Do Európy potme
Márne som sa pokúšal pochopiť, prečo je severozápadný diaľničný ťah do, resp. z Bratislavy bezmála tri roky utopený v totálnej tme. Veď práve toľko už na Slovensku nešéfuje Mečiar, ktorého zámerom malo byť, podľa ortodoxných Prešpurákov, ustavičné strpčovanie života obyvateľom jeho hlavného mesta. Navyše, harmónia medzi vládou a primátorom dosiahla taký stupeň, že o hlave samosprávy už vari ani nepočuť. Takže, kde je pes zakopaný? Na tlačovom oddelení Slovenskej správy ciest (SSC) mi ponúkli originálne vysvetlenie. To, že motorizovaný návštevník - je jedno, či radový turista alebo nebodaj najvyšší predstaviteľ iného štátu - prichádza do slovenskej metropoly "potme", má na svedomí praobyčajná porucha na trati. Triviálna banalita, akou býva za iných okolností oprava chybných výbojok a štartérov, sa v tomto prípade stala nezdolateľnou bariérou. Nie však preto, že by bola technicky či finančne náročná. Dôvod je oveľa prostejší: nepatrí, teda aspoň z pohľadu SSC, medzi priority. Argument, po ktorom prichádzam nielen o vieru v správny úsudok, ale zároveň o istotu v tom, čo je to priorita. A tak, hoci sa znovuosvetlenie autostrády smerujúcej z Brna do Bratislavy nakoniec ocitlo v pláne tohtoročných opráv, prístup zodpovedných priam zaráža. Dvestotisíckorunová položka je totiž smiešna nielen v porovnaní s tými, ktoré sa u nás vynakladajú na iné, často dosť pochybné účely, ale najmä s ohľadom na hanbu a morálne škody, ktoré nefungujúce osvetlenie kľúčovej komunikácie Slovensku za tie roky napáchalo. Pokiaľ už ani takéto maličkosti naši do Európy sa náhliaci demokrati spoza okien vládnych bavorákov nevidia ako dôležité, nech sú im sväté aspoň životy, ktoré môžu na tomto cestnom ťahu vďaka ich ľahostajnosti zbytočne vyhasnúť.
