3 mld., čo pri stanovenom schodku znamená, že výdavky nesmú prekročiť 222 mld. Sk. Požiadavky rezortov však už dnes podľa ministerky Brigity Schmögnerovej presahujú túto sumu o vyše 35 miliárd.
Rodinné prídavky s otáznikom
Toľko strohé fakty, občana však zaujíma najmä ich premietnutie do peňaženiek. Vláda deklaruje požiadavku šetrenia, na druhej strane to tak nevyzerá. Oproti pôvodne navrhovaným 40,5 mld. sa o 2,4 mld. znížili výdavky na sociálnu sféru, ktoré by mali predstavovať cca 38,1 mld. Sk. Oproti tomuto roku je to predsa len menší nárast. Pochopiteľný, najmä ak si uvedomíme, že budúci rok je rokom volebným, a teda kto by sa zahrával s voličmi... Aj MF sa rozhodlo byť ústretové. Prisľúbilo zavedenie rodinných prídavkov na všetky deti od júla 2002. Už dnes však analytici upozorňujú, že na to nebudeme mať.
Veľa sa diskutuje o novom spôsobe prideľovania prostriedkov podľa priorít. V tejto súvislosti sa síce všeobecne uznáva, že rezorty budú mať obmedzenejšie možnosti slobodne šafáriť s pridelenými peniazmi, no treba poznamenať, že ani toto opatrenie ich život neohrozí a štátni úradníci sa nemusia obávať radikálnych zmien. Podľa uvedených východísk nedochádza ani k výraznejšiemu znižovaniu daňového a odvodového zaťaženia právnických a fyzických osôb, chýba aj zásadné znižovanie výdavkov. A práve to podstatne ovplyvňuje životnú úroveň obyvateľstva.
Podľa analytikov dokonca naďalej pokračujú tendencie prejedať jednorazové príjmy z privatizácie. Hoci v súčasnosti sa nedá určiť priamy vzťah k podnikateľskému prostrediu, predsa len môžu prispieť k obmedzeniu márnotratnosti jednotlivých rezortov, čím by sa v praxi vytvorili predpoklady na znižovanie výdavkov ŠR. Ukazuje sa, že východiská sa napriek viacerým obmedzeniam stavajú k rezortom veľkoryso, takže aj po nových opatreniach nebude celkom možné zabrániť ich neraz neopodstatneným ambíciám.
Úsilie o zvýšenie finančnej disciplíny
Dosiahnutie deklarovaných cieľov, či už na príjmovej alebo výdavkovej strane, je spojené s istými rizikami. Avšak treba oceniť úsilie zvýšiť finančnú disciplínu podnikovej sféry. Rovnako prísne by sa malo pristupovať aj k samotnému štátu. Neplnenie zákonných povinností voči niektorým subjektom sa totiž podpisuje pod súčasný stav hospodárstva. Aj preto by sa pri tvorbe ŠR nemalo vychádzať prioritne z požiadaviek rezortov, no z objemu prostriedkov, ktoré je ŠR schopný zabezpečiť. Efektívne fungovanie ekonomiky podmieňuje vyčlenenie istého objemu zdrojov, či už na obnovu, alebo na zabezpečenie jej ďalšieho rastu. Ak sa tieto zdroje neposkytnú, nastáva stagnácia. S tým sú však spojené negatívne dôsledky vo viacerých oblastiach, vrátane sociálnej.
ŠR by sa bezpochyby mal tvoriť na dlhšie časové obdobie ako jeden kalendárny rok. Vypracovať by sa mali východiská na najbližšie roky, aby sa porovnaním reálneho vývoja s plánom dala lepšie sledovať úspešnosť hospodárskej politiky vlády. Rozpočtové diskusie sú najvzrušujúcejším fenoménom ekonomickej teórie a praxe. ŠR totiž napriek istej transparentnej podobe vždy v sebe ukrýva veľa tajomstiev o skutočnom stave hospodárstva. A zrejme ani jeho zostavovatelia nedokážu presvedčivo povedať, odkiaľ a kam niektoré miliardy prichádzajú a odchádzajú.
Aj západoeurópske vlády sa prepadajú do bahna veľkých rozpočtových deficitov, vysokej nezamestnanosti a chudokrvného rastu. Či sa nám to páči alebo nie, jedinou cestou z vlastnoručne nastavenej pasce je ostrá zmena súčasného kurzu. Znamená to pritvrdenie fiškálnej politiky a nastolenie štrukturálnych reforiem, ktoré by urýchlili ekonomický rast a zvýšili počet pracovných miest.
Autorka (1945) je zástupkyňa šéfredaktora Hospodárskeho denníka
