Jubilantka s rozpormi
Slovenská národná strana oslávila 130. výročie vzniku svojej menovkyne slávnostnou akadémiou v Primaciálnom paláci, kultúrnym programom na Námestí SNP a dňom detskej radosti v petržalskom lunaparku.
Ktovie, či sa národniari stretli aj s hlučnými účastníkmi paralelne sa konajúcej Street Party, ktorí sa vymykali predstavám o diktatúre práva a poriadku predsedníčky SNS. Malíková by skôr vyznamenala policajtov, ktorí proti demonštrantom použili zrejme prvý raz slzný plyn.
Kráľ a králik
Prvým podujatím pôvodnej SNS bola 6. júna 1871 konferencia v Martine pri príležitosti 10. výročia prijatia Memoranda národa slovenského, ktorý považovala za svoj hlavný programový dokument. Pravdu povediac prisvojovať si dedičstvo strany, v ktorej boli takmer všetci politickí predstavitelia slovenského národnoemancipačného hnutia v posledných desaťročiach existencie habsburského mocnárstva, je trúfalé. Súčasná SNS má so stranou Viliama Paulinyho-Tótha a Svetozára Hurbana Vajanského asi toľko spoločné, ako králik s kráľom. Memorandum a zápas za národné sebaurčenie patria medzi najsvetlejšie kapitoly celonárodných dejín. Malíkovej strana by zase sotva chcela zdieľať osud SNS v medzivojnovom období, keď reprezentovala záujmy obmedzenej časti evanjelických stredných vrstiev a vidieckej inteligencie. Preto živorila na perifériu politického života, do parlamentu sa dostala len vďaka narýchlo zošitým koalíciám, zväčša získala iba jeden-dva mandáty.
Jedenásť rokov histórie súčasnej SNS je i históriou večných vnútorných sporov. Na jej čele sa vystriedalo šesť predsedov, pričom väčšina z nich odstupovala s veľkým rachotom. Napriek meniacej sa intenzite nacionálneho populizmu a pohrávania sa s myšlienkou novoľudáctva, národniari sa stali realitou nášho politického systému.
Osobné prestrelky
Po nástupe Anny Malíkovej do najvyššej funkcie sa na čas darilo stabilizovať vnútorné pomery, pred verejnosťou ukazovať kultivovanejšiu tvár. Neskôr sa problematické vzťahy medzi autoritatívnou predsedníčkou a stúpencami jej predchodcu odkryli v plnej nahote. Slotovo krídlo Malíkovej nič neodpustilo. Ani románik s ruským podnikateľom Alexanderom Belousovom. Ambiciózna primátorka z Čadce netakticky otvorila viacero bojových frontov. Nepremyslenými vyhláseniami proti sebe popudila väčšinu parlamentného klubu i časť funkcionárov. Krajská rada v Žiline jej dokonca chcela pozastaviť členstvo za údajné porušenie stanov.
"Možnože sa predsedníčka v krátkej dobe preregistruje do moskovskej oblasti. Pokiaľ si myslí, že je členkou bratislavskej organizácie, tak to môžem vyjadriť len hlbokú ľútosť nad jej úbohosťou," vyhlásil Ján Slota so svojou príslovečnou politickou kultúrou. Rivalka mu nič nedarovala. Podotkla, že žilinský primátor bol na zasadaní krajskej rady znovu opitý, pričom mu odporučila, aby sa podrobil protialkoholickému liečeniu.
Kto si po roku spomenie?
Na SNS zanevrel jej odveký koaličný partner. Líder HZDS-ĽS Vladimír Mečiar sa nechal v rámci pokusov o zlepšenie pošramoteného imidžu v zahraničí počuť, že vylučuje povolebnú spoluprácu s tými, čo majú negatívny názor na integráciu Slovenska do transatlantických štruktúr. Malíková v reakcii na to pripustila, že bude rešpektovať vstup našej krajiny do NATO, ak si to bude želať väčšina občanov. Napokon, čo iné jej v takom prípade ostane? Aby však nenechala nikoho na pochybách, v televíznej relácii Na telo zdôraznila, že SNS je naďalej proti členstvu SR v Severoatlantickom pakte.
Národniarom ide, tak ako ostatným, o získanie nových voličov a tých najľahšie ulovia v rybníku HZDS-ĽS. Ak to ustupuje z protinatovských pozícii, bude to SNS, ktorá sa bude uchádzať o priazeň sklamaných sympatizantov hnutia. Podobne Mečiarov dištanc od Roberta Ficu a podkladanie sa kresťanským a liberálnym demokratom môže nahnať Smeru hlasy od tých, čo sú rozčarovaní zo spoluvládnutia KDH a SDKÚ. Malíkovej reči o diktatúre práva a poriadku sú len opakovaním Ficovej repliky. Ale ani tú nevymyslel on. V minulosti ju presadzovali pravicové nedemokratické režimy. Silácke vyhlásenia môžu byť súčasťou väčšej politickej hry. Veď budúca vládna koalícia sa začne zostavovať až po sčítaní hlasov v parlamentných voľbách. Kto si vtedy spomenie na názorové prestrelky medzi potenciálnymi partnermi?
