Reklama
Reklama

Slovensko zatiaľ liberálne

Podľa Centra pre reprodukčné práva a politiku sa Sloveská republika z hľadiska legislatívy týkajúcej sa umelého prerušenia tehotenstva zaraďuje medzi 50 krajín (40,8 % svetovej populácie) s najliberálnejším prístupom k tejto otázke.
Počet zobrazení: 796

Podľa Centra pre reprodukčné práva a politiku sa Sloveská republika z hľadiska legislatívy týkajúcej sa umelého prerušenia tehotenstva zaraďuje medzi 50 krajín (40,8 % svetovej populácie) s najliberálnejším prístupom k tejto otázke.

Problematiku interrupcií na Slovensku v súčasnosti upravuje Zákon SNR č. 73/1986 Z. z. o umelom prerušení tehotenstva (UPT), ktorý upravuje UPT so zreteľom na ochranu života a zdravia ženy v záujme plánovaného a zodpovedného rodičovstva.

Zákon právne upravuje predchádzanie nežiaducemu tehotenstvu najmä výchovou v rodine a v škole, podmienky UPT do 12 týždňov tehotenstva a postup pri schvaľovaní tohto zákroku, kde zrušili v minulosti vytvorené odborné posudzovacie komisie. Podľa zákona má každá občianka SR právo požiadať o umelé prerušenie tehotenstva z dôvodov vymedzených zákonom i neskôr - napríklad pri ohrození vlastného zdravia alebo pri genetických chybách plodu. UPT sa vykonáva v zdravotníckych zariadeniach za zákonom určený poplatok (v súčasnosti 3.000,- Sk).

Počet interrupcií klesá

Oveľa prísnejšia právna úprava existovala na Slovensku pred r. 1986. Tá umožňovala vykonanie interrupcie výlučne v lôžkovom zdravotníckom zariadení a len so súhlasom ženy. O povolení umelého prerušenia tehotenstva na základe žiadosti rozhodovala povestne známa komisia s osobitne vymedzenými právomocami, pred ktorou sa musela žena spovedať zo svojich "prehreškov". Komisia mohla udeliť povolenie zo zdravotných alebo z iných - osobitného zreteľa hodných dôvodov, napr. vek vyšší ako 40 rokov, najmenej tri žijúce deti, znásilnenie, rozvrat rodiny, ťažká sociálna situácia. Podľa zákona sa o umelom prerušení tehotenstva viedla prísna evidencia.

Paradoxne, aj napriek oveľa liberálnejšej právnej úprave, počet interrupcií od roku 1989 výrazne klesol. Kým v r. 1989 bolo evidovaných 50 356 umelých prerušení tehotenstva, v r. 1999 ich bolo už len 19 949, čo je o vyše ako 60 % menej. Takúto dynamiku poklesu zaznamenáva okrem SR len susedná Česká republika. Zaujímavé je, že počet interrupcií klesá rýchlejšie ako pôrodnosť - tá za posledných 10 rokov klesla o 32 %. Táto skutočnosť vyvracia teórie, že príčinou znižujúceho sa počtu interrupcií je slabá pôrodnosť, ako aj presvedčenie KDH a cirkvi, že zákaz interrupcií prispeje k pozitívnemu demografickému vývoju. V tejto súvislosti si spomínam na čísi výrok, že "ženy rodia, ako to vyhovuje im, a nie štátu."

Cit sa nedá vnútiť

Reštriktívna legislatíva v oblasti umelého prerušenia tehotenstva by mala nedozierné následky, či už pôjde o presun potratov z legálnej do ilegálnej oblasti a následnú kriminalizáciu ženy, potratovú turistiku, nárast materskej úmrtnosti, vraždy nechcených novorodencov, alebo prehlbujúci sa problém nechcených týraných detí. Je naozaj scestné naivne sa nazdávať, že žena-matka si svoje nechcené dieťa splodené znásilnením po čase obľúbi a bude ho všemožne milovať. Narodenie dieťaťa je obrovský zásah do psychiky človeka a ak je dieťa nechcené, má to veľmi negatívne dopady najmä na ženu. Cit sa predsa nedá nikomu vnútiť.

Úsilie o uzákonenie zákazu interrupcií na Slovensku možno vnímať aj ako pokus urobiť náboženstvo oficiálnou ideológiou štátu a zaviazať všetkých obyvateľov, bez ohľadu na ich vierovyznanie, aby rešpektovali postoje katolíckej cirkvi. Tá pritom z nepochopiteľných dôvodov okrem "prirodzených" (dodávam - vysoko nespoľahlivých) metód odmieta akúkoľvek antikoncepciu, a povedané slovami Dr. Jaroslava Novotného (SLOVO, č. 33/2000), deklasuje tak závažnú oblasť, akou je prirodzená ľudská sexualita, na primitívny pud zachovania plodu. Pritom práve účinná antikoncepcia spolu so všeobecne prístupnými informáciami o plánovanom rodičovstve, vzdelávaním a sexuálnou výchovou by mohli výrazne prispieť k ďalšiemu poklesu interrupcií na Slovensku.

Verejnosť dnes s napätím očakáva rozhodnutie Ústavného súdu SR, na ktorý sa KDH obrátilo so žiadosťou, aby preskúmal, či je zákon umožňujúci umelé prerušenie tehotenstva v súlade s Ústavou SR. Podľa jej 15. článku má totiž každý právo na život, pričom ľudský život je hodný ochrany aj pred narodením. V tejto veci už jeden precedens existuje: poľský ústavný súd prijal vyhlásenie obsahujúce klauzulu, ktorá nemá obdobu v medzinárodnom práve. Hovorí, že ľudský život musí byť chránený od okamihu splynutia pohlavných buniek, a teda že právo plodu stojí nad právom ženy slobodne sa rozhodnúť. Zdá sa, že rozhodovanie slovenského ústavného súdu bude musieť vychádzať najmä z odborných medicínskych posudkov v otázke, od ktorého obdobia tehotenstva sa plod začína považovať za ľudský život. Faktom dnes je, že aj v tejto veci sa názory odborníkov zásadne rozchádzajú...

Autorka (1975) je viceprezidentka IUSY (Medzinárodná únia socialistickej mládeže)

Facebook icon
YouTube icon
RSS icon
e-mail icon
     
Reklama
Reklama
Reklama

Blogy a statusy

Reklama
Reklama
Reklama
Reklama